Namiesto slivovice bude piť iba vodu
Každé sídlisko v meste či samosatná obec má vo svojich radoch ľudí, ktoré ostatní obyvatelia považujú za akési "čierne škvrny" na ich dobrej povesti. Niekde sú to puberťáci, ktorí šikanujú deti, maľujú po múroch oplzlé slová, inde staršia generácia, preslávaneá kriminálnou povesťou. K takým patril aj hrdina dnešného prípadu, 27-ročný Jakub S. Už ako učňovkár rozsieval strach medzi rovesníkmi a keď sa po prvý raz vrátil z výkonu trestu za lúpež, neradno bolo stretnúť ho po zotmení na ulici. Než sa dostal za mreže za vraždu, stihol si ešte odsedieť dva roky za znásilnenie.
Keď mal 25 rokov, vrátil sa Jakub do rodnej obce, kde žili jeho rodičia. Najprv pochoval otca a po pol roku i matku. Na celé hospodárstvo ostal sám. No nezveľaďoval ho, aby bolo z čoho žiť aj o rok či dva. Naopak. Každý deň z neho niečo rozpredal, aby mal na alkohol a pitky s kamarátmi. Večne opitý, špinavý a zapáchajúci chlap sa celé dni iba ponevieral. Postupne mu ostala iba chalupa a v nej iba niekoľko kusov nábytku. Aby mal za čo piť, z času na čas komusi pomohol narúbať drevo či pozbierať úrodu. Za odmenu dostal najesť i vypiť a keď aj peniaze, tie okamžite premenil na pálenku.
Ten osudný októbrový deň sa pre Jakuba začal prácou. Dohodol sa s dôchodkyňou Alžbetou T., že jej navozí uhlie z dvora do pivnice. Za to mal sľúbené dve fľaše slivovice. A nie hociakej, lež pravej domáce "päťdesiatky". Po štyroch hodinách poriadnej makačky bol Jakub s prácou hotový. Pani Alžbeta bola spokojná a dodržala, čo sľúbila. Brigádnika pozvala do domu, nechala umyť a dala mu najesť. No urobila chybu. Namiesto toho, aby mala slivovicu pripravenú na stole, vzala Jakuba do komory. Keď ten zbadal zásobu chlastu, skoro spadol z nôh. Vôkol neho sa tiesnilo na policiach okolo 300 fliaš s rôznym obsahom. Väčšinou červené a biele víno, ale podľa domácich etikiet spoznal aj hruškovicu, barackovicu, ba aj rum. Kým Jakub naprázdno pregĺgal, pani Alžbeta našla dve "slivky" a strčila mu ich do ruky.
Cestou domov stretol Jakub dvoch podobne na pálenku zaťažených kamarátov. Aby nepil sám, pozval ich k sebe domov. Samozrejme, občas aj niečo pojedli, no väčšinou iba obracali poháriky. Bolo čosi po desiatej večer, keď už nemali čo piť. Vtedy sa Jakub ponúkol, že do desiatich minút donesie nové zásoby. Kamaráti mu neverili, lebo smrdel grošom ako oni, ale nenamietali. Zvlášť keď ich Jakub presviedčal, že donesie toľko pálenky, koľko ešte pohromade nevideli. Vzal batoh, zápalky a vyrazil do tmy.
"Keď som prišiel k tomu domu, bola už tma," opísal nočnú návštevu u pani Alžbety. "Dnu som vliezol cez pivničné okno, čo som doň hádzal uhlie. Vedel som, že cez chodbu a po schodišti sa dostanem hore. Mal som vypité, ale uvedomoval som sui, že musím ísť ticho." Dvakrát síce zakopol a podľa zvuku usudzoval, že to boli fľaše, no nič nenasvedčovalo tomu, že by ho niekto počul. Po chvíli tápania sa ocitil pred komorou. Otvoril škrípajúce dvere, vošiel do tmavej miestnosti bez okien a opäť za sebou zavrel. Hoci si bol istý, že mu už nič nemôže jeho zámer prekaziť, mýlil sa. Stará pani Elžbeta mala síce 72 rokov, ale uši lepšie ako strážny pes. Výbuch bomby v záhrade by ju možno nezobudil, ale škripot kľučky pretrhol jej beztak ľahký spánok...
"Už som si nepamätal, čo je na ktorej polici, no víno som brať nechcel. Preto som pár fliaš otvoril, aby som ochutnal ich obsah. Svietil som si zápalkami," opísal Jakub pohyb v komore. "Asi po tretej fľaši, čom som dal do batoha, sa otvorili dvere a rozsvietilo svetlo..." Votrelec bol taký šokovaný, že od starchu vykríkol. Kričala aj domáca pani a pritom nočného hosťa častovala údermi francúzskou barlou. Keď sa Jakub "upokojil" buď ho naštvala bitka, alebo sa zľakol neskoršieho udania na polícii. Chytil babku za krk a držal dovtedy, kým sa neprestala mykať. Telo pustil na zem a bol si istý, že teraz mu žiadne udanie nehrozí. Aby mal istotu stopercentú, babke rozbil o hlavu tri fľaše. Tie s vínom, lebo pálenkových by bola škoda... Radšej ešte zopár prihodil do batoha a odišiel tou istou cestou, ako prišiel.
Mŕtvolu pani Alžbety objavil jej sused na druhý deň ráno. Boli dohodnutí, že ju zavezie k lekárovi a keď sa dlho neukazovala, šiel po ňu. Cez zadný vchod vošiel do domu a po chvíli starenku našiel. Najprv zavolal záchranku a tá po obhliadke tela aj políciu. Vrah bol neznámy iba dovtedy, kým kriminalisti sňali z rozbitých fliaš odtlačky prstov. Porovnaním s tými v databáze vyšiel "víťazne" Jakub S. "Ja som ju nechcel zabiť," tvrdil na súde. "Chcel som si vziať z tej pálenky a ona ma napadla. Zľakol som sa. Veľmi to ľutujem..."
Súd ho však nepoľutoval. Vymeral mu 12 rokov v III. NVS a aby si odvykol od pálenky a dal sa na vodu, ešte mu pridal protialkoholické liečenie.
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
