Po osemhodinovej zmene sa cíti, akoby mala na sebe 50 vriec...

Každá vláda rada v médiách prezentuje, koľko investorov pritiahla a koľko pracovných miest tak vznikne. Menej sa už vie o tom, koľko takýchto firiem sa snaží za nízky plat zo svojich pracovníkov vyžmýkať čo najviac. Navyše, neraz v pracovných podmienkach, ktoré sú doslova pod ľudskú dôstojnosť. Aj v Košiciach funguje niekoľko firiem, ktoré síce zamestnancov neplatia minimálnou mzdou, ale podmienky v akých musia osem hodín pracovať, im spôsobujú zdravotné problémy. O práci v jednej takejto firme, sa nám vyžalovala jedna z našich čitateliek. Nazveme ju Eva.

Stretli sme sa u nej doma. Na strhanej tvári sa nedala prehliadnuť únava. Najviac nás však zarazil pohľad na jej nohy. Napuchnuté tak, že nebolo vidieť členkové kosti. Boli to dva naliate "valce", obuté v papučiach. Takto vyzerali končatiny zamestnankyne renomovanej francúzskej firmy, montujúcej v Košicicah automobilové komponenty. A to už celý deň odpočívali. Stretli sme sa totiž v deň, kedy mala voľno. Cez pracovné dni to nebolo možné, lebo po zmenách, hlavne nočných, býva príšerne unavená. "Keď po šichte prídem domov, nevládzem stáť na nohách," tvrdí Eva. "Zrútim sa do postele a chvíľu si odpočiniem, aby som potom vládala urobiť najnutnejšie domáce práce. Po osemhodinovej zmene sa cítim, akoby som mala na sebe 50 vriec. Bolí ma chrbát, nohy i ruky..."

Čo spôsobuje toľkú vyčerpanosť? Skladanie zámky dverí do automobilov. Hoci sa na prvý pohľad nezdá, že spájanie, vkladanie a stláčanie maličkých súčiastok je až také namáhavé... "Robíme to síce v rukaviciach, ale vankúšiky prstov ma z toho veľmi pália, niekedy mi doslova tŕpnu. Je to monotónna práca, ktorú treba robiť veľmi rýchlo," vraví Eva. "Keď som tam nastupovala, bola som šťastná, že mám konečne mám prácu. Peniaze potrebujem, musíme z niečoho žiť, ale neviem ako dlho to vydržím. Deň čo deň zatínam zuby a hovorím si, že musím byť silná a musím vydržať...!"

Na jednej zmene pracuje osem žien. Každá má na starosti nejaký úkon. Z hromady rôznych skrutiek, krúžkov a drôtených špirál spoločne zostavujú finálny produkt - zámoku dverí. Robia rýchlo, lebo musia. Šéfovia sa totiž s nimi "nebabrú". "Musíte pridať! Pridajte! Rýchlejšie, lebo nesplníte dennú normu...!" Takýmito vetami sa snažia pracovné obrátky vyhnať na maximum. Osem žien musí za zmenu poskladať cca 1200 zámkov.

Ženy najťažšie zvládajú státie. Pracovať takto 7,5 hodiny im telá doslova zotročuje. Možno si poviete, že aj predavačky sú na nohách celý deň. No nie je státie ako státie. Pracovať tak, že sa človek prechádza, zohne, či otáča, je iné. Ale stáť v jednom postoji celé hodiny je úmorné. Ženy pri pracovnom pulte preto už po štyroch hodinách vyzerajú ako paragrafy. Chrbát zohnutý lebo svaly ho už nedokážu držať vzpriamene a nohy vykrútené rôznymi smermi. Neraz si pomáhajú tak, že stoja na jednej nohe, aby odľahčili druhú. Krčia ich v kolenách, alebo sa usilujú nájsť v bedrách takú polohu, aby aspoň na chvíľu pálivý tlak povolil.

"Prestávku máme len obedňajšiu," pokračuje Eva. "Snažíme sa čo najmenej piť, aby sme nemuseli chodiť na toaletu. Lebo kým prídem naspäť, tak sa mi na stole zhromaždí veľká hromada súčiastok, ktorú už ženy predo mnou poskladali a ja v tom musím pokračovať. Nemôžem blokovať druhých, nerobí to dobrotu, keď mi musia pomáhať. Každá sa snaží všetko upraviť čo najrýchlejšie..." Mimochodom, ženy pracujú pri pultoch v tvare písmena U, natlačené na seba ako sardinky. Keď sa niektorá viac roztiahne, dotýkajú sa chrbtami alebo lakťami. Zamestnávateľ sa totiž usiloval využiť každý centimeter priestoru a natískal ich k sebe ako sa len dalo. Určite by pracovníci tejto francúzskej firmy mali vhodnejšie podmienky pre prácu, keby pracovali v sede. Aj tak by bola táto práca namáhavá, ale snáď by sa im pracovalo lepšie... "Už sme sa na to pýtali a povedali, že to neprichádza do úvahy. Vraj by sa tým znížila produktivita práce a nepodávali by sme taký výkon, ako od nás očakávajú."

