"Splodiť syna dá zabrať viac, ako zahrať niečo na gitare..."

Kapelu Olympic a jej frontmana Petra Jandu je asi zbytočné komukoľvek predstavovať. Spevák kapely, ktorá už dlhé roky, dokonca desaťročia, patrí medzi najobľúbenejšie české skupiny, má na svojom konte autorstvo nespočetného množstva hitov, no i tri manželstvá... Chvíľku na rozhovor si našiel ešte pred koncertom.

V rámci turné Olympic Goral Trilogy Tour 2006 zavítala česká kapela Olympic i na Slovensko a prvý koncert odohrala minulý týždeň v hale Cassosport. "Pred týmto turné som mal trochu aj obavy," prezradil nám P. Janda. "Na jednej strane som sa veľmi tešil, no na strane druhej - asi po prvý krát sa mi stalo, že som mal trochu i strach. Doteraz to totiž vždy bolo tak, že som mal na zemi pred sebou počas koncertu zoznam piesní, keď sme jednu odohrali a ľudia začali tlieskať, mal som dosť času psychicky sa pripraviť na ďalšiu skladbu. Lenže teraz sme sa rozhodli program zostaviť úplne inak. Jednotlivé skladby sa prelínali, na konci jednej piesne som sa už musel sústrediť na ďalšiu... Prvá časť nášho vystúpenia na turné je koncipovaná takto a dáva nám poriadne zabrať. Musím povedať, že sme skúšali veľa - oveľa viac než sme si za posledné roky zvykli."

Fanúšikovia by sa aj mohli čudovať, prečo sa "starým pánom" z Olympicu ešte chce koncertovať. Veď táto kapela by sa pokojne mohla vyhrievať v sláve toho, čo doteraz dosiahla a rozhodne toho nie je málo. Olympic ako taký fuguje už od roku 1963, kedy vznikol ako doprovodná kapela pre Josefa Laufera, Pavla Bobka, Naďu Urbánkovú či Yvonnu Přenosilovú. Už v 60. rokoch však medzi fanúšikmi zabodovali skladbami Dej mi víc své lásky, Snad jsem to zavinil já či Želva a v rokoch 70. pokračovali hitmi Dynamit, Bon soir mademoiselle Paris či Slzy tvý mámy. Aj 80. roky boli pre Olympic viac ako úspešné - svedčia o tom hity Osmý den, Okno mé lásky či Jasná zpráva.

V roku 1992 síce usporiadali posledný koncert kapely, no o pár rokov na na koncertné pódia vrátili a podľa všetkého to vyzerá, že sa nechystajú po druhý krát ich opustiť... "Pripravujeme už ďalšie turné s názvom Sopka. Aby bolo našim fanúšikom jasné, že nevyhasíname, práve naopak - ľudí zasypeme popolčekom z našej lávy. Nechceme to však príliš peháňať, takže na to ďalšie turné sa vyberieme najskôr až o rok. Nás to totiž strašne baví a je to zábava. Kto na vlastnej koži nezažil byť na koncertnom turné, tak nemá ani len predstavu, čo to je. To nie sú len dve hodiny počas koncertu na javisku, to sú aj spoločné cesty autom s muzikantmi z kapely, hotely, večierky po koncertoch a pohoda."

Dnešné koncertné turné sa však ani len nedajú porovnať s tými, ktoré kapela absolvovala pred rokmi, desaťročiami... "Je to úplne iné. Tá scéna a aparatúra, čo so sebou nosíme... Pred tým sme sa v pohode vošli do jednej Avie a teraz potrebujeme dva kamióny aj s prívesom... Nie som síce ten typ, ktorý často spomína, no občas si na ´staré dobré časy´ zaspomínam. Týka sa to najmä toho, že už mám svoj vek a je na čo spomínať. Na rôzne epizódy z mojej mladosti, na moje lásky a na bránenie sa komunistickému režimu... Nerád sa však pozerám dozadu, keď je možné pozerať sa dopredu. Čo bolo, bolo - s tým sa nedá už narobiť nič."

Aj preto namiesto toho, aby sa obzeral za starými skladbami, pripravuje nové. "Už máme vlastne hotový nový album, presunuli sme však jeho vydanie práve kvôli tomuto turné. Album sa volá Sopka, bude to taký výbušný rockandroll. Muzikantsky je už hotový, treba ešte nejaké veci dospievať a zmixovať to."

