Prešovčania-Bruselčania

BRUSEL. V bruselskom mravenisku sa to hemží pracovníkmi z celej Európy. V tomto hlavnom meste dnes a denne žijú a pracujú aj Slováci. Priamo v centre diania - v Berlaymonte, kde sídli Európska komisia - sme sa stretli s dvoma Prešovčanmi. Ako sa dostali do Bruselu, ako sa im tam žije a čo robia, keď nie sú v práci? Chcú sa vôbec vrátiť domov? Toto je ich príbeh...

Sylvia Šimonová, úradníčka

V kabinete slovenského eurokomisára Jána Figeľa pracuje 30-ročná úradníčka z Prešova Sylvia Šimonová. Jej cesta do Bruselu bola zaujímavá. Najprv sa vybrala za láskou do Holandska. Ako to bolo? „Študovala som na filozofickej fakulte v Prešove angličtinu a nemčinu. Keďže som bola veľmi aktívna študentka zaujímajúca sa o štipendiá v zahraničí, tak sa mi podarilo dostať sa na štyri mesiace do rakúskeho Grazu. Tam som sa v posledný týždeň pobytu zoznámila s holandským priateľom. Vzťah nám ostal, fungoval aj na diaľku a po roku, keď som skončila školu, som sa presťahovala do Holandska. Hovorila som si, že som príliš mladá, aby som začala pracovať nastálo na Slovensku, aj keď možnosti boli, mala som pocit, že chcem ešte niečo študovať. V holandskom Groningene, odkiaľ je môj priateľ, som začala študovať medzinárodné vzťahy so špecializáciou európska integrácia. Bolo to štvorročné štúdium, v holandčine."

Sylvia zvládla aj tento jazyk a novú školu. Získala miesto na holandskom ministerstve vnútra. V Bruseli je na stáži. Prečo si vybrala práve Figľov kabinet? „Je viacero dôvodov. Veľmi ho rešpektujem. Poznala som ho ako Slovenka z médií, inšpiroval ma svojimi výrokmi. Je Slovák a má na starosti zaujímavú oblasť - kultúru, vzdelávanie, mnohojazyčnosť... Trochu to súvisí s mojou prácou na ministerstve."

Na otázku, ako sa žije v Bruseli, S. Šimovová hovorí, že sa pracuje od rána od ôsmej do deviatej večer. No kultúrneho vyžitia je vraj dostatok. „Tu sa stále niečo deje. Hneď ako som aj s priateľom prišla do Bruselu, bola tu veľká výstava pív. Bola možnosť ochutnať vyše sto druhov piva. Stále sú tu nejaké kultúrne akcie, fungujú múzeá..." Keď je však do večera v práci, nie je vyšťavená? „Nie, absolútne. Aj preto, že sme v kabinete pána Figeľa, dostávame pozvánky na rôzne kultúrne akcie. Aj včera sme boli na takom barokovom orchestri... Človeku to dodá inšpiráciu, keď pracuje v takejto zaujímavej oblasti, ktorá ponúka aj nejaké vyžitie."

Sylvia nemá partiu mladých Slovákov, čo sa má vraj čoskoro zmeniť, keď dôjdu ďalší stážisti. Európska byrokracia ju vraj nepohlcuje. „Na ministerstvách v členskej krajine, povedzme v Holandsku, je väčšia byrokracia ako tu, v Bruseli."

Kde chce terajšia dočasná Bruselčanka žiť? „V Európe. To viem na sto percent. Zatiaľ to vyzerá skôr na Holandsko, ale aj práca v Bruseli by sa mi páčila. Tiež by som mohla učiť na univerzite, čo som rok v Holandsku dokonca robila a páčilo sa mi to."

Návrat domov je vylúčený? „Nie, vôbec. Na Slovensku mi záleží a zaujíma ma, čo sa tam robí, takže ak bude nejaká zaujímavá možnosť, rada sa na Slovensko vrátim."

Dušan Šándor, diplomat

Prešovčan Dušan Šándor má 34 rokov a je diplomat. „Pracoval som na ministerstve kultúry a moji nadriadení rozhodli o tom, že ma vyšlú do Bruselu za tento rezort. Momentálne však pracujem ako zamestnanec ministerstva zahraničných vecí ako diplomat. Mám na starosti z hľadiska európskej legislatívy kultúru a audiovíziu, duševné a priemyselné vlastníctvo na našom Stálom zastúpení pri EÚ," hovorí terajší Bruselčan, ktorý sa mieni vrátiť na Slovensko. „Neplánujem zostať v diplomacii. Po tom, ako sa skončí moja misia v Bruseli, sa chcem vrátiť aj s manželkou na Slovensko, kde chcem žiť a pracovať," tvrdí absolvent Ústavu medzinárodných vzťahov na právnickej fakulte v Bratislave.

V Bruseli žije aj s manželkou, ktorá je momentálne nezamestnaná. Práca v metropole EÚ ho baví. „Mne sa žije veľmi dobre. Mám veľmi dobrých kolegov - diplomatov, ako aj vedenie - veľvyslanca a zástupcu, ktorí sú nielen profesionáli a odborníci, ale aj ľudské vzťahy sú dobré, čo je dôležité. K pohode prispieva aj to, že aj keď je tu veľmi veľa práce, tak na druhej strane ma tá práca baví. A je to mnohonárodné mesto. Nielen preto, že v EÚ je 25 a bude 27 krajín, ale je tu aj veľa cudzincov z rôznych svetadielov, čo dodáva Bruselu svojskú atmosféru, rozmery tunajšieho života sú rozmanité. Kto dobre pozná Brusel, tak vie, že je to zaujímavé mesto."

Čím je vlastne Brusel okrem toho, že je byrokratickým úľom? „Hlavné námestie je aj na zozname UNESCO, no v jeho okolí ako keby chýbalo centrum. Je tu však veľa pekných secesných štvrtí, takisto mnoho veľkých parkov. Keď ide človek do kostola, tak na bohoslužbách sú ľudia aj zo štyridsiatich národov. Spoznáte teda ľudí nielen z práce, z členských štátov, ale povedzme Filipínčanov, Afričanov, Američanov... Človek sa obohatí tým, že spoznáva veľa nových ľudí z úplne iných kultúr."

D. Šándor tvrdí, že v Bruseli je dostatok možností mimopracovného vyžitia: „Práce je veľa, takže v nej trávime dosť veľa času. No človek sa potom snaží zrelaxovať. Cez víkendy s manželkou či priateľmi chodíme na výlety autom, či už do nejakého mesta alebo do prírody. Blízko je veľa pekných miest, veď z Bruselu je v dosahu 350 kilometrov Londýn, Paríž, Amsterdam, Kolín, Luxemburg."

Bruselskí úradníci a diplomati sa chodia odreagovať aj na športoviská. Šándor a spol. chodia pravidelne hrávať s Čechmi futbal a hokej. Hrávajú ho proti sebe, ale niekedy sú mužstvá pomiešané. Kto v hokeji vyhráva? „Sme vyrovnaní, ale priznám, že Česi sú trochu lepší. No máme niektorých dobrých jednotlivcov," vraví Dušan.

Čo mu naopak na Bruseli vadí, sú bežné služby. „Presnosť a ochota v službách je na Slovensku lepšia, než v Belgicku. Ani si to možno neuvedomujeme," zdôrazňuje diplomat, ktorý ani nemá pocit, že je v zahraničí: „V európskych inštitúciách pracuje vyše päťsto Slovákov. Majú tu aj rodiny, čiže je to vyše tisíc ľudí. Navzájom sa aj navštevujeme. V práci som s kolegami Slovákmi, v niektorých pracovných skupinách sú ľudia z členských štátov, v kostole z celého sveta a zároveň si ako Slováci udržiavame vzťahy. Navštevujeme sa, chodíme na výlety, športovať... Je tu skrátka čo robiť."

Autor: Brusel