všetkom by nebolo nič zvláštne. V prípade Romana Eštočáka, lebo o ňom je reč, je to však zložitejšie. Je totiž Róm, pochádza zo sociálne slabších pomerov, kde sa vzdelanie nepovažuje za prioritu. Roman Eštočák vyrastal na prešovskom Sídlisku III, dnes býva na Starej tehelni, pracuje vo Vranove nad Topľou ako konzultant Fondu sociálneho rozvoja.
"Pochádzam zo sociálne slabého prostredia, z ôsmich detí. Som jediný, ktorý má maturitu a vyštudoval vysokú školu. Súrodenci nešli týmto smerom," hovorí tento vysokoškolsky vzdelaný Róm, ktorého vzorom bol strýko - doktor. "A mal som šťastie na pedagógov, ktorí si ma všimli a nesmerovali ma ďalej."
Doma nebol vedený k vzdelávaniu. "V družine, v knižnici som získal vzťah ku knihám." Od 14 rokov je preč z domu. Študoval na strojníckej učňovke, po jej skončení šiel na vojnu, po ktorej bol krátko nezamestnaný. Začal si teda robiť maturitu: "Nevedel som čo so sebou, tak som sa rozhodol študovať." Po maturite prijali R. Eštočáka na sociálnu prácu do Nitry. Štúdium ho bavilo, navyše v Nitre nebol jediný Róm. Tamojšia univerzita je známa tým, že tam študujú ľudia z mnohých národov. "Je tam dobrá klíma. Internátny život, to je asi najkrajšie. Na štúdia z vysokej školy mám pekné spomienky," obzrel sa za študentskými časmi. Z rodiny študoval sám, hoci sa neskôr pokúšal ísť príkladom aj súrodencom: "Lákal som ich, aj motivoval, a dvaja dokonca študovať začali, ale odišli pracovať do zahraničia. Majú už totiž svoje rodiny, tak sa o ne musia starať."
Už počas školy začal Roman Eštočák pracovať, najprv pre Nadáciu otvorenej spoločnosti, kde rok a pol riadil rómsky grantový program. Potom si povedal, že to vyskúša priamo v teréne. Dostal sa do komunitného centra v Pečovskej Novej Vsi v Sabinovskom okrese. "Keď som prišiel do Pečovskej Novej Vsi, ľudia to pokladali za niečo nové, spočiatku tam bol istý stupeň nedôvery. Tú som si musel vybudovať sám a postupne, trvalo to také tri, štyri mesiace. Problém bol v tom, že neboli až tak zaangažovaní v procese, ktorý som chcel robiť," spomína na začiatky centra. Postupne sa mu darilo zamestnávať ľudí z radov komunity, ktorí si to vážili, navyše "mali možnosť nazrieť do rozpočtu komunitného centra, čo som pokladal za dôležité, aby videli, že kam idú tie prostriedky. Mohli navrhovať aktivity."
Hoci nepochádza z rómskej osady, život v nej si tiež vyskúšal na vlastnej koži. "Ako študent som sa zapájal do mnohých aktivít a zapojil som sa aj do jedného antropologického výskumu, kde bolo podmienkou žiť tri týždne v rómskej osade a viesť si denník. Vyskúšal som si to na vlastnej koži, a môžem povedať, že po dvoch týždňoch to prostredie na mňa tak pôsobilo, že som sa mu viac-menej začal prispôsobovať. Zima, voda nebola... Podmienky sú veľmi ťažké, ale veľmi rýchlo sa im prispôsobíte. Upúšťali sme od hygienických návykov, po čase sme si zuby neumývali vôbec," hovorí s úsmevom na tvári o svojom pobyte v osade v Chmiňanoch.
Za veľký problém považuje práve to, že "v segregovaných rómskych komunitách je veľa ľudí s mentálnym postihnutím, čo súvisí s pokrvnými vzťahmi. Sú osady, napríklad v Pečovskej Novej Vsi, kde sú tvrdo proti vzťahom priamo v osade a dbajú na to, aby to boli ľudia z inej osady." Ako hovorí, s tým, kto pochádza zo sociálne slabšieho prostredia, sa dá ďalej robiť, no mentálne postihnutí si vyžadujú trvalú starostlivosť.
A ako sa mu žije v Starej tehelni, kde žijú stovky Rómov, väčšinou neplatičov?
"Je to umelo vytvorené prostredie, kde mesto zhromaždilo ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, majú sociálne problémy a tak ďalej. Bol to zlý krok zo strany mesta, že nehľadalo iné alternatívy, ako riešiť neplatičstvo," myslí si R. Eštočák, podľa ktorého "sídliskoví Rómovia mohli mať alternatívu splácania dlhu a nie ich prenášať do prostredia, kde je riziko sociálno-patologických javov". Napriek tomu sa nesťažuje. Medializované problémy považuje za zanedbateľnú časť. "A to sú väčšinou deti, keď trebárs devastujú pivničné priestory. Je zase otázka absentujúcich správcov." Podľa jeho slov však tehelňa na tom nie je horšie v porovnaní s internátmi v bratislavskej Mlynskej doline, kde chvíľu pobudol. "Študenti vysokých škôl dokázali devastovať zariadenie, vyhadzovať veci z okien, tiež pritom išlo o malú skupinu," dodáva Roman Eštočák.
Michal FRANK
Autor: Divadlo Jonáša Záborského
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
