manažérom, vždy si dokáže ľudí získať svojou charizmou.
Narodili ste sa v Prešove, no žijete v Bratislave. Vnímate ako svoj domov východ alebo západ Slovenska?
- Bývam síce už dlho v Bratislave, ale na východ sa pochopiteľne vždy veľmi rád vraciam. Spája ma s ním detstvo a veľmi krásne spomienky. Narodil som sa tu, takže som vlastne rodený východniar. Stále sa veľmi teším, keď tu máme koncertovať, alebo tu mám cestu kvôli iným veciam.
Hudbe sa venujete už od svojich študentských čias. Ešte stále vás neomrzela?
- Hudba je môj život. Ešte sa nestalo, aby som stratil nervy a chcel sa na ňu vykašľať. Keď sa dáte na túto dráhu, nepremýšľate, či vás to neskôr neomrzí. V podstate sa jej profesionálne venujem až od svojich 36 rokov, takže som začal pomerne neskoro.
Pochodili ste vďaka nej aj kus sveta. Stále však žijete na Slovensku. Nikdy vás nelákalo žiť za hranicami?
- Musím povedať, že ma veľakrát prenasledovala myšlienka ostať žiť inde, hlavne za bývalého režimu. Ale domov je domov a aj keď sa tu občas trápime, mám to tu rád. Zrejme by som nevedel žiť inde. Človek ku spokojnému životu potrebuje ľuďom rozumieť, všetko. Nestačí rozumieť len približne. A aj preto je tu fajn. Síce, keď tak nad tým uvažujem, aj tu sa stane, že nerozumiete našincom ani slovo.
Čo vám dáva konkrétne džez?
- Džez je pre mňa sloboda. Milujem prípravy albumov, koncerty, skúšky, až po zdravú zábavu s kapelou. Keď spievam džez, odreagujem sa. Hudbu som miloval ako amatér, počúval, delil som sa s kamarátmi o dojmy, analyzovali sme koncerty, platne. Teraz sa tým môžem živiť, to je pre mňa zázrak, že sa to podarilo. Nikdy som neveril, že niečo také bude možné.
Na čo myslíte, keď spievate?
- Najlepšie je nemyslieť na nič. Ale to sa niekedy nedá. Takže keď spievam, myslím na text, ktorý spievam a preciťujem hudbu. Myslím napríklad aj na to, aby sa ľudia bavili, lebo to je pre mňa dôkaz, že to robím dobre.
Ako zistíte, že sa bavia?
- Teším sa, keď ľudia tancujú. Keďže je džez pôvodne tanečný štýl, som spokojný, keď ich dokážeme zdvihnúť zo sedadiel a rozhýbať ich našou muzikou.
V kapele máte veľa mladých muzikantov. Hralo sa vám lepšie s rovesníkmi, alebo je to lepšie teraz?
- Samozrejme, s rovesníkmi to bolo výborné. Títo mladí sú, zdá sa mi, lepšie zorientovaní a dokonalejšie majú naštudovanú džezovú hudbu. Poznajú aj repertoáre starších umelcov a tiež vedia veľa o súčasných kapelách. Všetko sa im to valí z médií a internetu a vedia s týmito informáciami pracovať. To koniec koncov obdivujem. Nie som človek, ktorý sa perfektne rozumie novým informačným technológiám, ale myslím, že sa z neho dá vyťažiť mnoho vecí.
Je niečo, čo na džeze nenávidíte?
- Konkrétne na džeze nie. A tiež sa nedá povedať, že niečo nenávidím. Keďže som si sám manažér, nemám rád vybavovanie vecí a zvlášť, keď mi nevychádzajú. Za nepríjemné považujem, keď vybavím zlý hotel alebo keď máme problém s aparatúrou, alebo iné drobné záležitosti. Ale aj to k mojej práci a k tomu všetkému patrí.
Organizujete Bratislavské džezové dni, ktoré sú úspešné a konkurujú aj pražským. Máte už následníka na túto funkciu, keď vám sily dôjdu?
- Pevne verím, že to bude môj syn. Aj keď to bude robiť trochu inak ako ja, lebo ešte nie je až taký skúsený, ale viem, že to bude na rovnakej kvalitatívnej úrovni.
Pozývate na ne mnoho zahraničných hostí. Nemáte problém dorozumieť sa s nimi?
- Nemám. Ovládam podľa mňa dosť cudzích rečí. Najzvláštnejšie na tom je, že som sa ich nikdy neučil zámerne. Všetko sa na mňa nalepilo, keď som v tej-ktorej krajine bol a komunikoval som s ľuďmi. V prvom rade je to angličtina, v ktorej aj spievam, takže je tam akýsi prirodzený súvis. Myslím, že viem aj nemecky, maďarsky, srbsky, rusky a "znam i po šarišsky". (Smiech)
Má vaša rodina pochopenie pre váš džezový muzikantský spôsob života?
- Myslím, že áno. Teda, určite áno, inak by sme už spolu nefungovali. Samozrejme, že sa im nepáči, keď niekedy prehnane veľa cestujem. Snažím sa to regulovať. Muzika a rodina sú dva póly, v ktorých sa vo svojom myslení pohybujem. Čoho je viac, neviem. Niekedy je možno viac muziky ako rodiny, lebo v tom žijem od rána do večera.
Takže pomocou s domácimi prácami to nepreháňate...
- Náhodou, ja veľmi rád pomáham. Stále, keď môžem, sa zúčastňujem domáceho upratovania a čistenia kadečoho. Ale zo všetkého najradšej varím. A rodina to normálne zje!
Už keď sme pri rodine. Ste autoritatívny?
- Nie. Určite mi nikto doma neskáče po hlave, ale zas nie je ani tak, že všetci robia tak, ako ja pískam. To nikdy nebol ani nie je môj štýl. Myslím, žeby som tým nič nedosiahol a nepáči sa mi niekoho terorizovať.
Ako najradšej leňošíte?
- Okrem mojej práce, čo je vlastne aj moja záľuba a relax, sa snažím čo najviac času tráviť s rodinou, pretože si uvedomujem, že nie vždy im venujem dostatok pozornosti. Občas mi to trochu nevychádza, pozabudnem sa, a potom to ľutujem. Azda sa na staré kolená polepším.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
