Romanovi udelil prezident Viktor Juščenko cenu Za zásluhy III. stupňa. Ocenenie dostal ako slovenský ukrajinista, ktorý sa podieľa na popularizácii a propagácii Ukrajiny. M. Roman vydal dve štúdie reálií tejto krajiny i samostatnú encyklopedickú knižku Ukrajina. Paradoxne, k ukrajinčine ho priviedla náhoda. Presnejšie vojenčina a štúdium bez prijímačiek. Ale poďme po poriadku.
„Skončil som slovenskú meštianku. Bol tu učiteľský ústav pre 'Rusnákov' pôsobiacich na východnom Slovensku, na ktorom som študoval od roku 1946 do roku 1950. Keď som tam prišiel, absolútne nič som nevedel po rusky, ani po ukrajinsky," hovorí profesor Roman, ktorý po absolvovaní tejto školy jeden rok učil na ľudovej škole v Prešove a odtiaľ sa dostal do Bratislavy na povereníctvo školstva. Tam bol ústredným inšpektorom. „Hrozila mi vojenčina, tak som išiel na vysokú školu. Zapísal som sa na odbor slovenský jazyk a ukrajinský jazyk, lebo tam brali bez prijímacích skúšok. Po roku som sa prihlásil na štátne štipendium na Ukrajinu."
Kombinácia hroziacej vojenčiny a možnosti štúdia bez prijímačiek zabrala. Pán Roman získal aj to štipendium na Ukrajine, pričom z 560 prihlásených uchádzačov z ČSSR vycestovalo do ZSSR ani nie 120. „Bolo to nádherné obdobie, za Chruščova (smiech). Aj u nás, aj tam končil lístkový prídelový systém, ale bolo tam ešte stále veľa žobrákov či vojnových invalidov. Cez všetko sme sa dostali bez väčších problémov a skončili sme tú ukrajinčinu," spomína dnešný expert na tento jazyk, ktorý dakedy nevedel po ukrajinsky ani slovo.
Celý svoj život po štúdiách zasvätil Ukrajine a ukrajinskému jazyku. „Pôsobil som na Filozofickej fakulte v Prešove od roku 1958 do 1991. Potom som bol tri roky na dôchodku a od roku 1996 som pôsobil na Filologickej fakulte v Banskej Bystrici do roku 2004," hovorí dnes už opäť dôchodca, ktorý sa však stále venuje súdnym prekladom, štúdiu a popularizácii ukrajinskej kultúry.
Vydal 21 monografických prác, vyše 200 vedeckých štúdií a množstvo vedecko-populárnych článkov, recenzií a podobne. Literatúra, kultúra a ukrajinsko-slovenské kultúrne kontakty nie sú jedinou oblasťou záujmu profesora Romana. Nedávno vydal vlastivednú knihu Kobylnice o svojej rodnej obci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
