Korzár logo Korzár Košice
Štvrtok, 28. január, 2021 | Meniny má AlfonzKrížovkyKrížovky

ŽENSKÝ KOKTAIL na tému: pupočníková krv

MUDr. Igorom Lazárom hovoríme o pupočníkovej krvi a o pribúdajúcich žiadostiach jej odberuDokáže zachrániť ľudský život, o končí ako odpad v

MUDr. Igorom Lazárom hovoríme o pupočníkovej

krvi a o pribúdajúcich žiadostiach jej odberu

Dokáže zachrániť ľudský život, o končí ako odpad v smetiach

Nie sú tak dávno časy, keď sa o konzervovaní pupočníkovej krvi viac rozprávalo ako by sa aj skutočne uchovávala. V poslednom období je situácia iná, len na II. gynekologicko-pôrodníckej klinike Lekárskej fakulty UPJŠ a Fakultnej nemocnice L. Pasteura mesačne o jej odobratie a zmrazenie žiada priemerne 5 až 7 pacientiek. Oproti vlaňajšku, kedy o odber požiadalo za celý rok len 12 rodičiek, je to výrazný nárast.

Skryť Vypnúť reklamu

Pupočníková krv, ako uviedol MUDr. Igor Lazár (malá snímka) odborný asistent spomínanej kliniky, je krv novorodenca, ktorá zostane po prerušení pupočníka v placente. "V podstate je to biologický odpad, ktorý podobne ako kostná dreň obsahuje síce veľa krvotvorných a progenitorových kmeňových buniek, ale ktorý sa kvôli vysokým nákladom na spracovanie a uskladnenie donedávna likvidoval." Len v poslednom období sa hlavne krvotvorné kmeňové bunky začínajú viac využívať.

"Pokiaľ si chceme bližšie vysvetliť, čo sú krvotvorné bunky, treba povedať, že sú to zárodočné bunky, ktoré sú čiastočne diferencované. Znamená to, že sú schopné sa množiť a diferencovať na červené a biele krvinky a na krvné doštičky," pokračoval MUDr. Lazár vo vysvetľovaní. U dospelých sa nachádzajú v kostnej dreni, u embryí v pečeni. Niekoľko týždňov pred pôrodom sa z pečene plodu začnú tieto bunky uvoľňovať do krvi a postupne sa zachytávajú v kostnej dreni, kde ostávajú po celý život. "Časť krvotvorných buniek, ktoré boli v čase pôrodu v krvi, uviazne po narodení bábätka v placente. Práve táto časť sa pri pôrode odoberá a uskladňuje. U dospelého človeka sa krvotvorné bunky delia a v kostnej dreni diferencujú tak rýchlo, že za mesiac vyprodukujú okolo pol kilogramu nových červených krviniek."

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa MUDr. Lazára vysvetliť však treba aj to, čo sú zárodočné bunky a akú majú funkciu. Zárodočnými sú také bunky, ktoré sú schopné sa množiť a premieňať, čiže diferencovať na určitý typ zrelých buniek. "Počas diferenciácie zárodočná bunka získava vlastnosti zrelej bunky určitého typu, no stráca schopnosť premeny na iný typ bunky. Zárodočné bunky sa sústavne množia a diferencujú na zrelé bunky, a tým obnovujú tkanivá napríklad kože a sliznice, ktorých bunky rýchlo odumierajú a odlupujú sa." V niektorých tkanivách, napríklad aj v koži a v slizniciach, sa tieto čiastočne diferencované zárodočné bunky nachádzajú po celý život človeka. Iné sa vyskytujú len počas embryonálneho života a po splnení úlohy zaniknú.

Zárodočné bunky sa pravdepodobne nachádzajú okrem krvotvorných buniek aj v pupočníkovej krvi. Pritom sú schopné sa premeniť na takmer každú ľudskú bunku. Navyše, sú mladé a v porovnaní s bunkami dospelých majú plnú kapacitu delenia. "Nie som v tejto oblasti stopercentným odborníkom, ale výskumy ukazujú, že pupočníková krv vie pomôcť nielen dieťaťu, ktorému patrila, ale ak sa podobne ako pri kostnej dreni nájdu zhodné prvky, tak aj inému chorému dieťaťu."

Skryť Vypnúť reklamu

Využitie zárodočných (kmeňových) buniek teda ponúka stále väčšie možnosti. "Klinické štúdie, ako aj experimenty z posledných rokov informujú už aj o možnom použití kmeňových buniek pri nehematologických aplikáciách. Medzi najdôležitejšie patria bunky produkujúce inzulín. Transplantácia týchto buniek by umožnila vyliečiť pacientov s cukrovkou. Potom sú to mozgové bunky, ktoré by sa dali využiť pri niektorých chorobách mozgu, napríklad pri Parkinsonovej alebo Alzhaimerovej chorobe, lebo ich transplantáciou sa môžu obnoviť poškodené funkcie mozgu." Pri Parkinsonovej chorobe už boli experimentálne bunky pupočníkovej krvi dokonca úspešne použité. Po infarkte myokardu sa na mieste infarktu vytvorí jazva, ktorá je, v porovnaní so zdravým srdcovým svalom, menejcenná. Náhradou jazvy za bunky srdcového svalu, by bolo možné obnoviť pevnosť a silu srdca. Aj tento postup sa už v klinickom experimente potvrdil.

To všetko potvrdzuje, že pupočníková krv je zaujímavým a uznávaným biologickým materiálom, ktorý má obrovský význam tak z vedeckého pohľadu, ako aj z perspektívneho využitia v bunkovej terapii a regeneratívnej medicíne. Pritom je nenahraditeľná, pretože sa dá odobrať len raz v živote, pri pôrode. Krvotvorné bunky získané v priebehu života nie sú také mladé ako odobraté z pupočníkovej krvi, a nikto nemôže dať ani stopercentnú záruku, že sa odber po prepuknutí choroby podarí.

Vaky s pupočníkovou krvou sa sústreďujú v centrálnom sklade, odkiaľ sa dopravujú do nemocnice

Odber je bezbolestný a neprináša riziká

Pupočníková krv sa odoberá až po narodení dieťaťa a po prestrihnutí pupočníka, preto je odber bezbolestný a nepredstavuje žiadne riziko ani pre matku, ani pre novonarodené dieťa. Odber sa môže urobiť aj pri pôrode cisárskym rezom.

V zásade existujú dve možnosti odberu: buď sa krv odoberie pred pôrodom z placenty alebo niekoľko minút po pôrode. Prvý spôsob je náročnejší pre odoberajúceho pracovníka, ale množstvo odobratej pupočníkovej krvi je väčšie. Od druhého prístupu sa všeobecne upúšťa, pretože množstvo takto získanej krvi je podstatne menšie. Z placenty možno krv odobrať buď pomocou striekačiek alebo do odberového vaku. Odber do striekačiek má výhodu v tom, že je lacnejší a jednoduchší, nevýhodou je väčšie riziko infikovania krvi a menšie odobraté množstvo. Drahší a náročnejší je odber do špeciálneho odberového vaku. Odobratá placentárna krv je spracovaná najneskôr do 48 hodín od pôrodu, podľa štandardného protokolu. Bezprostredne po spracovaní prechádza krv naprogramovaným a kontrolovaným procesom postupnej kryokonzervácie v zmrazovacom prístroji. Po dosiahnutí mínus 180 °C je pripravená na uskladnenie v tekutom dusíku prakticky na neobmedzené časové obdobe.

Zber pupočníkovej krvi na Slovensku organizuje firma Ceptra a spracovateľsky zabezpečuje zdravotnícke zariadenie Eurocord-Slovakia. Má na to licenciu a potrebné cerfitikáty. Odbery zo všetkých pôrodníc sa práve tam spracúvajú a uskladňujú. Pôrodnice, medzi nimi aj Fakultná nemocnica L. Pasteura, majú z tohto zariadenia odberové vaky - sety. Ich súčasťou je inštruktážna videokazeta, aby krv vedeli zdravotnícki pracovníci odoberať. Samotný odber nie je technicky zložitý. Minimálnym množstvom, ktoré by sa malo odobrať, je 40 mililitrov a odber sa musí urobiť v prísne aseptickom, čiže sterilnom prostredí, aby sa krv náhodou nekontaminovala. Inak by bola nepoužiteľná. Akonáhle je odobratá, odber sa oznámi do Eurocordu. Jej pracovník príde a krv odvezie do materskej firmy, kde ju počítačom riadenou kryokonzerváciou, teda postupným zmrazením v parách tekutého dusíka na mínus 180 °C, spracujú. Potom sa uskladňuje v tekutom dusíku pri mínus 196 °C.

Súčasný trend umožňuje krv uchovávať do nekonečna. Informácie o tejto možnosti získajú budúce mamy u svojho gynekológa, v nemocnici, prostredníctvom letákov alebo na internete. Tam všade sa o tom píše a hovorí. Táto služba je platená, ale nie je uhradzovaná zo zdravotného poistenia. Hradí ju pacientka.

Uplatnenie nájde pupočníková krv najmä pri poruchách krvotvorby, kde je už táto metóda overená a vlastná pupočníková krv použiteľná na liečbu. Pacient, u ktorého sa objaví takáto porucha tvorby krvi, nepotrebuje dlhý čas na prípravu transplantácie kvoli hľadaniu vhodného darcu. Zamrazená krv sa vydá z centrálneho registra v Bratislave a odtransportuje do tej nemocnice, kde bude operácia, pri ktorej sa pupočníková krv použije. Tento spôsob je pružnejší a trvá podstatne kratšie, ako keby sa hľadal pre chorého vhodný darca kostnej drene.

I keby si možno niektoré mamy predstavovali, že krv budú mať doma, čosi také nie je možné. Musí byť totiž uskladnená pri určenej teplote v zariadení na to určenom, kde, keďže je uskladnená v tekutom dusíku, nehrozí pri prípadnom výpadku energie, že by sa krv znehodnotila. Musí byť tiež chránená proti zneužitiu, a platí pri nej aj veľa ďalších faktorov, ktoré treba prísne dodržiavať.

Krvotvorné kmeňové bunky sa môžu využiť pri liečbe rôznych vážnych ochorení

Lepšie je krv uschovať, aj keď ju nebude treba

Krvotvorné kmeňové bunky (na snímke dole) z pupočníkovej krvi sa používajú pri transplantácii ako náhrada za poškodené, prípadne zničené bunky kostnej drene. Krvotvorné bunky sídlia v kostnej dreni, preto sa zvyčajne hovorí o transplantácii kostnej drene.

Pred objavením krvotvorných buniek v pupočníkovej krvi sa na transplantáciu používala iba kostná dreň dospelých darcov. Dnes sa transplantácia krvotvorných kmeňových buniek používa pri liečbe asi 50 ochorení. Transplantácia krvotvorných buniek sa rozdeľuje na autológnu a alogénnu. O autológnej transplantácii hovoríme pri transplantácii vlastných krvotvorných buniek z vlastnej pupočníkovej krvi alebo z vlastnej kostnej drene. Alogénnou transplantáciou sa rozumie transplantácia, keď krvotvorné bunky pochádzajú od inej osoby, napríklad súrodenca alebo od nepríbuzného darcu. Autológny transplantát z pupočníkovej krvi nemôže byť použitý pri geneticky podmienených ochoreniach a pri ochoreniach, ktorých začiatok siaha do obdobia pred narodením.

Neschopnosť nájsť vhodný náhradný zdroj krvotvorných kmeňových buniek potrebných na transplantáciu je u veľkej časti pacientov najvážnejšou prekážkou pre jej uskutočnenie. Zdrojom môže byť kostná dreň, krvotvorné bunky z cirkulujúcej krvi darcu alebo transplantát z pupočníkovej krvi. Vždy je však dôležitá zhoda, čiže kompatibilita medzi pacientom a darcom, preto darcom pre konkrétneho pacienta nemôže byť ktokoľvek. Najprv sa hľadá darca medzi súrodencami, kde je 25-percentná pravdepodobnosť, že súrodenec je vhodný darca. Ostatní príbuzní vrátane rodičov sú vhodnými darcami len veľmi zriedka. Keď táto možnosť nevyjde, začína sa hľadanie darcu medzi dobrovoľnými darcami kostnej drene a transplantátmi z darovanej pupočníkovej krvi. A to na celom svete. Dnes je evidovaných viac ako 10 miliónov dobrovoľných darcov kostnej drene a transplantátov z pupočníkovej krvi. Pravdepodobnosť, že medzi nimi bude vhodný darca, je však len 60-percentná.

Najlepším zdrojom vlastných, teda autológnych krvotvorných kmeňových buniek, je preto v mnohých prípadoch vlastná pupočníková krv. Pri nej nehrozí riziko postransplantačnej reakcie, bunky sú maximálne vitálne a pokiaľ dieťa nie je choré už pri narodení, tieto bunky sú určite zdravé. Negatívom je vari iba to, že sa dopredu nedá odhadnúť, ktoré dieťa bude počas života transplantát krvotvorných kmeňových buniek potrebovať a ktoré nie. Napriek tomu je jedinečným riešením uchovať pupočníkovú krv vlastného dieťaťa. Hoci aj s vedomím, že ju možno počas celého života nebude potrebovať.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  9. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  10. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  1. Neprekonaný VAM systém, ktorý zabráni krádeži vášho auta
  2. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  3. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  4. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  5. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  6. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  7. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  8. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  9. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  10. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 19 776
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 19 047
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 18 690
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 17 907
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 7 969
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 658
  7. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci 7 601
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 323
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 201
  10. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 082
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto

Druhú dávku by ste mali dostať do 42 dní.

12 h

Ako vyzerá vakcinácia na Slovensku.

7 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop