matky prírody si to tentoraz namierila na Kaukaz. Slovenské kopce Tatier vymenili členovia Vihorlatského horolezeckého klubu z Michaloviec a ďalší dobrovoľníci za drsné vrcholky hôr matky Rusi. Cestu si naplánovali koncom júla, ale po problémoch s vlakmi na ukrajinskej strane sa celá výprava vydala do lona veľhôr medzi Kaspickým a Čiernym morom až o niekoľko dní neskôr.

Partia michalovských horolezcov vyrazila z Košíc. Na Kaukaz smerovali cez Kyjev, Charkov a ruský Rostov až do Piatigorska, kde ich vyzdvihla, maršutka dodávka na ktorej cestovali šesť hodín do kempu v centrálnom Kaukaze oblasť Bezengi. Sedemčlenná skupina z Michaloviec, Vinného, Popradu a Trenčína sa konečne ocitla na mieste po štyroch dňoch. Kuriozitou je, že do jedných z najväčších veľhôr sveta sa vybrali bez spoločnej prípravy. Všetko konzultovali len po internete. "Zoznámili sme zoči voči až vo vlaku," hovorí Martin Tokár z Vinného. Spolu sním reprezentovali Zemplínčanov aj Matej Duda a Stanislav Filkor z Michaloviec.

Veľký Kaukaz, po rusky Boľšoj Kavkaz sú veľhory dlhé 1100 km a široké 160 km. Tvoria hranicu Ruska so zakaukazkými republikami Gruzínsko a Azerbajdžan. Najvyšší vrch Elbrus meria 5 642 m n. m. .Výprava slovenských východniarov sa usadila v základnom tábore v centrálnom Kaukaze. Na mieste už boli desiatky výprav z celého sveta. Prevažovali najmä horolezci a turisti z Ruska, Poľska a Čiech. V tábore bolo teda celkom rušno.

"Funguje to skoro ako v Tatrách, keď je sezóna, tak sú tam aj ľudia, po nej sa však domorodci sťahujú z vrchov dole. Teraz tam majú pre horolezcov a výpravy pripravené menšie jedálne a rôzne obchodíky. V základnom tábore sú aj chatky, ale nie je to žiadny luxus - dve prične. My sme mali vlastný stan, ale aj tak sa platí poplatok 50 rubľov na deň. Je to za ošetrujúceho lekára a horskú službu. Pre prípad, že sa niečo stane," opísal Martin prvé kaukazské skúsenosti.

Partia s adrenalínom v krvi sa nevybrala na Kaukaz pokoriť jeho najväčšie vrcholy. "Nešlo nám o zdolanie najvyšších vrchov. Absolvovali sme mixové lezenie čo je viac športovejšia oblasť. Je v tom prekonávanie ľadových, skalnatých a zasnežených úsekov. Navyše "jednoduchšie" kopce sme zliezli aj kvôli nepriaznivému počasiu, ktoré tam vtedy vládlo. Na niektorých miestach nás doslova odfukovalo od steny. Najvyššie sme boli vo výške 4 300 metrov," dodal člen vihorlatského horolezeckého klubu. Výstupy, ktoré absolvovali počas sedemnástich dní zvládli všetci až na menšie bolesti hlavy z nadmorskej výšky bezproblémov.

Okrem vrcholkov hôr ich fascinovali aj kaukazské kozorožce, ktoré sú vraj prívetivejšie ako kamzíky. K človeku sa priblížia aj na meter. "V noci nám chodievali popri stane. Neraz nám zakopli o šnúry".

Podľa mladých horolezcov zo Zemplína to nebola ich najťažšia expedícia. "Obtiažnosť lezenia, ktoré sme absolvovali nebolo náročnejšie ako v Tatrách. Tam sme liezli oveľa ťažšie skaly a ľady, ale stým, že to nebolo v takejto nadmorskej výške. Teraz v tom bolo viac exotiky," dodal Martin. Nevylúčil, že sa na Kaukaz ešte raz vrátia a možno ich cieľom bude tentoraz aj majestátny Elbrus.

Autor: mt

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári