skomponoval na sklonku svojho života, sa predstaví niekoľko vynikajúcich mladých spevákov. Jednou z nich je aj Japonka Rena Fujii (1981), ktorá sa predstaví v postave Kráľovnej noci. Rena začala súkromne študovať spev ako 16-ročná, v roku 2000 ju prijali na univerzitu v Tokiu. Pred tromi rokmi získala na Medzinárodnej speváckej súťaži Antonína Dvořáka cenu za najlepšiu interpretáciu Dvořákových piesní, o rok neskôr získala viacero prvých miest na Medzinárodnej speváckej súťaži M.Schneidera-Trnavského. Už dva roky žije v Európe, ako praktikantka pôsobila v divadle v nemeckom Erfurte, v súčasnosti študuje spev u prof. Evy Blahovej v Bratislave.
Aká bola vaša cesta do Košíc?
- V Bratislave chodím na súkromné hodiny spevu k pani Eve Blahovej, s ktorou sme sa zoznámili počas jedného letného speváckeho semináru vo Viedni. A ona sa pozná s tunajším šéfom opery, Petrom Dvorským, ktorému som pred časom predspievala dve árie Kráľovnej noci. A zrejme sa mu to páčilo, tak som tu.
Tešili ste sa sem?
- Samozrejme, veľmi. Kráľovná noci je moja vysnívaná postava. A navyše som vždy túžila spievať v európskom divadle.
Prečo?
- Pretože klasická muzika má kolísku v Európe a hoci je tu ťažké presadiť sa, v Japonsku je to ešte ťažšie. Tam je len jedno národné divadlo - v Tokiu. Navyše, atmosféra v Japonsku a v Európe je celkom iná. U vás sa opera hrá takmer každý deň. A hoci Japonci klasickú muziku milujú, nie je tak často hraná ako tu, kde je jej prirodzené prostredie.
Ako to, že ste vôbec začali žiť v Európe?
- Ešte keď som študovala v Japonsku, navrhol mi môj učiteľ spevu, či by som nešla spievať do Európy. Tak som sa zúčastnila medzinárodnej súťaže v Karlových Varoch, kde som vyhrala cenu za interpretáciu Dvořákových piesní. Všimol si ma šéf erfurtského divadla, od ktorého som dostala pozvánku. Tam som však pôsobila ako praktikantka a spievala som len v menších postavách. Kráľovná noci je v podstate môj spevácky debut, z čoho sa veľmi teším, lebo Mozartova muzika je božská.
Ako dlho už žijete mimo Japonska?
- Takmer dva roky. Ale toto leto som strávila doma.
Čo vám u nás najviac chýba?
- Keď som prišla prvýkrát do Európy, veľmi sa mi cnelo za domovom. Medzičasom som si tu zvykla a dá sa povedať, že som tu už v podstate takmer ako doma. A zdá sa, že tu kvôli spevu ostanem ešte nejakých pár rokov žiť. A čo mi chýba? Japonská kuchyňa a moja rodina. Občas si síce telefonujeme, ale najčastejšie trávim čas v internetovej kaviarni tým, že píšem maily.
Udomácnili ste sa za ten mesiac, čo ste tu strávili, v Košiciach?
- V divadle som si našla kamarátov, s ktorými sme chodili spolu jesť. A naučili ma aj pár viet po slovensky. (Smiech) V tejto opere sme pomerne mladý kolektív, čo bolo výborné. Spolupracovalo sa mi s nimi vynikajúco.
Čo sa vám v Košiciach najviac páčilo?
- Budovy v centre mesta a divadlo. To je nádherné. A milo ma prekvapili ľudia. Myslela som, že sú k cudzincom menej prívetiví, ale pravda je taká, že sú veľmi usmievaví a milí.
Ste mladá, užili ste si tu aj nočný život, alebo bol váš pobyt v Košiciach iba pracovný?
- Veľa sme pracovali, takže som iba chodila s kolegami jesť. Ale to bola pre mňa radosť a stačilo mi to. Potom som už bývala taká unavená, že som šla rovno do hotela spať. Ale možno to po dnešnom predstavení pôjdeme na nejakú diskotéku osláviť. (Smiech)
Máte trému pred premiérou?
- Som napätá, ale dúfam, že budem v dobrej kondícii, aby som to čo najlepšie zvládla.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
