Správnym rezom túžil ľudí liečiť, nie zisťovať dôvody, prečo umreli

V Košiciach žilo alebo žije nemálo ľudí, ktorí rôznym spôsobom ovplyvňujú históriu mesta. Zaslúžia si teda pozornosť, pripomenutie, krátke ohliadnutie za tým, čo zanechali. I preto od začiatku roku prinášame publicistický cyklus, v ktorom predstavujeme niečí životný príbeh. Vyrozprávaný ústrednou postavou alebo jeho najbližšími. Dnes je v pomyseľnom kresle pre hosťa známy chirurg prof. MUDr. Július Vajó, DrSc., ktorý 9. júla oslávil 68. narodeniny.

Mnohí pacienti ho poznajú ako prednostu II. chirurgickej kliniky FNLP, bol ním od roku 1990. Dve funkčné obdobia zastával post prorektora UPJŠ v Košiciach, pôsobil tiež vo funkcii hlavného odborníka pre chirurgiu Ministerstva zdravotníctva SR (MZ SR). Patrí mu priekopníctvo v oblasti zavádzania kardiostimulátorov, nových angiochirurgických techník, aj nových operačných postupov a techník. Je autorom alebo spoluautorom viacerých kníh a učebníc. Mimochodom, dnes od rána by ste ho najskôr zastihli na príprave vedeckej pracovnej schôdze Spolku lekárov v Košiciach - Memoriálu profesora MUDr. Jána Kňazovického, ktorý bol jedným z jeho chirurgických učiteľov, kolegov i vzorov.

Spočiatku bol

chirurg i patológ

J. Vajó sa narodil v Kopčanoch, malej dedinke v Michalovskom okrese v rodine roľníka. Po skončení gymnaziálneho štúdia bol ako ambiciózny študent prijatý na Fakultu všeobecného lekárstva Karlovej univerzity (KU) v Prahe. Po úspešnom skončení s červeným diplomom mal 3. júla 1962 promócie. "Už ako medik, volontér, som popri štúdiu praxoval na I. chirurgickej klinike KU, lebo chirurgia ma od prvej chvíle zaujímala. Až tak, že som neraz zabudol na čas a na to, že ma pred divadlom čaká priateľka Anka s lístkami na predstavenie. Hoci som jej to vyviedol viackrát, aj neskôr, ako moja manželka, mi túto zábudlivosť tolerovala. Teda, aspoň navonok..."

Popri praxovaní na chirurgickej klinike bol J. Vajó ako piatak pomocnou vedeckou silou na Ústave patologickej fyziológie i I. ústave patologickej anatómie, kde s tretiakmi robil pitvy. Aj preto, keď školu končil, prednosta ústavu patológie mu navrhol, nech tam ostane pracovať. "O ponuke, za ktorú som bol veľmi vďačný, som vážne uvažoval. Úprimne som však priznal, že ešte nie som rozhodnutý, ako ďalej, lebo praxujem aj na chirurgii. Nevylučujem teda, že raz príde deň, kedy sa definitívne rozhodnem odísť za chirurgiou..."

V tom čase sa práca prideľovala na umiestnenku, preto bol MUDr. Vajó zaradený na východ na chirurgické oddelenie nemocnice v Michalovciach. "Pracoval som tam pol roka. Potom som prešiel na chirurgickú kliniku do Košíc. Najprv ako sekundárny lekár, od decembra 1965 ako odborný asistent," vymenúval, aká bola cesta jeho odborného rastu. V septembri 1987 sa stal docentom chirurgie a v roku 1996 profesorom pre odbor chirurgia. V októbri 1987 bol menovaný za prednostu Kliniky detskej chirurgie FN a LF UPJŠ. "Na jej báze neskôr v nemocnici na Rastislavovej vznikla spolu s oddelením detskej chirurgie II. chirurgická klinika. Doteraz je mojím pracoviskom, hoci ju už nevediem."

Aj keď bol spočiatku pomer chirurgia - patológia 50:50, vyhrala chirurgia. "Patológia mi dala ohromné základy k spoznávania príčin chorôb a úmrtí, a ja sa pred ňou, aj kolegami, čo sa jej venujú, skláňam. Chirurgia je však živá. A mňa, keď už som sa rozhodol pre medicínu, lákalo práve to, aby som sa podľa možnosti okamžite mohol presvedčiť, či som správnym rezom človeku pomohol alebo nie. Túžil som teda ľudí liečiť, nie až po ich smrti zisťovať dôvody, prečo umreli...," priznal sa MUDr. Vajó k celoživotnému rozhodnutiu.

Chirurgia, to sú z veľkej miery ruky. I preto pre istotu doma nikdy nič nemajstroval s pílou ani vŕtačkou. Ako chirurg potrebuje všetky prsty. Aj keď len ruka nestačí. Treba mať ohromné vedomosti z rôznych oblastí medicíny a dôverne poznať orgán, na ktorom sa ide chirurgický zákrok urobiť. Pri stanovení diagnózy pamätať treba tiež na rôzne súvislosti. I zvážiť, či je operácia vôbec nutná. Nie všetko totiž podľa MUDr. Vaja treba operovať. "Keď sa ukáže, že iné riešenie nie je, na operačný zákrok sa nepripravuje len lekár. Fyzicky, laboratórne i psychicky naň treba pripraviť i pacienta. Veľká pozornosť sa mu má venovať aj v prvých dňoch po zákroku."

Ďakovania

za "mašinku"

MUDr. Vajó má na konte okolo 8 000 operačných zákrokov. Od prvej chvíle si do zošita zapisoval každú operáciu, ktorú urobil. Dnes má takto zapísané štyri zošity formátu A4. V každom riadku je meno človeka, dátum narodenia, diagnóza, deň operácie, výsledok. "Zatiaľ som len trikrát odchádzal zo sály so smútkom v duši, lebo napriek všetkej pomoci mi pacient pod rukami zomrel..."

Bol prvým lekárom, ktorý pri liečbe porúch srdcového rytmu začal s implantáciami kardiostimulátorov. Skúsenosti zúročil v obhajobe kandidátskej dizertačnej práce "Liečba porúch srdcového rytmu kardiostimuláciou." Úspešne ju obhájil v roku 1982. Vďaka nemu boli Košice jedny z prvých miest, kde sa do takýchto zákrokov lekári pustili.

"Nedávno sme sa s manželkou počas výletu zastavili v Rudníku. Prihovoril sa nám mladý človek, ktorý tvrdil, že ma pozná, lebo som jeho mamke kedysi voperoval kardiostimulátor... Nebohý svokor, ale v okolí Sniny, tiež zažil príhodu, ktorá doteraz hreje pri srdci. Stretol v lese staršieho muža, ktorý bol šťúply, ale ako sa neskôr ukázalo, úžasne vitálny." Muž svokrovi, ako pokračoval J. Vajó v opise príhody, ochotne, aj keď bolo treba ísť do kopca, ukázal cestu von z lesa. Medzi rečou povedal, že odkedy dostal strojček, ktorý poháňa jeho srdce, môže všetko. "Odvtedy sa každý deň modlím za doktora Vaja, ktorý mi strojček dal. Bohu a jemu ďakujem, že mám silu robiť v záhradke i na poli," riekol starký." Svokor sa nad vyznaním muža pousmial a priznal, že tomu je rád, pretože Vajó je jeho zať... Nechcem hovoriť o hrdosti či citoch, ale počuť niečo také od v podstate cudzieho, to vie urobiť radosť..."

Raz sa vracali Vajovci z Kopčan do Košíc. Ešte nestihli poriadne zastaviť auto pred domom a už za nimi prudko zabrzdilo iné. Vybehol z neho mladý muž a keď si overil, že je na správnej adrese, priam sa vrhol na profesora Vajóa, aby s ním šiel okamžite do nemocnice. "Jeho štvorročný chlapček sa naháňal so starším bratom. Ten ho nešťastne sotil a chlapča preletelo cez sklenenú výplň dverí. Sklo mu vážne poranilo podpazužie, preťalo tepnu i žilu." Hoci mestom priam leteli, lebo vodič semafory takmer nerešpektoval, do nemocnice šťastne došli a MUDr. Vajó mohol operovať. "Asi o rok neskôr sme sa úplne náhodou stretli s touto rodinou na kúpalisku pri Miškolci. Keď mi chlapec podal operovanú ruku a dokázal mi ju stlačiť, bol som šťastný. Takéto chvíle sú príjemné a aj oči mi vtedy zvláštne zvlhnú. Ako na potvoru mi do nich zrejme stále niečo ´padne´..."

Každý pacient

reaguje inak

Radosť mal MUDr. Vajó aj pri Magda néne, teda tete Magdaléne trpiacej na rakovinu. I keď operácia, ktorú robil iný lekár, dobre dopadla, bujnenie sa nepodarilo zastaviť. K negatívam choroby patrilo to, že stolica pacientke vychádzala cez pošvu, čo bolo deprimujúce. "Na veľké presviedčanie súhlasila s operáciou, pri ktorej som jej urobil iný, kvalitnejší vývod. Aby som jej dodal odvahy, povedal som, že my si spolu určite ešte zatancujeme. Sľub som dodržal, keď sme sa jednej oslave náhodou stretli. Po operačnom zákroku sa cítila oveľa lepšie a aj pohybovať sa mohla."

Iná, tiež staršia pani, mala zase rakovinu prsníka. Tiež nabrala na operáciu odvahu. "Po nejakom čase som ju stretol na kúpalisku. I keď nemala jeden prsník, získala znovu chuť žiť, neprenasledovali ju žiadne pocity menejcennosti a bez problémov sa ukazovala na verejnosti. Takéto stretnutia sú úžasné." Mladému mužovi zas píla utrhla časť lakťa. Ruka mu visela len na kúsku kože. MUDr. Vajó sa pokúsil o jej záchranu a vyšlo to. Operoval tiež vysokoškoláka, ktorý spadol pod električku. Prišiel o nohu a ruku. Ale prežil, dokonca aj športoval.

Nie vždy a nie všetky poranenia sa skončia šťastne... I preto MUDr. Vajó netají, že boli chvíle, kedy sa sám seba pýtal, či sa má urobiť skutočne všetko pre zachovanie končatiny. Najmä, ak bolo jasné, že po rekonštrukcii nebude funkčná. "Niekto možno povie, že to treba urobiť za každú cenu. My sme sa však snažili uprednostniť život pred životom končatiny, ktorá sa dá nahradiť. Život nie."

Lekárov pri operačnom stole často prenasledujú obavy o pacienta a veľká zodpovednosť. Chvíli, kým sa k nemu postavia, predchádzajú bezsenné noci, počas ktorých uvažujú, akú metódu použiť, aby človeka zachránili. "Vačšina lekárov, to môžem prehlásiť, robí maximum, aby človeku pomohli. Každý sme však iný, takže aj priebeh choroby je rozdielny. Inak na každého vplýva liečba, inak sa javí rekonvalescencia. I s komplikáciami treba rátať, lebo aj tie patria k chorobám, preto sa môže stať i tragédia." MUDr. Vajó tvrdí, že nepozná lekára, ktorý by zanedbal povinnosť a neurobil pre záchranu pacientovho života všetko.

"A predsa napriek vynaloženému úsiliu príde ľadová spŕcha v podobe právnikov a obvinení, že lekár niečo zanedbal, podcenil, dokonca, že svoju prácu odflákol. Nikto nevidí, čo všetko zákroku predchádzalo." Nevníma sa ani to, že sa pre záchranu života, pretože práve prišiel súrny prípad, lekár zodvihol od nedeľňajšieho obeda či od štedrovečerného stola a utekal do nemocnice. Aj MUDr. Vajó to neraz zažil. "Vedel som, že som tým blízkym veľmi ubližoval, ale nedalo sa ostať. I za cenu, že som vo dverách vnímal smutný manželkin pohľad a počul plač detí, nech nikam neidem. Mama, kým žila, a občas som ju zobudil, keď som trebárs v noci zapálil svetlo, tiež ma karhala: ´synku, synku, načo si išiel študovať medicínu, keď teraz musíš odísť preč...´

S exprezidentom

sa nestretávajú

K téme "exprezident R. Schuster" sa MUDr. Vajó, ktorý bol kedysi hlavným odborníkom pre chirurgiu MZ SR, nechcel vrátiť. Je to pre neho bolestivá kapitola, na ktorú sa snaží zabudnúť. "Poviem to takto. Som rád, že sa všetko dobre skončilo a že R. Schuster žije. Život mu však nezachránili rakúski lekári, ale my. Keby sme nezvolili správnu metódu, neprežil by letecký prevoz z Bratislavy do Insbrucku. A čo ja osobne? Tiež som riskoval, keď som z Košíc do Bratislavy letel 30 rokov starým cvičným lietadlom."

Mimochodom, rodiny Schusterovú a Vajovú delí od seba doslova pár domov. No nestretávajú sa. "Verím však, že príde deň, kedy si R. Schuster pripustí, že ako hlava štátu svojimi výrokmi urazil slovenských lekárov a naše, slovenské zdravotníctvo. To je všetko, čo chcem k tejto téme dodať. Už je to minulosť...."

Pri otázke, ako trávi MUDr. Vajó voľný čas, zareagovala manželka, ktorá je detskou lekárkou. "U manžela je to tak. Na prvom mieste je práca, na druhom práca, na treťom práca a tak to ide po 99. miesto. Až potom si nájde čas na počúvanie vážnej hudby, obdivovanie výtvarného umenia, návštevu divadla, prečítanie dobrej knihy, venovanie sa rodine a trom vnučkám. Či aj ony budú raz lekárky, dnes nie je jasné." No medicínska dynastia by mohla pokračovať, pretože dcéra a jej manžel sú tiež lekári.

MUDr. Vajó spolupracoval na príprave učebnice "Princípy chirurgie," ktorá vyjde v decembri. Prispel do nej niekoľkými kapitolami a je jedným zo štyroch koeditorov. Popritom si dennodenne oblieka biely plášť a chodí za pacientmi. Chirurgia je pre neho jednoducho všetko...

Alžbeta LINHARDOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári