tak ako mi káže česť, svedomie a povinnosti člena Horskej služby, pretože som si vedomý, že najvyššími ľudskými a spoločenskými hodnotami sú zdravie a život človeka. Tak sľubujem!"
Počas 50 rokov existencie Horskej služby v Slovenskom raji zazneli tieto slová z úst desiatok záchranárov. Už polstorčie uplynulo od decembra 1956, odkedy prichádzajú turistom v núdzi na pomoc horskí záchranári. Anjeli strážni v Slovenskom raji oslavujú päťdesiatku. Ako to vyzeralo v tiesňavách národného parku na Spiši pred 50 rokmi? "Boli sme na chate na Kláštorisku, keď sme sa dozvedeli o ťažkom úraze turistky v rokline Kyseľ. Išli sme na pomoc. Zasahovali sme ako amatéri s pomocou jedných nosidiel, jedného lana, sekery a šnúry na bielizeň. Z rokliny Kyseľ sme ju zniesli k Bielemu potoku, kde nás čakal lekár s furmanom na koňoch. Žiaľ, úraz sa skončil tragicky," spomína Novovešťan Silvester Višňovský na časy, keď bol ešte dobrovoľným členom Horskej služby.
V roku 1958 sa stal prvým profesionálnym pracovníkom Horskej služby. "Nastúpil som prvého apríla. Začiatky boli veľmi ťažké, bol som sám s dobrovoľnými členmi, ktorí pochádzali z turistického oddielu vtedajšieho Nového domova a Rušňového depa," oživuje spomienky spred 50 rokov prvý profesionálny náčelník Horskej služby v Slovenskom raji, dnes na zaslúženom dôchodku. Pohotovostné služby boli spočiatku len cez víkendy. "Bol som v pohotovosti na telefóne v Spišskej Novej Vsi. Pamätám si, že na prvé zásahy sme chodili aj na bicykloch, pokým sme dostali staršiu motorku z náčelníctva z Vysokých Tatier. Postupne prišli terénne vozidlá, gaziky, konopné laná nahradili neskôr nylonové, nosidlá boli ťažké. Neskôr sme dostali lepší výstroj rakúskej výroby, oceľové laná, sedačku, snehový skúter," vymenúva technický pokrok. Zlepšovalo sa nielen to. Pribudli ďalší pracovníci, vznikol nový okrsok Mlynky, záchranná stanica na Čingove, potom na Kláštorisku, Dedinkách.
S. Višňovský si ako náčelník Horskej služby v Slovenskom raji odkrútil 33 rokov. Takmer rovnaký je počet smrteľných úrazov, pri ktorých sa s kolegami snažil zachrániť ľudský život. Niektoré zásahy si pamätá dodnes. "V pamäti mi utkvela záchranná akcia v rokline Piecky. V rámci spartakiády tu bola skupinka cvičeniek z Česka, navštívili roklinu Piecky, kde sa chceli odfotiť na starom strome, spadnutom cez roklinu. Šesť dievčat vyšlo na strom a spadlo. Hlásili to chlapcom z TANAP-u, ktorí nám prišli pomôcť. Päť dievčat bolo zranených, jedno dievča pád neprežilo," smutne dodáva.
Napriek tomu, že za roky strávené v tiesňavách a planinách nášho raja spoznal aj odvrátenú tvár všemocnej prírody, na tento kút Slovenska nedá dopustiť. Letné mesiace trávi na chate na Čingove, kde ho často navštevujú jeho deti. Pol roka žije na chate, po lete sa vracia do mesta. "Som z rovniakov z Trenčianskych Teplíc. Do Spišskej Novej Vsi som prišiel ako chlapec s rodičmi. Od malička som rád navštevoval Slovenský raj a ostalo mi to dodnes," uzatvára svoje rozprávanie prvý profesionálny záchranár zo Slovenského raja.
Autor: Monika TOPOCEROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
