Prvého zneškodnil, druhý ho bodol
Dnešný prípad patrí do kategórie smutných ľudských osudov. Týka sa dvoch zamilovaných ľudí, 23-ročného Ivana D. a o rok mladšej Daniely K. Celý život, ktorý plánovali prežiť spolu, mali ešte len pred sebou. Chceli toho sgtihnúť veľa, no nestačili nič. Medzi nich totiž vstúpila hlúpa náhoda, ktorá ich nečakane a navždy odlúčila...
Ivana v ten osudný deň večer bolela hlava. Všetci okolo neho rozprávali iba o tom istom. Komu poslať svadobné oznámenie, koho pozvať aj na hostinu, čo sa na nej bude jesť a podobne. Uznal, že je najvyšší čas, lebo Daniela bola v treťom mesiaci, no i tak mu tie ceremónie liezli na nervy. Jeho i jej rodičia však chceli mať všetko naplánované do posledného detailu. Bolo vari jedenásť, keď sa jeho otec i mama zdvihli. Dôvod bol ten, že im šiel posledný autobus a oni nechceli ísť cez pol mesta peši.
"Ja chvíľu zostanem," povedal Ivan, keď sa jeho rodičia obúvali. "Musím si s Dankou ešte niečo prebrať. O svadobnej noci a tak..."
Všetci sa zasmiali nad podareným vysvetlením. "Ale na noc prídeš..." povedala mama vetu, ktorej splnenie ju neskôr obralo o syna. Ona i manžel sa rozlúčili s budúcimi svatovcami a odišli. Ivan s Danielou sa zavreli v jej izbe a po chvíli sa už náruživo bozkávali...
V tom čase sa o pár ulíc ďalej, v krčme U troch rytierov, schyľovalo k záverečnej. Počerný kunčaft Dežo sa prebral cez dymovú clonu až k pultu a objednal dve pivá. Pre seba a pre podobne geneticky opáleného Fera. Položil chlast pred kamaráta a povedal. "Som úplne švorc. Ta máš ešte nejaké prachy?"
Fero pokrútil hlavou. "Som ´čistý´. A sociálka je až o tri dni..."
Obaja chlapi pokračovali v konverzácii na tému, kde vziať prachy na ranný rumík či borovičku dovtedy, kým dal hostinský všetkým na známosť, že je polnoc. Teda čas, kedy musia všetci vypadnúť a vyhľadať iný otvorený lokál.
"To už je toľko hodín?!" skríkol Ivan, keď sa pozrel na hodinky. "Musím už ísť. mamke som sľúbil, že spať budem doma. Vieš, aká je. Nezažmúri oka, kým neprídem," povedal Daniele. Rýchlo sa obliekol, pobozkal svoju lásku a potichu vykĺzol z izby aj bytu.
Dežo práve rozprával Ferovi akúsi historku z basy, keď ho ten rázne zastavil a ukázal rukou na opačný koniec tmavej ulice. "Pozri," povedal ticho, sledujúc blížiacu sa siluetu muža. "Neprešacujeme ho? Ak má pri sebe pár stovák, o raňajky máme postarané..."
Samozrejme, Dežo súhlasil. Keď bol Ivan pri nich, obaja vyskočili z tieňa a mladší Fero ho chytil za vetrovku. "Navaľ prachy, mladý! A žiadne hlúposti!" prehovoril vážnym hlasom. "Vo vrecku mám britvu a tak ma nenúť, aby som ťa ňou pohladil po krku..."
Ivan sa však nezľakol. Videl, že tí dvaja sú v presile, ale bol si istý, že si s nimi poradí. Veď nie nadarmo chodil za mlada na box. Rozohnal sa a z celej sily trafil Fera do tváre. Ten sa zatackal a než našiel stratenú rovnováhu, zasiahol ho Ivan do brady. Bolo to perfektné K.O. Fero odletel na dva metre a roztiahol sa na zemi. Ivan k nemu urobil krok či dva, no vidiac, že je zrelý na "odpočítanie", chcel ho nechať tak. V tom momente ale zacítil v chrbte bolesť, akoby mu tam niekto vrazil kus žeravého železa. Celým telom mu prebehla triaška. Otočil sa a ešte stihol zazrieť toho druhého z útočníkov, ako mu zospodu bodá do brucha. Než sa spamätal, čepeľ dýky ho v rýchlom slede zasiahla ešte trikrát. Ivanovi sa zatmelo pred očami, podlomili sa mu kolená a klesol na chodník...
"Ty idiot! Veď si ho zabil!" skríkol Fero, keď sa postavil na nohy.
"Nerev!", okríkol ho Dežo. "To som mal čakať, než ti odrazí hlavu? Si ty ale dilino. Mal si mu hneď priložiť britvu na krk... Keby som tu nebol, už by ťa vliekol na policajnú stanicu. Rýchlo ho prešacujme a zdúchnime..."
Obaja sa vrhli na Ivana a hoci ten ešte evidentne žil, už sa nedokázal brániť. Nasilu mu odtiahli ruky od brucha, aby mu mohli rozopnúť bundu. Dežo v nej našiel peňaženku, z ktorej vybral 200 korún a lístky na električku. Fero zatiaľ prehľadával vrecká. Nenašiel nič a tak obeti aspoň stiahol z ruky hodinky. Také obyčajné digitálky, akých sú na blšákoch celé tony. Keď boli hotoví, rozbehli sa preč. Ivan ďalej krvácal a po chvíli boj o život prehral.
Mŕtvolu našiel po dvoch hodinách náhodný chodec. Privolal policajtov a tí celý priestor ohradili. Našli stopy krvi i pohodenú peňaženku. Identifikovať odtlačky bolo iba otázkou času rovnako, ako zadržať ich majiteľa. Dežo sa po dvoch dňoch zatĺkania priznala a ochotne nabonzoval aj Fera. Toho sa podarilo usvedčiť z prítomnosti na mieste činu podľa krvi, ktorý spolu so zubom vypľul na chodník.
Súd uznal Dezidera H. vinným z lúpežnej vraždy a poslal ho na 14 rokov do III. NVS. František G. vyfasoval za lúpež a spoluúčasť na vražde 8 rokov v base rovnakej kategórie.
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