Menežéri firmy majú všetko dobre premyslené a vykalkulované. Ani jeden deň, hodina či minúta nevyjde nazmar. V závode pracujú ľudia v štyroch zmenách 24 hodín v kuse. V noci, cez víkendy i sviatky. Akonáhle niekto nevládze, odíde sám, alebo ho prepustia. Firma je charakteristická vysokou fluktuáciou zamestnancov. Je to pochopiteľné a predvídateľné. Veď kto vydrží pracovať donekonečna v takomto tempe a v neľudských podmienkach. Konkurzy na príjem nových zamestnancov bežia v inzerátoch permamentne. Vyžmýkané pracovné sily plynulo nahradia novými. Tu, na východe, je predsa nezamestnaných veľa a je z čoho vyberať. Slúžia na to konkurzy, na ktorých u potencionálnych zamestnancov testujú manuálnu zručnosť. Rôznymi úlohami preverujú jemnú motoriku, logické myslenie i postreh. "Museli sme skladať všelijaké kolieska, krúžky na lanko tak, aby sa nám to podarilo podľa predloženého vzoru. Pritom nám stopkami merali čas. Potom sme mali prekladať krúžky podľa farby z jednej strany na druhú, s jednou rukou, druhú sme museli mať za chrbtom a to tiež na čas," spomína Eva na konkurz.

Samozrejme, pokúšali sme sa od francúzskej firmy získať stanovisko. Po niekoľkých telefonátoch, počas ktorých nás operátorka nevedela prepojiť na človeka, ktorý by mohol komunikovať s médiami, sme to na štvrtý deň vzdali. Dvakrát nám povedala, že kompetentní pracovníci sú v jeden deň na školení a druhý deň na mítingoch. Tretí telefonát končil tým, že vlastne musí zistiť, kto sa s nami môže rozprávať. Pri štvrtom pokuse priznala, že sa ešte k tomu nedostala, ale v ten deň nám ich určite zoženie. Napriek tomu, že telefónne číslo do redakcie dostala, späť nám nezavolala...

Sme znechutení. Hoci o Slovákoch ako o lacnej pracovnej sile sa hovorí veľa, raz vidieť je viac ako stokrát počuť... A my sme videli... Zdravotné problémy jednej robotníčky, spôsobené chamtivosťou zahraničnej firmy, ktorá zrejme nepovažuje za potrebné poskytnúť pracovníkom ľudské podmienky. V 21. storočí v Slovenskej republike, štáte, ktorý sa považuje za vyspelý, ktorý je súčasťou EÚ a ktorý má v Zákonníku práce zakotvené právo na dôstojné pracovné podmienky, pracujú niektorí ľudia ako v dobe vykorisťovateľského ranného kapitalizmu.

Zahraničných firiem, ktoré využívajú Slovákov ako lacnú pracovnú silu v ich vlastnej krajine, je v Košiciach určite viac. Dozvedeli sme sa, že otrocky ťažko, sa v Košiciach pracuje ešte v dvoch španielskych spoločnostiach, vyrábajúcich autopoťahy, bezpečnostné pásy a palubné dosky do áut. Pracovným podmienkam v nich sa budeme venovať niekedy nabudúce.

Pri podozrení na chorobu z povolania môže zamestnanec požadovať odškodnenie, tvrdí Ing. Dorov z Inšpektorátu práce v Košiciach

Ľudia sa musia naučiť domáhať svojich práv

O tom, ako štát chráni občanov pred zneužívaním zo strany zamestnávateľa i čo sa rozumie pod pojmom "vhodné pracovné podmienky", sme sa porozprávali s vrchným inšpektorom práce Ing. Bartolomejom Dorovom z Inšpektorátu práce v Košiciach.

"Osemhodinová pracovná doba má mať zo zákona prestávku na obed v trvaní 30 minút a bezpečnostné prestávky, ktoré vyplývajú z technologického procesu výroby," odpovedá Ing. Dorov (na snímke) na našu otázku, či nie je nie je osemhodinová práca v stoji s jedinou (obedňajšou) prestávkou porušením zákona o vytváraní vhodných podmienok na pracovisku. "Zamestnávateľ vnútorným predpisom určí dĺžku a periodicitu jednotlivých prestávok v závislosti od povahy práce. Bezpečnostné prestávky sa započítavajú do dĺžky pracovného času a prestávka na oddych a jedenie sa do pracovného času nezapočítava. Zákon nešpecifikuje konkrétne, či práca v stoji je alebo nie je porušením zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ďalších naväzujúcich vykonávacích predpisov. Ale zákon zaväzuje zamestnávateľa prijať opatrenia a vytvoriť vhodné pracovné podmienky."

Na otázku, či by inšpektorát práce pri osemhodinovej práci vykonávanej v stoji, mohol od firmy vyžadovať zabezpečenie vhodnejších pracovných podmienok, napr. poskytnutím stoličiek, odpovedal: "K tomuto sa neviem vyjadriť, lebo nepoznám technologický proces výroby. Môže byť, že ten zamestnancovi neumožňuje sedieť. Môže nastať situácia, že sedenie na stoličke zvýši riziko choroby z povolania z dôvodu chybného držania tela, dlhodobej jednostrannej záťaže iných častí tela (chrbtica, horné končatiny...)."

Povinnosťou zamestnávateľa je informovať budúceho zamestnanca ešte pred uzatvorením pracovno-právneho vzťahu o podmienkach, v akých bude prácu vykonávať. Preto musí zamestnanec absolvovať prehliadku u lekára, ktorý posúdi, či je na túto prácu schopný. Zamestnanec má právo požadovať od zamestnávateľa zlepšenie pracovných podmienok a zamestnávateľ má zo zákona povinnosť zriadiť inštitút zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť. Ten má fungovať na princípe zberu a odovzdávania pripomienok, podnetov zamestnancov zamestnávateľovi. Inštitút je akousi náhradou za odbory. Ak má firma vyše 100 zamestnancov, musí mať okrem toho zriadenú aj komisiu pre bezpečnosť práce, bezpečnostno-technickú službu a pracovno-zdravotnú službu.

Uvedený problém by sa teda mohol riešiť prostredníctvom týchto inštitútov. Čo v prípade, ak ich zamestnávateľ ignoruje? "Ak ich nemá zriadené, chová sa protiprávne a môže byť sankcionovaný. Zamestnávateľ musí posudzovať pracovné prostredie a právna úprava počíta s tým, že vytvorí také pracovné podmienky, aby zabezpečil ochranu zdravia zamestnanca. Takéto problémy by sa mohli vyriešiť prijatím určitých opatrení, alebo vhodnou organizáciou práce, či skrátením pracovného času zamestnanca."

Prax je taká, že zamestnanci sa neodvážia dožadovať svojich práv cez inštitúcie zriadené zamestnávateľom. Takáto cesta totiž zamestnanca veľmi "zviditeľňuje". Realita ukazuje, že "chlebodárca" má vždy pravdu a kto sa ozýva a sťažuje, býva trestaný najviac. Preto mnohí riešia problémy anonymne cez inšpektorát práce. "Nie je dobrým postojom zamestnancov, keď sa nebránia. Ľudia sa musia naučiť domáhať sa svojich práv. Viem, že sa boja ozvať, lebo si myslia, že si nenájdu prácu..."

Mnohí zamestnávatelia nie sú prístupní komunikácii. "Zamestnanci môžu prísť k nám alebo podať svoj podnet na príslušný inšpektorát práce. Ak sa v priebehu výkonu prejavia zdravotné problémy zamestnanca súvisiace s druhom vykonávanej práce, môže sa obrátiť na svojho lekára, ktorý porovná zdravotný stav pred vstupom do zamestnania a počas jeho trvania. Ak určí, že ide o podozrenie na chorobu z povolania, zamestnanec sa môže obrátiť na Regionálny úrad verejného zdravotníctva a následne požadovať od zamestnávateľa odškodnenie cez Sociálnu poisťovňu."

Zlepšiť pracovné podmienky by možno pomohlo, ak by zdravotný posudok o tom, že niekoľkohodinová práca v stoji spôsobuje zdravotné poškodenie, donieslo viacero zamestnancov. "Vtedy by zamestnávateľ mal zvážiť, či spôsob vykonávania práce je naozaj vyhovujúci a mal by prijať nejaké opatrenia." A čo priestor? Môžu byť ľudia natlačení pri práci vedľa seba tak, že sa takmer dotýkajú telami? "Právne predpisy uvádzajú limity na veľkosť pracovného a manipulačného priestoru zamestnanca, podľa povahy práce, technologického postupu a strojného zariadenia. Všetko závisí od mikroklimatických podmienok, ktoré si vyžaduje konkrétne pracovisko a výkon zamestnanca."

Inšpektori sa stretávajú s rôznymi prístupmi firiem k zamestnancom. "Existujú tri skupiny firiem. Prvou sú tie, ktoré nerešpektujú platný právny stav u nás, základné zásady bezpečnosti pri práci, hygienické predpisy a technické normy. Nebudem ich menovať, ale vieme o nich." Druhou skupinou sú firmy, ktoré pre zamestnancov vytvárajú primerané pracovné podmienky, ale ak je možnosť sa určitým prepisom vyhnúť, pokúšia sa o to. Tretia skupina sú spoločnosti seriózne a vzorové.

Od januára prišlo na košický inšpektorát práce 650 podnetov z Košického kraja. Približne 75 až 80 % sťažností je opodstatnených. Najčastejšie sa týkajú pracovného času, miezd, nadčasov, stravovania. Menej, rozviazania pracovno-právnych vzťahov. Zákonník práce porušujú najviac zamestnávatelia z podnikateľskej sféry.

Andrea BOŽINOVSKÁ

Autor: Opitý mrzák vraždil sekerou

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári