Zamýšľame sa nad životom "tu" a "tam" v kontexte blížiaceho sa Sviatku všetkých svätých

Na onom svete treba "zmyť" všetko, čo nie je hodné, aby bolo večné

Hovoriť o smrti, o odchode na druhý svet, je pre väčšinu ľudí ešte stále obchádzaná zóna, ktorej sa radšej nedotýkame. Je však súčasťou nášho života a prechod do inej dimenzie čaká na každého z nás, bez výnimky. Dnes sa na túto tému zamýšľame s Petrom Kmetekom, šéfredaktorom časopisu pre ezoterické kresťanstvo Listy Bdelosť. Peter Kmetek, pôvodným povolaním elektrotechnický inžinier, pôsobí v Bratislave, kde moderuje aj verejné Rozhovory o živote.

Štúdium ročného kolobehu z duchovného hľadiska patrí u P. Kmeteka k životným témam. Svet "živých" a "mŕtvych" chápe skôr z pohľadu vtelených a nevtelených. A tak na otázku, či má nejaký konkrétny význam nielen z pohľadu tradície ísť na cintorín práve v deň, ktorý pripadá na "dušičky", ako bežne hovoríme, použije Ježišov výrok: Poď za mnou a nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. (Mt 8.22). To určite nepatrilo iba tamtomu učeníkovi...

"Nie je to neúcta," myslí si P. Kmetek. "Skôr je to z môjho pohľadu ako v smútku sedieť nad odloženým odevom priateľa, ktorý šiel spať, aby sa ráno opäť vrátil medzi nás. Keď človek zomrie, on iba odchádza byť aktívny inam a inak. Sám sa vo vnútri pýtam: Je náš život tu väčšmi životom, než náš život tam? Môj vzťah k tým čo odišli, je skôr ako k niekomu, kto odcestoval do iných miest, navyše ak tu zostáva istá možnosť spojenia."

Duch zosnulého, pri hrobe ktorého sme, môže vnímať našu prítomnosť, aj keď miera a spôsob sa môže meniť podľa jeho duchovnej pokročilosti. "Už aj v pozemskom živote sme ako ľudia navzájom neviditeľne prepojení. Myšlienky, city, ba dokonca aj hnutia vôle, ktoré v nás žijú a ktoré považujeme za svoje, nemusia pochádzať len z nás, ibaže to bežne nerozlišujeme. V skutočnosti si navzájom vymieňame myšlienky podobne ako vzduch, ktorý dýchame. Ak na človeka myslíme ako na mŕtveho v tom zmysle, že momentálne nejestvuje, to komunikácii s ním neveľmi pomáha a nie je to pre neho ani užitočné. Treba sa s ním spájať pomocou myšlienok s duchovným obsahom."

Už sa nedajú použiť dotyky, slová, gestá, mimika... Ostáva to netelesné, čo v našom svete nedoceňujeme, ale čo je práve to skutočné a potenciálne večné naše vedomie, myšlienky, city a vôľa. Tie vysielame k druhej bytosti, ale platí to obojsmerne. To sú oblasti, v ktorých môžeme vnímať nevtelené bytosti ako ich vedomie, ich city, alebo dokonca aj hnutia vôle prichádzajúce k nám "zvonku", cez naše vnútro.

Skúsme si v bežnom, dennom živote vážne všímať, čo sa v nás deje, keď nás niečo zaujalo, niečo upútalo našu pozornosť alebo sme si niečo uvedomili. Tie vnútorné duchovné substancie, ktoré súvisia s uvedenými pojmami odkiaľ to prichádza? Od koho? Samozrejme, nielen od ľudí, ale môže to prichádzať aj od nich. Zreteľné to môže byť v nejakej vypätej životnej chvíli, keď zrazu dokážeme akoby vnímať blízkosť, prítomnosť niečoho, čo má "vôňu, chuť, náladu" nám blízkej osoby. To z nás, čo pretrváva, nie sú telesné znaky, ale veci duševné, povahové, osobnostné či mravné.

Návšteva cintorína môže mať zmysel, ak to budeme chápať a prežívať ako stretnutie, akýsi rituál, ktorý môže prispieť k správnemu naladeniu sa, sústredeniu sa na ducha nám blízkeho človeka. Ale ak sa dokážeme takto naladiť a sústrediť aj bez týchto hmotných, vonkajších okolností, strácajú opodstatnenie. Nemusíme cestovať k telesným pozostatkom, aby sme sa mohli v duchu stretnúť s niekým, koho duša a duch sú už dávno niekde celkom inde.

Myslime na ľudí, ktorí s nami boli a sú osudovo spojení, ale čiňme tak kedykoľvek a kdekoľvek vo svojom vnútri s tým, že žijú ďalej, hoci v inom svete. Predstavujme si, čo dôležité a významné teraz asi prežívajú, pripomínajme si ich povahové vlastnosti hodné obdivu a úcty. Keď na niekoho myslíme už aj tu, v pozemskom svete, skutočne sa s ním aj nadzmyslovo stretávame. Učme sa takto chápať aj stretnutia so "zosnulými", presnejšie práve teraz nevtelenými.

Naše ťažké duševné stavy, ale aj myšlienky, ak sú prízemné, materialistické, bezduché, zaťažujú naše okolie, tých, ktorí sú s nami nejakým spôsobom spojení. A týka sa to aj zosnulých. V duchovnom svete jestvuje len to vnútorné a bytosti nejakým spôsobom spojené zdieľajú navzájom tento svoj vnútorný svet a život. Je to nesmierne bohatstvo a šťastie, ak sú to obsahy krásy, pravdy a dobra. Ale je to záťaž, ak sú to obsahy zloby, žiarlivosti, nenávisti či bezduchej pýchy.

A ako máme prijímať myšlienku našej budúcej smrti dnes, keď žijeme v materiálnom svete? Azda najlepšie je chápať to ako návrat domov, aj keď tamten svet a život je veľmi odlišný od tohto "tu dole". Jedna z prvých vecí na onom svete je "zmyť" zo seba všetko, čo nie je hodné, aby bolo večné. A na to treba myslieť každý deň, každý okamih v bytí tu, na Zemi.

Astrohoroskop o ľuďoch a pre ľudí narodených v znamení Škorpióna

Vždy vedia, kedy hovoriť a kedy majú radšej mlčať

24. 10. 22. 11.

Životné heslo: Všetko dokážem zistiť.

Ako ho spoznáte: Podľa zvláštnych prenikavých očí, ktorými akoby videl až do žalúdka. Sú atraktívni a znepokojiví.

Charakter: Škorpiónom vládnu planéty Mars a Pluto. Sú fascinovaní všetkým, čo súvisí so sexualitou, smrťou, symbolikou znovuzrodenia a mystikou. Ľahko nahliadajú pod povrch vecí a vedia dobre vycítiť slabé ľudské stránky. Sú hĺbaví a analyticky založení. Ťažko sa dá vopred odhadnúť, ako budú reagovať na životné udalosti. Bývajú nevyspytateľní a komplikovaní. Do vienka dostali energičnosť, cieľavedomosť a samostatnosť. Po fyzickej aj citovej stránke patria medzi najsilnejšie znamenia vo zverokruhu. Ak si niečo zaumienia, nič ich nezastaví. Lichôtky a sladké reči sú pod ich úroveň. Napriek svojej komplikovanej povahe túžia po jednoduchých veciach. Urážky si dlho pamätajú a ťažko ich odpúšťajú. Sú to veční buriči a individualisti. Svoj život berú ako jeden veľký boj so svojim vnútorným ja a svetom ktorý ich obklopuje. Škorpión je najextrémnejší zo všetkých znamení zverokruhu.

Čo milujú: Sex.

Čo neznášajú: Prázdne a hlúpe reči.

Ako pracujú: Vášnivo, samostatne a výkonne. Ostatní si síce myslia, že Škorpión je blázon, ale ten "blázon" veľmi skoro ukáže, čo všetko dokáže. Jeho vôľa, odhodlanie a sebakontrola nemajú hranice. Škorpión je aj schopný organizátor. Ak práve prevzal váš podnik a tvrdí, že v najbližšom čase nič nebude meniť, neverte mu. Pokojné vody nie sú v jeho povahe. Dobre rozumejú aj obchodu, vždy vedia, kedy hovoriť a kedy radšej mlčať.

Vzorový hrdina: Kúzelník Merlin.

Zvláštne znamenie: Detektívne schopnosti.

Dobrá rada pre Škorpióny: Nebuďte takí urputní a žiarliví. Ten kto chce, aj tak utečie.

Dobrá rada pre ostatných: Nikdy Škorpióna nepodceňujte. Dokáže prekvapiť.

Druidský rituál na počesť pána smrti

Stará druidská tradícia v keltských krajinách sa viaže na 31. október, čo bol keltský Nový rok. Oslavoval sa na počesť boha a pána smrti Samhaina.

Rituál bol z dnešného pohľadu mimoriadne krutý - ľudské a zvieracie obete sa spaľovali v ohni. Spútali ich, vložili do prútených košov a zaživa ich vhadzovali do ohňa. Úlohou druidských kňazov bolo nielen obetovať bohu tieto obete, ale ich aj pozorovať, ako sa v ohni škvaria. Podľa ich smrteľnej agónie predpovedali budúcnosť celej obce. Neskôr sa tento strašný zvyk zmenil už len na obetovanie domácich zvierat, aby sa odvrátilo zlo a pohromy.

Okrem iného sa verilo, že v noci z 31. októbra na 1. novembra je stena medzi svetom živých a mŕtvych taká tenká, že sa dá medzi nimi ľahko nadviazať kontakt. Táto noc patrila mágii, čarom a zázrakom, kedy podľa Keltov dochádzalo k prelínaniu sveta živých a mŕtvych. Mŕtvym nosili všelijaké dobroty, aby aspoň na chvíľu znova prišli medzi živých. Usporadúvali obrovskú hostinu a venovali sa meditáciam, vešteniu a proroctvám.

Duše svojich mŕtvych si v rôznych krajinách uctievajú rôznym spôsobom

Ryžové koláče majú oslobodiť od karmy

Sviatok všetkých svätých a Dušičky sa vzťahuje na "duše mŕtvych". Určil to pápež Gregor IV. v roku 837 s tým, že pohanský sviatok Samhain bude aj v kresťanskej cirkvi patriť mŕtvym. Pamätalo sa na nich predovšetkým jedlami. Na Orave a v Liptove nechávali cez noc z 1. na 2. novembra na stole časť večere, zámožnejší i pálenku alebo iný nápoj. Ľudia verili, že ak by duše na stole nič nenašli, plakali by od hladu. Na väčšine územia neboli však potraviny určené priamo dušiam, ale rozdávali ich chudobným, aby sa modlili za pokoj duší zosnulých. retou

V rôznych krajinách sú rôzne zvyky. U nás sa pália sviečky a hroby sa zdobia kvetmi, v Tyrolsku sa v žiadnom prípade nesmie zabiť žaba, lebo sa v nej môže ukrývať dušička. Spomienku na mŕtvych poznajú aj hinduisti v Bhutáne. Väčšinou najstarší syn v rodine sa odoberie k rieke Bódh Gaya, aby tam vhodil popol predkov. K rieke prichádzajú ľudia odetí v bielom s dohola oholenou lebkou. Obetujú ryžové koláče, aby duše mŕtvych boli oslobodené od svojej karmy.

Buddhisti majú sviatok bon macuri. Nazýva sa aj sviatok lampiónov, dá sa pripodobniť k nášmu sviatku zosnulých. Koná sa však v lete, v niektorých oblastiach sa dátum určuje podľa lunárneho kalendára. Vtedy sa ľudia vracajú do rodných miest a dedín, aby si uctili pamiatku svojich predkov, duše ktorých sa v tomto období vracajú domov. Na rozdiel od sviatku zosnulých v oblastiach, kde prevláda kresťanstvo, bon macuri je veselý sviatok.

V západnom svete a prišlo to už aj k nám, sa slávi Halloween. Vraj to bol sviatok, pri ktorom Druidovia (keltskí kňazi) ďakovali za úrodu, ale dnes prevláda presvedčenie, že v túto noc (predvečer 1. novembra) prilietajú čarodejnice a duchovia chrlia na zem jedovaté sliny. Ľudia sa preto zhromažďovali okolo ohňov, ktoré ich mali chrániť pred duchmi a robili hluk, aby zahnali strašidlá. S tým súvisí aj výroba masiek a strašidiel z tekvice pečiarky.

Stranu pripravila: Lea Gallová

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári