Korzár logo Korzár Košice

Štefan Orkuty sa chcel na vlastnej koži presvedčiť, či sú tie ´drísty´ o Američanoch pravdivé

Šéfkuchára až cesto presvedčilo,že niečo je lepšie ako americkéŠtefan Orkuty mal za sebou prvý semester na košickej technike, keď sa ozvala jeho

Šéfkuchára až cesto presvedčilo,

že niečo je lepšie ako americké

Štefan Orkuty mal za sebou prvý semester na košickej technike, keď sa ozvala jeho spolužiačka z gymnázia, že je možnosť ísť cez agentúru v lete na dva mesiace do USA. Vraj, čosi sa dá v Camp America brigádnicky privyrobiť, a popri tom aj niečo z "Nového sveta" vidieť. Povedal si, prečo nie? Veď sa chcel trochu zlepšiť v angličtine, bol to iný kontinent ako Európa, a aj nejaký zarobený dolár by sa mu zišiel.

"Hoci, v konečnom dôsledku, som v podstate nič nezarobil," spomína. "Ale chcel som sa na vlastnej koži presvedčiť, či sú tie ´drísty´ o Američanoch, že sú tuční, škaredí, nevzdelaní a povýšeneckí, teda samé negatívne veci, pravdivé..."

SkryťVypnúť reklamu

Keď sa pustil do vybavovačiek, netušil, že to bude hrozná papierovačka. "Kdeže internet, všetko prebiehalo klasickou poštou. Päťkrát išla zásielka odo mňa, päťkrát z agentúry späť. Musel som vyplniť celú kopu dotazníkov, potreboval som všelijaké odporúčania, lekárske vyšetrenia. Keď vám konečne dajú na vedomie, že vás vzali, tak vás zaradia do databázy a odtiaľ si vyberajú ľudí. Ponuka však príde hneď, podľa toho, kedy ste prístupný a ochotný tam vycestovať," užil si Štefan svoje, kým mal čierne na bielom, že prvý raz v živote poletí za oceán.

Lenže, to hlavné ho ešte len čakalo. "Americká ambasáda v Bratislave. Tam rozhodnú o vašom osude, oni povedia áno alebo nie. Ak nie, celý kemp, s ktorým ste už boli dohodnutí, sa môže poskladať. Opäť dotazníky, a otázky, načo tam idem, a či si nevymýšľam. Samozrejme, v angličtine. Rozumel som, pretože po anglicky som sa učil už od tretieho ročníka na základnej škole, takže slovnú zásobu som mal slušnú. Až potom, keď vám dajú pečiatku ´J1 visa´, si konečne môžete vydýchnuť, znamená to, že ste prešli, že môžete vstúpiť na ich pôdu."

SkryťVypnúť reklamu

Kým sa tak stalo, "vychutnal" si cestu z Košíc do Bratislavy starou "karosou", na ktorej vypadávali vetracie okienka, trojhodinové čakanie vo Viedni na lietadlo do Londýna, odkiaľ boli hlásené nejaké problémy, i mierny chaos na londýnskom letisku Heathrow, kým s jedným spolucestujúcim Slovákom trafili k správnemu terminálu s ceduľkou cieľového mesta - New York. O šiestej popoludní miestneho času vystupovali na chýrnom letisku JFK International Airport. "Kde nás už čakala taká malá, papuľnatá, asi dvadsaťpäťročná černoška s neuveriteľne piskľavým hlasom. Jednoducho, nedala sa nepočuť. Akoby z oka vypadla tej černoške z Policajnej akadémie. Bolo nás asi štyridsať, nielen ľudia z východu, ale aj Angličania, Austrálčanky, Španieli... Sám som sa čudoval, že Angličania si idú do Ameriky takto zarobiť. Autobusom nás odviezli do hotela Ramada, tuším, že to bolo v New Jersey, išli sme tam dosť dlho. Ubytovali nás a každý dostal itinerár cesty, kto kedy vstáva, či pôjde vlakom alebo autobusom."

SkryťVypnúť reklamu

V kuchyni ste boli niekto

Števo vedel, že miesto určenia je Adirondack, kemp v rovnomennom pohorí na severe štátu New York, na brehu jazera, ktoré vraj patrí medzi najčistejšie jazerá v celých Spojených štátoch. Budíček bol o piatej a spočiatku mu robili príjemnú spoločnosť dve mladé Austrálčanky, s ktorými dorazil na hlavnú newyorskú stanicu Penn Station. "Odtiaľ však cestovali inde ako ja. Boli to nejaké inštruktorky, ktoré mali učiť jazdu na koni. Ja som vedel len toľko, že v kempe, do ktorého mám namierené, budem niečo robiť. A že to bude nejaká manuálna práca, pretože som do dotazníka musel napísať, čo asi robiť dokážem. No s poznámkou, že odmietam čistiť toalety."

Z vlaku vystúpil v mestečku Ticondaroga. Na malej staničke, kde bola iba jedna búdka a dve autá na parkovisku, viac nič. Už niekoľko kilometrov pred mestečkom s málo americkým názvom viedli koľajnice iba pustou prírodou, nebolo vidieť žiadne obydlia. "Mal som len také inštrukcie, že tam budem čakaný." Tak aj bolo. Bola to nejaká vyššia šarža z kempu, a jedno z tých dvoch áut patrilo jemu. "Cesta trvala asi polhodinku, a keď sme dorazili, vedenie kempu a zamestnanci mali práve poradu, takže som sa s nimi hneď zoznámil. A dozvedel som sa to najpodstatnejšie, že budem zamestnanec kuchyne. Možno si poviete, nejaká podradná robota, ale v tom kempe to bolo top. Nie že nie si nikto, lebo makáš v kuchyni, ale práve preto, že si v kuchyni, tak si niekto. Zoznámil som sa so svojimi kolegami, Ruskou Darjou, Slovenkou Luckou i jedným Bratislavčanom, ktorý tam prišiel týždeň predo mnou, a hneď ma aj ponúkli, lebo cestou som trochu vyhladol."

Bol to kemp pre deti. Väčšinou prominentov, lebo týždenný pobyt tam vyšiel na dve až tri tisícky dolárov... "A väčšinou tam rodičia dávali deti na mesiac. Ale boli to fajn deti, vychádzali sme spolu super. Bolo jedno akú máte farbu pleti, z akej ste krajiny, tam sa nerobili žiadne rozdiely." Rozdiel bol iba v ubytovaní. Kým majiteľ a šéf kempu bývali v klasických domoch či chatkách s oknami, ostatní, teda inštruktori, zamestnanci i deti, mali iba strechu nad hlavou, ich obydlia boli zo všetkých štyroch strán otvorené. "Bolo to bývanie na taký prírodný spôsob, asi tak, ako na tom mieste kedysi dávno bývali indiáni, voľakedy tam vraj bola indiánska dedina. Letný kemp tam zriadili pred vyše sto rokmi, rok predtým, ako sa tam bol, usporiadali vraj velikánsku oslavu k stému výročiu."

Števo, i ďalší dvaja táboroví nováčikovia sa hneď ujali. "No musím povedať, že som sa namakal dosť. Šéfkuchár, bol to taký starší černoch, pochopil, že nie som do roboty ľavý, tak som mal v kuchyni najdlhšiu pracovnú dobu." Na začiatok urobil týždenný rozpis, s tým, že ho každý týždeň bude meniť, ale keď videl, že tak je najlepšie, zostalo pri ňom až do konca. "Trikrát do týždňa som vstával o šiestej, raz o siedmej a dvakrát som chodil do roboty na deviatu, pondelok bol deň odpočinku, tzv. ´day off´. Iba Darja, keďže tam už bola aj rok predtým, mohla každý deň chodiť na deviatu. A, okrem iného, mala aj najvyššiu plácu. Pochádza zo St. Petersburgu, z takej veselej rodiny, jej mama bola už dvakrát rozvedená. Ale inak bola v pohode. Aj sedemnásťročné dvojičky z Ohia. Jedna z nich bola tak šialene sarkastická, že mohla mať na čele napísané - sarkazmus, tak výrazne z nej sršal. Aj s nimi to bolo veselé, ale ja som ich neriešil. Šéfkuchár im v kuchyni zakázal pracovať nožom. Neviem prečo, asi im nedôveroval, alebo ich chcel ochrániť..."

Aj keď práce bolo niekedy vyše hlavy, boli to dva zaujímavé mesiace doslova v lone nedotknutej prírody. "To slovo nedotknutá naozaj sedí. Tým je tá príroda odlišná od našej. Upravovaný je akurát dokonale značený turistický chodník, ale meter od cestičky nebolo poznať, že by tam niekedy vkročila ľudská noha. Raz sme v lese natrafili na skautov, ktorí sa o to starali. Nikde ani stopa po odpadkoch. Iba počas jedného výletu, keď sme vyšli na nejakú horu, našiel som v tom nedotknutom lese golfovú loptičku! Netušil som odkiaľ sa tam vzala. Mám ju doma odloženú."

Chyba v navigácii

Na výlety, hoc len jednodňové, bol práve "day off". Niekedy sa dalo vyraziť pešo, niekedy bolo treba auto. Ako napríklad do Vermontu, továrne na výrobu plyšových hračiek, ktorú im ktosi z miestnych poradil. "Keď sme nemali auto, jeden z tých animátorov v tábore, skvelý chlapec, Newyorčan Matt, mi dal do ruky kľúče od svojho Audi, že ho máme na celý deň, že je v ňom plná nádrž. Nechápal som. Ale zástupkyňa šéfa kempu nám to zatrhla, lebo akýkoľvek zahraničný zamestnanec tam mal zakázané šoférovať. I keď som mal medzinárodný vodičák. Tak som sa už tešil. Ale dali nám aspoň šoféra. Bola to síce dodávka, ale plne klimatizovaná, s automatickou prevodovkou, takže celkom slušný komfort."

Jazero bolo síce veľké, tvarom podobné Balatonu, ale pár zaujímavých prírodných zákutí bolo možné dosiahnuť aj po vlastných. Keďže hora, na ktorú sa im odporúčali vyškriabať, bola relatívne blízko, mapa, narýchlo pribalená do ruksaku mohla mať pocit zbytočnosti. "Lenže, stala sa chyba niekde v navigácii. Aj s ňou v ruke sme predsa poblúdili. Pri návrate sme sa ocitli pri nejakom veľkom dome a ohradenom súkromnom pozemku. Pustili sme sa popri ňom a po dvoch hodinách cesty lesom sme vyšli na mieste nám neznámom. Stretli sme nejakých ľudí, ale nik nám nevedel povedať kde sme. Tak sme sa pustili do lesa znova a keď sme po troch hodinách z neho konečne vyšli, boli sme opäť na brehu jazera, na tom istom mieste, kde predtým. Na vode sme videli nejakú plachetnicu. Ľudia z nej by nám radi pomohli, ale nevedeli ako." No neďaleko sa na vlnách jazera hojdala aj honosná jachta. "Niečo šialené, kožou potiahnuté sedačky, samý luxus, proste paráda. Boli na nej dva páry, a keď sme im povedali, že sme sa stratili, tak nás vzali na palubu a v pohode nás dopravili až do nášho kempu."

V ňom malo každé dieťa počas týždenného či mesačného pobytu rôzne aktivity, ktoré pre nich pripravovali animátori. Keďže voda bola nablízku, prevládali vodné športy. "Plávanie, vodné lyžovanie, jachting, kanoistika, motorové člny, jednoducho, o čo bol záujem. Keď sme mali voľno, mohli sme sa k nim pripojiť. Najradšej sme si chodili zaplávať. Niekedy aj večer, hoci to bolo zakázané." No niekedy to ani za dňa nemusí byť celkom bezpečné. Števo doplatil na malú podvodnú frajerinku. "Bol som vo vode, ktorá mi siahala len po krk, chcel som sa pretočiť, urobiť pod hladinou kotúľ, ale nezbadal som vyvýšeninu, čo bola pred mnou. Hlavou som narazil na dno a na nose som mal dosť hlbokú krvavú ranu. Sestrička v kempe mi ho ošetrila, ale aby to nevyzeralo hlúpo, tak som si vymyslel príbeh, že nejakí chalani obťažovali Lucku, strhla sa bitka a dostali odo mňa nakladačku. Neveril som, že mi to, pri pohľade na moju postavu, zožerú, ale oni to zobrali celkom vážne. No neskôr som sa priznal, čo sa mi stalo."

Tí "amíci" sú veru zvláštni ľudia. "Taký náš šéfkuchár. Nemohol pripustiť, že môže byť lepšie aj nejaké iné jedlo ako americké. Keď sme s Čechom Petrom, ktorý mal doma blízko k vareniu, na záver pobytu urobili piškótové cesto, natreli ho džemíkom, na to dali puding a poliali čokoládou, tak sa nám vysmial, že také cesto vie urobiť aj on. A potom si prsty oblizoval. Aj po obyčajnej praženici na cibuľke, na ktorú som dostal chuť. Lebo tam jedia väčšinou iba mäso, tak prekorenené, že každé chutí rovnako."

No priateľský šéfkuchár, s ešte priateľskejšou manželkou, im po skončení kempu ochotne poskytol ubytovanie, keď sa chceli trochu poobzerať po Bostone. Aj keď jeho veľký dom na okraji mesta bol plný malých černoškov. "Mal jedného vlastného chlapca, jedného adoptovaného, a ešte aj dve adoptované dievčatá. Ale starali sa o nás ako o nich." Boston, New York a Washington boli pre Š. Orkutyho len príjemnou zastávkou na ceste do ďalšieho kempu, kde ho zlákala sesternica. "Nemusel som sa domov ponáhľať, veď víza som mal do konca októbra, tak prečo si čosi ešte nezarobiť, keď sa dá. Jasné, že idem! Ten kemp bol asi dve hodiny cesty od Bostonu, tiež pre deti v prírode, no dva týždne tam mali byť aj ich rodičia. Lenže tá akcia bola nakoniec zrušená, z čoho bolo dosť veľa zamestnancov kempu sklamaných. Aj ja v kuchyni, lebo tam vlastne nebolo pre koho variť..."

Aspoň mohol porovnávať. "Kým v prvom kempe sa k vám Američania správali ako k seberovným, v druhom bol pre nich každý neameričan obyčajná nula. Keď sa niekto sťažoval, šéf kempu to vzal na vedomie, s tým, že tak to je, a tak to aj má byť."

Takže predstavy, s ktorými Števo ponad Atlantik letel, sa od skutočnosti ani príliš nelíšili. Aj v tej americkej nevzdelanosti. "Niektorí vedeli kde to je, aspoň vtedy, keď ste povedali Czechoslovakia, ale väčšina nemala o Slovensku ani potuchy. Vo Washingtone sme spali u rodičov Susie, kamarátky z prvého kempu, a jej mamka sa nás raz pýta - u vás je vojna, ako to prežívate? Vytreštili sme na ňu oči a horko-ťažko sme jej vysvetlili, že nie Čečensko, ale keď už, tak Československo, že sme demokratická krajina a u nás žiadna vojna nie je."

Bohuš MATIA

Autor: Policajti neboli "na okrasu"

Najčítanejšie na Košice Korzár

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 27 213
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 548
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 544
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 925
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 301
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 178
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 870
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 708
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  2. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  3. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  4. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  5. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  6. Martin Borecky: Rakovina
  7. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  8. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 127
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 649
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 436
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 722
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 457
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 369
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 278
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 433
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  2. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  3. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  4. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  5. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  6. Martin Borecky: Rakovina
  7. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  8. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 127
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 649
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 436
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 722
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 457
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 369
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 278
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 433
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu