časti ďalšie exekúcie, teraz pre takmer dvojmiliónové záväzky za projekt agentúry Ramoza.
Na ten síce schválili Ťahanovciam na ministerstve práce z eurofondov 5,4 milióna, ale z toho 3,4 milióna ešte stále nedostali.
"Exekúcie reálne hrozia, lebo dhujeme (trom subjektom - pozn. red.) za prenájom priestorov i súkromným firmám za dodávku počítačov a nábytku pre agentúru," vysvetľuje ťahanovský starosta Ján Farkaš. Okrem toho ešte dlhujú aj pracovníkom agentúry mzdy za tri mesiace a ďalšie záväzky majú voči členom projektového tímu.
Ako starosta uviedol, momentálne čakajú na miliónovú zálohovú platbu z ministerstva, ktorá by mala exekučnú hrozbu zažehnať. Až keď tieto peniaze prídu, môžu žiadať ďalšie, no opäť nie celú zvyšnú sumu naraz.
Kvôli tomu navštívil starosta minulý týždeň ministerku práce Vieru Tomanovú. "Platbu držia preto, lebo preverujú Ramozu na podnet Ťahanovčanov. Doterajšie kontroly však u nás vážnejšie nedostatky nezistili."
Platby z ministerstva pritom meškajú už druhý rok. To projekt ohrozuje, no Farkaš ministerstvo neobviňuje. "Obviňujem tých Ťahanovčanov, ktorí od začiatku robili projektu problémy a dávali podnety," tvrdí.
Projekt ťahanovskej agentúry Ramoza na sprostredkovanie práce znevýhodneným nezamestnaným schválilo v roku 2004 ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. V rámci programu Equal z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu ho malo financovať sumou 5,4 milióna počas 17 mesiacov, od marca 2005 do augusta 2006, no platby sa dostali do časového sklzu.
Dvanásť pracovníkov agentúry ešte vlani vybrali Ťahanovce spomedzi nezamestnaných spolu s partnermi projektu, košickou Pedagogicko-psychologickou poradňou pre stredné školy a bratislavským Inštitútom pre verejnú správu, ktorý ich potom aj vyškolil. Agentúra začala fungovať v marci 2006 a do augusta ju financovali z rozpočtu projektu.
Od augusta 2006 sa však už mala 12-členná agentúra financovať sama. Za ciele si ako výstup z pridelených 5,4 milióna dala, že bude fungovať už z vlastných príjmov až do roku 2008 a dovtedy zoženie robotu 195 ľuďom.
Starosta informoval po prvých štyroch mesiacoch, že prácu si našlo 25 nezamestnaných. Potom však od zverejňovania takejto evidencie upustil s argumentom, že takýto údaj nie je reprezentatívny, lebo nie každý, kto sa zamestná, to agentúre oznámi. "Navyše počet zamestnaných nepotrebujeme vykazovať ani ministerstvu, lebo to nesleduje," tvrdí Farkaš.
Starosta: Ak si neziskovka nezarobí, skončí
Perspektíva už samofinancujúcej sa Ramozy je dnes veľmi neistá. Prenajaté priestory na Mäsiarskej musela agentúra po skončení financovania projektu v auguste z finančných dôvodov opustiť a aj s nakúpenými počítačmi i nábytkom za vyše milióna Sk už sídli len na ťahanovskej fare. Navyše, a to v pláne nebolo, 12-členný tím sa scvrkol na polovicu.
"Asistentka riaditeľky si našla prácu bližšiu jej vzdelaniu, riaditeľka odišla s tým, že za takú nízku mzdu (asi 13-tisíc) ona pracovať nebude, upratovač si našiel inú robotu, jedna pracovníčka išla do firmy a teraz má živnosť, iná odišla do hypermarketu a ďalšia na materskú, pričom pribudol len nový asistent riaditeľa," opisuje starosta, ktorý sa stal z núdze novým riaditeľom Ramozy.
Tú dal medzitým zaregistrovať ako neziskovú organizáciu mestskej časti, na čo podľa vlastných slov súhlas ťahanovských poslancov nemal, ani nepotreboval.
Pritom spolu až okolo 800-tisíc išlo z rozpočtu projektu len na výber a vyškolenie 12 pracovníkov Ramozy, aby boli schopní až do konca roka 2008 kvalifikovane hľadať nezamestnaným prácu a písať projekty, aby bola samofinancujúca sa agentúra životaschopná. No teraz, už po piatich mesiacoch, keď sa minuli peniaze z eurofondov, zrazu polovica z nich zdupkala. "Mrzí ma to, lebo sme do nich nemálo investovali. Nemohli sme ich však držať, keď sme im za tri mesiace nezaplatili mzdu (väčšina pracovníkov Ramozy ju malo minimálnu)," komentuje Farkaš.
Ten nedávno pýtal peniaze na Ramozu od mesta (to predtým spolufinancovalo projekt sumou 285-tisíc) i zo samosprávneho kraja, no neuspel. Ako tvrdí, mestská časť svoju neziskovku z vlastných zdrojov financovať nebude. Podľa neho by teda Ramoza mala fungovať z príjmov za poskytovanie platených služieb firmám (vyhľadávanie vhodných zamestnancov). "Sme s firmami v rokovaní, ale zatiaľ žiadnu dohodu nemáme, takže momentálne nemáme ani prostriedky na činnosť Ramozy," vraví starosta.
Preto aj keď pracovníci Ramozy majú hľadať prácu iným nezamestnaným, tak aj oni sami sa museli ešte v auguste opäť zaevidovať na úrade práce. A tak v Ťahanovciach teraz robia len ako nezamestnaní v rámci aktivačných prác za 1900-korunový štátny aktivačný príspevok k dávke v hmotnej núdzi.
Farkaš dodáva, že nezamestnaných k nim už teraz chodí veľmi málo. Napríklad v stredu sa tam ukázal za celý deň jediný.
"Ak nezabezpečíme samofinancovanie Ramozy, bude musieť do konca roku skončiť," priznáva starosta.
Projektová manažérka a koordinátorka projektu Klára Hodničová označila v záverečnej správe za jeho slabú stránku úplný nezáujem časti nezamestnaných o sprostredkovanie práce. "My sme síce o tom nezáujme vedeli, ale vedel to predsa aj ten, kto nám projekt schválil (ministerstvo práce), tak načo nám to potom vôbec schválili? Zrejme to potrebovali zistiť a ak na základe nášho projektu zistia, že je zbytočné dávať ďalej peniaze na podobné projekty, tak aj to je predsa poznatok," vyhlásil Farkaš.
Farkaš to riskol
Mestská časť pôvodne nemala použiť v projekte zo svojich peňazí ani korunu. V novembri 2005 však dal starosta neplánovane z ťahanovskej kasy uhradiť takmer 125-tisícový záväzok za Ramozu. Peniaze sa Ťahanovciam vrátili až v máji 2006 z platby od ministerstva.
"Áno, bol to risk," priznal Farkaš. Na otázku, či tie peniaze na to boli schválené v ťahanovskom rozpočte a ak nie, či o tej platbe poslanci aspoň vedeli, odpovedal: "Nie, peniaze na to v rozpočte neboli a poslanci to neschvaľovali. Ale keby boli chceli, boli by o tom vedeli..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
