výhodné sa zadĺžiť ako sporiť na bankových účtoch. Podľa analytikov sa u nás v nasledujúcich rokoch čaká výraznejšie zvýšenie reálnych miezd, no od roku 2009 aj väčší nárast cien najmä v sektore služieb a tradičných remeselných odvetviach. Viac sme sa nielen o týchto záležitostiach porozprávali na seminári "Vývoj ekonomiky Slovenska v roku 2007" s hlavným ekonómom a analytikom Slovenskej sporiteľne Jurajom Kotianom (na snímke).
Myslíte si, že termín prijatia eura k 1. 1. 2009 je aj napriek zmene vládnej garnitúry reálny?
- Najmä pod vplyvom spevňovania slovenskej meny voči euru sa tento termín stáva čoraz reálnejší. A tie obavy, ktoré vznikli najmä ohľadom plnenia inflačného kritéria sa postupne znižujú. Navyše aj NBS očakáva nižšiu infláciu ako pôvodne predpokladala, takže ak sa nič podstatné nezmení, mohlo by Slovensko splniť všetky potrebné kritériá.
Akú infláciu v nasledujúcich rokoch predpokladáte?
- Do roku 2009 to môže byť niekde okolo 2,5 percenta a po vstupe do eurozóny sa úroveň môže zvýšiť na tri až 4,5 percenta.
Minister financií Ján Počiatek povedal, že ak do EMÚ nevstúpime k 1. 1. 2009, podá demisiu. Budeme mať aj kvôli vyššej inflácii nového ministra financií?
- No, nemyslím si, že je to len v jeho rukách. Skôr ide o koordináciu krokov celej vlády a NBS, aby sme splnili všetky kritériá potrebné pre prijatie eura. Momentálne to vyzerá tak, že na 70 percent by naša inflácia mohla byť pod úrovňou, ktorá je potrebná k tomu, aby sme toto kritérium splnili.
Mnoho ľudí sa obáva, že po prijatí eura sa okamžite zdvihnú všetky ceny, keďže obchodníci budú zaokrúhľovať ceny smerom nahor. Skúsenosti z Nemecka alebo Francúzska im v tom dávajú za pravdu...
- Málokto si uvedomoval to, že mnohé ceny najmä dovážaných spotrebných tovarov ako napríklad autá alebo elektronika sa vďaka dlhodobému posilňovaniu koruny znižovali. Po prijatí eura sa však už nebude mať čo spevňovať, teda tieto tovary už nebudú znižovať infláciu, ako to platilo v minulosti. Celkovo aj priemerná inflácia by sa po našom vstupe do EÚ mala zvýšiť.
Čo by ste momentálne odporučili východniarom? Majú radšej šetriť alebo sa zadĺžiť práve kvôli tej vyššej miere inflácie po našom vstupe do eurozóny?
- Momentálne je pri úsporách úročenie v korunách priaznivejšie ako v eurách, ale... Po našom vstupe do EMÚ by sa zároveň mal výraznejšie zrýchliť rast nominálnych miezd a to aj pod vplyvom o niečo vyššej inflácie. Takže pre tých ľudí, ktorí očakávajú rast svojich príjmov, by som odporúčal, aby sa teraz zadĺžili úvermi alebo hypotékou. Ak si chcú byť na istom, teraz je asi najlepší čas zobrať si úver a zafixovať ho aspoň na 5 alebo 10 rokov. Pretože úrokové sadzby, či už v korunách alebo eurách by aspoň podľa našich prognóz mali skôr stúpať ako klesať.
Ktoré tovary alebo služby podľa vás čaká najvyšší nárast cien a čo by ešte potom mohlo poklesnúť?
- Určite vzrastú ceny služieb, ako napríklad holiči, remeselníci alebo automechanici. Práve služby poskočia asi najvýraznejšie. Ťažko mi je posúdiť, čo poklesne, lebo elektronika alebo ojazdené autá potom asi už ťažko pôjdu dolu. Ak niekde klesnú ceny, tak len vďaka vyššej konkurencii a transparentnosti ich tvorby. Určite sa nezlacnia potraviny, väčšinu z nich dovážame z krajín V4 a tieto štáty ešte budú mať vtedy svoje meny.
Aký výmenný kurz koruny voči euru predpokladáte k dátumu nášho vstupu do eurozóny?
- Aj napriek terajšiemu prudkému posilneniu koruny očakávam korekciu kurzu na nižšie úrovne, pretože niektorí investori začnú vyberať zisky. Druhá vec je, že NBS nemusí zvoliť za konverzný kurz jeho aktuálnu úroveň napr. k 31. 12. 2008, ale kvôli možným špekuláciám stanoviť napríklad priemer za posledný štvrťrok. Naše prognózy k dnešnému dátumu hovoria, že sa ceny alebo aj úspory v bankách budú prepočítavať pomerom niekde blízko hranice 36 Sk/euro.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
