v košickom krematóriu pýtali:

- Na manželových rodičov, môjho ocka, moju milovanú babku. Na dušičky si vždy zaspomínam. Svokor zomrel nečakane. Svokra bola veľmi zlatá, pomáhala nám. Keď som mala malé deti, chodili k babke Zimkovej, tak ju volali.

Marika Zimková, podnikateľka

- Na babku, mamičku mojej mamy, aj na dedka. Ale ja si ich už nepamätám, zomreli ešte skôr ako som sa narodil. Mama mi ich ukazovala na fotkách. Sviečky teraz nezapaľujem, ale zapaľoval by som, keby som mohol.

Daniel Merenič, žiak ZŠ

- Na brata, vnučku, rodičov mám v Tatrách a manžel má svojich v Družstevnej. Pravidelne chodievame všade. Každého si pripomeniem peknou i smutnou spomienkou. Čas síce rany zahojí, ale slzička sa ešte aj tak pritrafí.

Helena Tabačková, dôchodkyňa

- Na moju manželku. My sme veriaci, modlíme sa a veríme, že je v nebesiach, na krásnom mieste a odpočíva u nebeského otca. Ideme sa k nej pomodliť. Bola to vynikajúca žena, o všetko sa starala. Veľmi mi chýba.

Ján Krajči, dôchodca

- Na dcérkinu babku a dedka, čiže mojich svokrovcov. Zomreli ešte skôr ako sme sa s manželom spoznali. Dcérke ich raz ukážeme na fotkách. Najviac sa jej tu páčia kvietočky, svetielka a havkovia, celkom to zvláda.

Mária Dianová, na materskej dovolenke

- Na môjho dedka. Som tu aj so synmi, 14- a 12-ročným. Nechala som ich zapáliť nejaké sviečky. Aj keď je zima, nefrflú, vydržia to. Nechodím každý rok. Teraz nás vytiahli rodičia. Mám pekné spomienky, no nerada tu spomínam.

Klaudia, nezamestnaná

- Na svoju prababičku. Ale nezažila som ju, lebo zomrela skôr ako som sa narodila. Každý rok chodím na cintoríny, lebo musím. Radšej by som sedela zababušená doma v teplúčku. Zapálila som sviečku, ale nechcela horieť.

Nikola, žiačka ZŠ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári