postihnutú mládež v Levoči. Keďže v tom čase potrebovali špeciálneho učiteľa v odbore košikárstvo, bola doslova vhodená do vody. Za pár týždňov musela zvládnuť košikársku techniku a zaúčať aj svojich žiakov. Dnes na škole vyučuje v odbore košikárstvo techniku pletenia a za tie roky jej rukami prešlo vyše 40 žiakov.
"Mojimi majstrami bol pán Jaraš a pán Muránsky. Tí sa neskôr stali aj mojimi kolegami. V škole sa venujem postihnutým žiakom, čo tvorí gro mojej košikárskej činnosti. Vždy som sa však chcela v tom zdokonaľovať a tak akosi prirodzene prešla moja práca do oblasti mojej záľuby. Košikárstvo mi doslova učarovalo. Človek prenikne do tajov pletenia s prútím, naučí sa základné techniky, začne vymýšľať niečo nové a to je to, čo ma baví," prezradila šikovná košikárka.
Tá sa pred rokmi presťahovala z mesta na dedinu. V Ordzovanoch, kde býva, našla ideálne miesto. Veď aj v miestnom potôčiku si namáča prúty, z ktorých neskôr vytvára krásne košíky, korbáče, ozdoby, podnosy, prútené rybky, hviezdy a iné. Svoj dom, v ktorom býva so svojim bratom, doslova oplietla prútím. Úžitkové predmety, koše na prádlo, či prútené paravány, tým všetkým obdarúva aj svojich najbližších.
"Košikárstvo je krásne a zaujímavé remeslo. No nie každý pri ňom aj zostane. Aj moje tri dcéry som tomu učila, ale nevenujú sa tomu. Teraz učím brata. Rovnako aj spomedzi svojich žiakov mám iba niekoľkých, ktorí košikárstvu ostanú verní. Ak z toho množstva žiakov, ktorých som zaúčala remeslu, mu ostanu verní štyria či piati, považujem za úspech. Práca s postihnutými deťmi je dosť náročná a každé menšie napredovanie, je veľkým úspechom," zdôraznila J. Močiliaková.
S jej prácou sa mohli zoznámiť dokonca aj filmoví diváci. Pred niekoľkými rokmi sa jej koše a prútené klietky na zvieratá objavili aj v holywoodskej historickej snímke Dobyvateľ. Ako prezradila, táto práca ju bavila. Hoci je košikárstvo krásne remeslo, vyžiť sa z neho nedá. No je to nádherná záľuba, ktorej sa J. Močiliaková chce naplno venovať v dôchodku. Samozrejme popri trojici svojich vnúčat.
A v čom spočíva tajomstvo košikárstva? "Príprava materiálu je náročná. Musí to byť kvalitné prútie. Najčastejšie je to prútie z americkej pestovanej vŕby. Jeden kilogram stojí 80 korún a na výrobu jedného košíka potrebujete asi 200 prútov. Prútie sa nechá 2-3 hodiny močiť a potom sa z neho vypracuje požadovaný tvar. Pri potoku za domom je však veľmi dobrá vŕba, tam chodievam na zelené prútie. No a najlepšie prúty sú na jeseň," dodala košikárka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