Tvorí pri počítači

Podľa P. Jandu, za to, že Olympic stále produkuje nové piesne, chodí po turné a patrí medzi najobľúbenejšie české kapely, vďačí pracovitosti. "Bez toho by to jednoducho nešlo. Nemôžeme čakať, že sa nám bude dariť, keď pre to nič nerobíme. Ja keď viem, že by bolo treba napísť novú skladbu, sadnem si k počítaču a pracujem. Ostáva mi potom iba dúfať, že mi ´ten hore´ pošle nejakú dobrú myšlienku či hudobný nápad... Zvyčajne pracujem tak, že si nápad nahrám na starý kazeťák, potom si to pustím a hrám sa s tým do vtedy, kým nevznikne pesnička. Potom sa veľmi teším, keď je skladba hotová a už sa nemôžem dočkať, kedy ju pustím svojej mladej ženuške."

Manželkou P. Jandu je 24-ročná Alica. S prvou manželkou Janou mal dve deti. Martu, ktorá je dnes speváčkou a Petra, ktorý zomrel ako 35-ročný. Druhou manželku bola P. Jandovi Martina, s ktorou má 12-ročnú dcéru Elišku. Alicu si P. Janda vzal v lete minulého roka a vraj by chceli syna. "No, zatiaľ sa nám akosi nedarí, ide to pomaly. To nie je také jednoduché, ako zahrať niečo na gitare, dá to viac zabrať," prezradil spevák so smiechom. Po synovi túži čiastočne aj preto, aby si nahradil prvého... "Je to smutná história, pretože môj prvý syn Peter veľmi skoro zomrel. Mám dve dcéry a stále túžim po synovi."

Tretia svadba P. Jandu bola pre český bulvár mimoriadne šťavnatým sústom, veď si bral dievčinu mladšiu o 40 rokov. Novinári ju označili ako členku fanklubu kapely Olympic... "Ona sa na to zlostí a bráni sa tomu, že sme sa stretli vďaka tomu, že za mnou prišla ako fanynka... Vôbec to tak nebolo... Pravda je taká, že keď sa ku mne nasťahovala a doniesla si z domu všetky svoje cédečka a kazety, tak som sa zhrozil - boli tam samé albumy skupiny Kelly Familly - určite nie Olympic... Tak som si povedal, že jej musím napraviť hudobný vkus. Nie celkom sa mi to však darí - stále keď ideme spolu v aute, tak naschvál prepíname kanály s rádiami, lebo každý z nás chce počúvať čosi iné. Minule som jej už povedal - ´hele, keď si v mojom aute, bude sa počúvať to, čo chcem ja, lebo ty si tu iba hosť a nemáš čo šahať na rádio a prelaďovať stanice...´ Nedá sa povedať, že by to malo účinok... Určite však na ňu neskúšam žiadne otcovské pokarhania - sme predsa partneri!"

Na to, že má doma mladú a krásnu ženu, je P. Janda doslova a do písmena pyšný. "Veď kto na mojom mieste by nebol? Som rád, že si dobre rozumieme a máme sa radi. Chcete počuť, akú mi poslala esemesku pred koncertom? - Držím ti palce, myslím na teba a milujem ťa. Po koncerte mi zavolaj," prečítal esemesku priamo z mobilu...

O mužoch, ktorí sa oženia s o poznanie mladšími ženami, sa vraví, že pri nich omladnú... "Mnohí to o mne hovoria, ale ja sám si tým nie som celkom istý. Prejavuje sa to u mňa tak, že mám väčšinou pozitívnu náladu, už sa mi takmer vôbec nestáva, že by som bol nahnevaný. Som v pohode, mám rád ľudí, muziku, život, svet, svoju ženušku... Zmenil sa môj prístup k životu a preto mi možno mnohí vravia, že som omladol. Toľko mi to omieľajú, že tomu asi začnem aj sám veriť. Možno mám aj trochu viac fyzických síl, rád si idem zahrať tenis, zalyžujem. Minulého roku sme veľa cestovali, no nebolo to pre mňa vyčerpávajúce. Boli sme v Keni, v USA, v Paríži, Španielsku..."

Zahral si vo filme

P. Janda sa teda - aj vďaka mladej manželke - rozhodne nenudí. Popri prípravách na turné a popri práci na novom cédečku si v posledných mesiacoch doprial aj filmovačku. Zahral si vo filme Ro(c)k podvraťákov. "Hrám tam sám seba, akurát že nie celkom... Moja postava - spevák Džanga - je veľká hviezda, pričom ja som sa nikdy na hviezdu nehral. Ja sa vždy snažím byť na ľudí milý, zatiaľčo tento presne naopak. Je to jednoducho veľká hviezda a kapela mladých chlapcov sa snaží dostať sa na jeho koncert ako predkapela. Mám tám dosť negatívnu úlohu. To mi však vôbec neprekáža. Zábavné bolo to, že keď mi producent zavolal, že by ma rád obsadil do filmu, tak som sa dobre zasmial, lebo práve v tom čase som sa s manželkou bavil o tom, že by som si v nejakom filme aj rád zahral..."

Ro(c)k podvraťákov je čierna komédia, v hlavných úlohách sa predstaví dvojica Martin Písařík, Jiří Mádl - dobre známa z filmov Snowborďáci a Rafťáci. "Je to veľká sranda, je to dobre zrežírované, nastrihané, je tam výborná muzika a som presvedčený o tom, že divákom sa to bude páčiť. Dokonca si myslím, že pokojne by sa tento film ujal aj v zahraničí... Pre nás - hercov - to samozrejme až taká sranda počas nakrúcania nebola, lebo tam nie je čas na srandičky. Treba plniť plán a nakrúcať to, čo treba. Veď pokiaľ viem, nakrúcalo sa 30 dní a film stál 30 milónov korún. Veď si to vezmite - milión na deň - s tým sa nedá žartovať..."

P. Jandu teda lákal film, želanie sa mu splnilo, no ostalo mu ešte viacero vecí, ktoré ho vábia. "Ešte by som chcel písať knižky - zatiaľ som napísal len pár poviedok. A tiež by som chcel maľovať, keby to šlo. Mám už plátno a nakúpené farby, dokonca som si kúpil i knihu o tom, ako maľovať, no zatiaľ som neurobil ani čiarku. Nakúpil som si veci už pred dvoma - troma rokmi, no potom som sa na to vykašľal. Asi to bude tým, že som v sebe nejako neobjavil talent. Buď ho skúsim pohľadať, alebo to jednoducho nechám tak..."

Čo sa týka písania, tam je to iné. Už sa do toho pustil a napísal niekoľko poviedok, dokonca už dve z nich uverejnili v časopise. "Nemyslím, že by som sa mal púšťať do niečoho väčšieho, úplne stačia tie poviedky - veď aj tie sú iba taký môj úlet, aby som nebol orientovaný len na tú muziku. Tak skúšam aj iné veci, pestujem paradajky a občas zájdem aj do dielne, kde si niečo vyrobím. Tak to všetko striedam, aby život nebol jednotvárny..."

Aj napriek tomu, že sa snaží vždy robiť aj čosi iné a nevenovať sa len muzike, priznáva, že najlepšie sa cíti s gitarou v ruke. "Vtedy sa ku mne pridá manželka a počúva... Alebo sa spolu rozprávame. Niekedy sa až čudujem, že sa dokážeme spolu celé hodiny rozprávať a vôbec sa nenudíme. Dokážeme spolu komunikovať o hocičom a sme radi, keď môžeme byť spolu. Ona sa potom občas zlostí, keď mám skúšku s kapelou a nemôžem byť s ňou."

Keď minule prišiel domov zo skúšky až okolo jedenástej, už spala, no zobudila sa. "Sadol som si k nej a začal som jej rozprávať rozprávku. Vymyslel som si takú dosť šteklivú rozprávku a ona sa na tom veľmi smiala. Keď som dorozprával, dal som jej bozk na čelo a povedal, že zazvonil zvoniec a rozprávky je koniec. Smiali sme sa spolu ešte asi hodinu... Som rád, keď sa smeje. Vraví mi, že je so mnou ´legrace´ a že sa so mnou nenudí. To je pre mňa veľmi dôležité...," prezradil s úsmevom.

V Košiciach mu - prirodzene - manželka chýbala. "Mala pôvodne prísť za mnou, no nakoniec musela ostať v Prahe. Škoda, že tu so mnou nie je, vždy sa o mňa pekne stará... Tak si aspoň telefonujeme a posielame esemesky," dodal na záver.

Dátum narodenia: 2. máj 1942

Znamenie: Býk

Miesto narodenia: Praha

Rodinný stav: po tretí krát ženatý

Relax: manželka

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári