múzických umení (JAMU) v Brne ho totiž osud zavial do Opery Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, neskôr prijal angažmán v Banskej Bystrici, hosťoval v Ostrave, v Olomouci, Wittenbergu a po ročnom pôsobení v Štátnej opere v Prahe sa jeho domovským divadlom stalo SND. Odtiaľ ho do Košíc prilákal tunajší šéf Opery Štátneho divadla Košice (ŠD) Peter Dvorský. A tak sa M. Doboš po viac ako tridsiatich rokoch postavil na tunajšie divadelné dosky, aby ako hosť odspieval postavu Hovorcu v Mozartovej opere Čarovná flauta. Ako však prezradil, týmto sa jeho účinkovanie v ŠD nekončí. Práve naopak, je to istá forma jeho návratu.
Od Petra Dvorského ste dostali ponuku hosťovať na divadelných doskách vo svojom rodnom meste. Potešili ste sa jej?
- Veľmi! Priznám sa, že naposledy som tu hosťoval v roku 1973, ešte ako študent JAMU. Vtedajší umelecký šéf opery pán Holoubek mi naznačoval, že by som po skončení školy mal prísť do Košíc ako rodák podporiť tunajšie umenie. No ako elév som sa dostal do SND a od tých čias bolo, čo sa týka môjho hosťovania na tunajšej scéne, úplné temno. Vrátil som sa sem až vďaka Petrovi Dvorskému.
Košičania vás z času na čas mohli vidieť na koncertoch Štátnej filharmónie Košice.
- Do filharmónie som chodil hosťovať veľmi často. A s Diabolskými huslami Berkiho Mrenicu a s Mirom Dudíkom som pochodil celý východ. Cimbalová hudba je totiž moja srdcová záležitosť.
Mávate na vystúpeniach na domácej pôde väčšiu trému?
- Skôr pocit zodpovednosti. Snažím sa, aby to dopadlo čo najlepšie.
Na Čarovnej flaute ste spolupracovali s mimoriadne mladým kolektívom. Ako sa vám s mladými, začínajúcimi spevákmi robilo?
- Vynikajúco! Umeleckému šéfovi som aj zložil poklonu za to, že týchto mladých do divadla zobral. Je to pre nich totiž vynikajúci štart do umeleckej kariéry. Za našich čias sme nemali možnosť ísť hosťovať do iného divadla. A je skvelé, že takto omladil súbor. Smeruje to totiž ku kvalite.
Aký máte vzťah k Mozartovým operám, ktoré rozhodne nepatria medzi interpretačne ľahké?
- Mozart je veľmi priezračný. Ak niečo zaspievate zle, je to počuť. Takže je to škola nielen pre speváka, ale aj pre orchestrálnych hráčov a pre všetkých. Urobiť to dobre je veľké umenie.
Aké bývajú vaše návraty do Košíc?
- Chodím sem ako domov. Mám tu rodinu, rodičovský dom, je to miesto, kde som sa narodil. Hoci som sa odtiaľ v roku 1970 odsťahoval, cítim sa byť Košičanom.
Čo si tu nikdy nenecháte ujsť?
- Vyrastal som na Letnej ulici, kde dodnes býva moja sestra. A určite neobídem Hlavnú ulicu, ktorá je teraz nádherne urobená. Spomínam na to, ako som tieto miesta ako chlapec stokrát pochodil.
Na čo sa najbližšie tešíte?
- Na to, že ma pán Dvorský oslovil, aby som okrem Čarovnej flauty a Toscy, v ktorej sme spolu účinkovali, spolupracoval s týmto divadlom aj v ďalších produkciách. Takže popri SND a iných koncertných aktivitách sa budem tešiť aj na účinkovanie v Košiciach.
Je to istý návrat domov?
- Vyzerá to tak.
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
