mlákou". Jednotlivé speváčky sú zároveň členkami speváckej skupiny Poľana. Ich cesta do Ameriky znamenala množstvo vystúpení. Jarabinčanky nemohli obísť návštevu rôznych kultúrnych a historických pamiatok. Samozrejmosťou bola prítomnosť na cintoríne, kde je pochovaný rodák z Jarabiny Michal Strenk. Slávny muž vztýčil po skončení vojny na japonskom ostrove americkú vlajku.
Za najväčšie zážitky z cesty považujú ženy od Starej Ľubovne stretnutia so svojimi rodákmi. "Nádherné bolo stretnúť našich krajanov a badať ich cítenie k domovu. Vážim si, že sa stretávajú v Cerkvi, dojala ma tiež ich obetavosť," opisuje spomienky Mária Kaňová, jedna z účastníčok zájazdu. Moment, ktorý pani Máriu oslovil najviac, je podľa jej slov nezabudnuteľný. "Keď sme prišli na letisko, čakali nás tam rodáci s veľkým privítacím nadpisom. Bolo to úžasné. Prišli s veľkou radosťou. Medzi nimi som videla dcéru, ktorá je v Amerike," spomína Mária Kaňová. Podľa nej je pekné, keď ľudia pôvodom zo Slovenska si dokážu udržať rodné slovo i spev až v ďalekej Amerike.
Spojené štáty navštívili aj dve Anny Derevjanikové. Jedna z nich v súčasnosti býva a pracuje v Prešove. V štátoch bola už po tretíkrát. "Keďže som tam bola už predtým, návštevu som vnímala skôr ako rutinu. Aj pre mňa ostane zážitkom stretnutie nám blízkych ľudí. Je zaujímavé, že aj tí, ktorí sa už u nás nenarodili sa cítia byť Rusínmi a Slovákmi. Tí, ktorí odišli do Ameriky za prácou boli nútení pracovať na sebe. Vedeli sa jednoducho identifikovať, hoci neboli uznávaní ako napríklad Angličania," uvažuje rodáčka z Jarabiny. V Amerike ju zaujali fotografie a iné momenty, ktoré obsahujú udalosti príchodu slovenských prisťahovalcov.
V krajine neobmedzených možností sa ocitla aj Ľubomíra Saloňová. "Bola som tam prvýkrát. Moje dojmy sa stretávajú so všetkým. Od prvého sedenia v lietadle až po ostatné zážitky. Páčilo sa mi, keď sme spievali s tamojšími dievčatami. Zaujala ma aj skutočnosť, že aj žena ktorá sa narodila v Amerike pozná niektoré slová z nášho nárečia lepšie ako my samé," tvrdí prekvapene pani Ľubomíra. Tiež si pochvaľuje starostlivosť o nich. "Neviem, či by sme my dokázali urobiť pre nich toľko, čo oni pre nás," zamýšľa sa Jarabinčanka.
Amerikou z istého pohľadu nebola nadšená Nadežda Blizmanová. "V mestách sú samé vysoké budovy a všade betón. Asi by som tam nechcela žiť. Zážitkom bolo, keď sme boli pri pamätníku nášho rodáka Michala Strenka. V kostole bolo veľa ľudí z Jarabiny, Kamienky a Litmanovej. Pekne sme sa tam vybozkávali, aj sme si poplakali," predkladá vlastné dojmy Nadežda. "Inak bolo super, takmer neustále sme spievali všelijaké piesne. Príjemné bolo, keď som stretla bratranca, ale i suseda," približuje zážitky N. Blizmanová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári