Priplavené tisíckorunáčky preprali, no splaškového zápachu ich nezbavili

Vodovod s teplou a studenou vodou či sociálne zariadnie sú dnes, až na výnimky, bežnou súčasťou našich bytov i domov. Otočíme kohútikom, aby sme umyli seba, riad či potraviny alebo spláchneme to, čo sme z tela vylúčili... Je viac ako pravdepodobné, že ďalej sa nestaráme, kam odpad ide, či ako končí. Pritom len pár kilometrov od Košíc, v Kokšove-Bakši, existuje "fabrika", ktorá to všetko likviduje. Ako tento proces prebieha a čo sa s odpadovou vodou deje, na to sme hľadali odpoveď počas exkurzie v Čistiarni odpadových vôd (ČOV), patriacej pod Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť, a. s.

História závodu siaha iba do roku 1964. Vtedy sa začala budovať prvá čistiareň odpadových vôd pre Košice. Do prevádzky bola uvedená o päť rokov neskôr. Dnes k nej patrí ďalších 12 menších čerpačiek v blízkom i vzdialenejšom okolí. Keď sa mesto začalo rozmáhať a obyvateľov pribúdať, čistiarni v Kokšove-Bakši dochádzal dych. Preto sa vedľa nej začala v roku 1980 stavať nová, väčšia, modernejšia. Od jej dokončenia v roku 1989 spracúva všetku odpadovú i dažďovú vodu pritekajúcu kanalizačnou sieťou z mesta.

"Odpadová voda prichádza samospádom z Košíc do ČOV-ky troma hlavnými kanálmi. Sú prívodné a označili sme ich A, B a D," začal vedúci strediska Ing. Pavol Bielek s popisom spracovania odpadovej vody. Keďže raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť, absolvovali sme s ním asi trojhodinové putovanie areálom čistiarne. Dlhý je približne 3 km a jeho rozloha 50 hektárov. Spomínané prívodné kanály, v ktorých voda dosahovala výšku len asi 30 cm a jej prietok je priemerne 1000 litrov za sekundu, sú nezvykle veľké. Pokojne by sa v nich otočila Škoda-Fabia, výška by zase umožnila zaparkovanie tatrovky. Keď sa budovali, rátalo sa, že mesto sa bude rozmáhať prudšie, ako sa v skutočnosti rozrastá.

"Keďže vode od mesta po Kokšov-Bakšu nič nebráni v ceste, lebo v kanalizácii nie sú zábrany ani mreže, len niekoľko skĺzov, pripláva sem všeličo. Niekedy nám fantázia nestačí na predstavenie si, ako sa mohla do kanálu dostať chladnička, stôl či matrac." Často voda prinesie konáre alebo kusiská stromov. Asi pred 20 rokmi priplavila aj mŕtvolu muža. "Veľa je peňaženiek. Zlodeji, keď niekoho okradnú, peniaze si zoberú. Peňaženky sa snažia zbaviť, preto ju hodia do prvej kanalizačnej vpuste. Párkrát priplávali aj peniaze. K nájdeným tisíckorunáčkam sa mi chlapi priznali až po čase, keď bol nález zamlčaný," spomína Ing. Bielek.

Radosť z nich však mali len málokedy, lebo ani niekoľkonásobné vypratie nepostačí, aby sa bankovka zbavila charakteristického splaškového zápachu. No hrozí riziko, že praním vybledne a bude nepoužiteľná. Minimálne raz za týždeň priplávajú aj osobné doklady, najmä občianske preukazy. "Adresa sa dá prečítať, no majiteľom ich nevraciame, pretože sú zväčša zničené, a hlavne ´voňajúce´. Voda zvykne priplaviť aj zvieratá. Niekedy mŕtve, zväčša však živé. "Nedávno takto ´prišiel´ veľký vlčiak. Chlapi sa ho báli chytiť, preto zavolali ochranu zvierat, ktorá ho z nádrže dostala von. Akonáhle bol pes na slobode, ušiel. Zrejme sa do vody dostal niekde blízko, lebo mal dosť síl zutekať."

Kým sme počúvali Ing. Bieleka, sledovali sme farbu pritekajúcej vody. Na to, že je odpadová, vyzerala okolo deviatej predpoludním pomerne čistá a priezračná. "To je normálne," regoval. "Predpoludním je svetlejšia, lebo ľudia spotrebujú menej pitnej a úžitkovej vody, preto vyprodukujú menej odpadovej. No po 16. hodine začína naberať riadne tmavú farbu..."

Každé zariadenie má svoje dvojča

Do prívodného zberača odpadovej vody sa fekálnymi vozidlami, keďže nie všetky obce majú vlastnú kanalizáciu, dopravuje odpad zo žúmp rodinných domov. V budúcnosti by sa to malo zmeniť. Podľa predpisov Európskej únie musia mať do konca roku 2 010 všetky obce s počtom obyvateľov nad 10 tisíc vlastnú kanalizáciu. A do roku 2 015 aj obce nad 2 000 obyvateľov. V rámci projektu ISPA, ktorý sa sústreďuje práve na čistiarne, už v MČ Košická Nová Ves majú vlastnú ČOV-ku, podobná sa buduje v Kavečanoch.

"Momentálne naša materská spoločnosť, teda VVS, a. s. robí sanáciu kanalizácie na Alejovej ulici. Vodiči na to určite nadávajú, lebo na viacerých miestach v oboch smeroch majú k dispozícii len necelý jeden jazdný pruh. Oprava sa však musí robiť, aby sa znížilo množstvo balastných vôd. Je to voda, ktorá buď vteká do našej kanalizácie alebo z nej vyteká a dostáva sa do okolia i podzemných vôd." Kanalizáciu na Alejovej ulici porušili podľa P. Bieleka korene topoľov, ktoré tam rástli. Museli byť preto vyrúbané. Súčasný zákon dokonca hovorí, že tam, kde vedie potrubie, môžu byť maximálne trávnaté porasty.

Prvou "stanicou" pri mechanickom predčistení pritekajúcej vody z Košíc je lapač štrku. Už názov napovedá, že v tomto zariadení sedimentuje, čiže sa usadzuje štrk. Bager ho vyberá, nakladá na vozidlá a tie ho vyvážajú na skládku. Kým sme sa od lapača presúvali k hrubým hrabliciam, druhej časti mechanického predčistenia, pristavili sme sa pri odľahčovacej komore, určenej na dažďovú vodu. Jej množstvo sleduje ultrazvuková sonda. Vďaka nej nemusia v ČOV počúvať predpoveď počasia, aby zistili, či v Košiciach prší. Čidlo dá okamžite vedieť, čo sa deje. "Odľahčovacia komora by sa využila v prípade, ak by prišli extrémne veľké dažďové vody, ktoré by sme tam zachytili a potom odviedli do Hornádu, nech nezaplavia areál. No už dávno čosi také nehrozí. Veď posledných asi šesť týždňov na Košice nepadla ani kvapka vody."

Medzitým sme sa dostali k hrubým hrabliciam. Je to zariadenie, ktoré trochu pripomína veľké pohybujúce sa hrable, čo má medzi "zubami" asi 6 cm medzery. Na nich sa zachytia všetky väčšie nečistoty plávajúce vo vode. "Za hrablicami sú závitkové čerpadlá. Hovorí sa im aj šneky a fungujú na princípe Archimedovej špirály. Je to veľmi jednoduché zariadenie, ale účinné na prečerpávanie hrubších častíc. Má dlhú životnosť, okolo 50 rokov, a musel by prísť naozaj veľký kus nečistoty, ktorému by sa podarilo niečo poškodiť. Šneky sú v prevádzke od roku 1988, čiže pomaly 20 rokov a zatiaľ s nimi žiadne trampoty neboli." Spolu je v ČOV 6 závitkových čerpadiel. Dve boli v prevádzke, dve slúžia na čistenie dažďových vôd, no momentálne stoja, a dve sú rezerva. Na tejto ČOV-ke je všetko zdvojené a každé zariadenie má svoje dvojča. Ak jedno vypovie službu, okamžite nabehne druhé. Ani raz sa však nestalo, aby sa do Hornádu kvôli poruche dostala taká znečistená voda, ktorá by spôsobila úhyn rýb alebo ekologickú katastrofu.

Od hrubých sme prešli k jemným hrabliciam, medzi ktorými je medzera už len 3 milimetre. Zachytia skutočne všetko. Každý cigaretový ohorok, zápalku či nepodarky gazdiniek, keďže sme tam objavili kúsky mrkvy či peržlenu. Buď skončili pôvodne vo výlevke kuchynského drezu alebo rovno v záchodovej mise a voda ich dopravila až sem. "Zahraničné návštevy, ktoré tu boli, sa čudovali, koľko zeleniny sa u nás dostane do odpadu. U nich buď končí v komposte alebo sa triedi. No nič, vďaka tomu, čo voda prinesie, máme aspoň prehľad, kedy sa čo zavára..," neodpustil si náš sprievodca úsmevnú poznámku.

Všetko sledujú počítače

Medzitým sme sa dostali k štvrtej zložke mechanického predčistenia, k lapaču piesku. Podobne ako lapač štrku pracuje na princípe sedimentácie, teda usadzovania. Iba prúdenie kvapaliny je iné. "Piesok má vyššiu rýchlosť sadania na dno. Keby voda prúdila pomaly, na dne by sa usadzovali aj kaly, a to nepotrebujeme." Piesok sa podobne ako štrk vyberá z dna nádoby a odváža na skládku. Piesok ani štrk sa okrem skladovania nedajú ďalej použiť, lebo sú veľmi znečistené a ich premývanie by bolo nákladné. To ostatné, čo sa pri mechanickom čistení objaví a zachytí, sa vyberie, dá do zberného kontajnera, dezinfikuje chloramínom a vyvezie do spaľovne, kde sa zlikviduje.

Od lapača piesku ide voda do poslednej etapy mechanického predčistenia, do primárnych usadzovacích nádrží. "Svojím vzhľadom môžu laikovi pripomínať bazén alebo aj kolotoč. Nie je to žiadna novinka, ale dávno známe a dômyselné zariadenie. Voda priteká do prostriedku nádrže, ktorej priemer je 45 m a kde je tzv. upokojovací valec. Po okraji nádrže sa pohybuje rýchlosťou 4 cm za sekundu rameno. Voda od dna smeruje k prepadových hranám, pričom všetky častice, ktoré majú sedimentačnú rýchlosť nula, čiže väčšiu ako je rýchlosť prúdenia kvapaliny, sa usádzajú na dne. Tak v týchto primárnych nádržiach vznikajú kaly."

Tým sa prakticky končí prvá etapa spracovania odpadovej vody - mechanické predčistenie. Po ňom je voda vyčistená asi na 40 %. Do roku 1989 to bola jediná metóda. Až potom sa začala budovať druhá časť ČOV - biologický stupeň, pri ktorom sa využíva technológia regenerácie vratného kalu, denitrifikácia a nitrifikácia. Inými slovami pomoc baktérií. Postupne pribudlo kalové a plynové hospodárstvo. Medzitým sa v rámci mechanického predčistenia vymenili viaceré zariadenia za lepšie, modernejšie a prevádzkovo lacnejšie. Súčasná ČOV je na vysokej technologickej i ekologickej úrovni.

"Iste mi dáte za pravdu, že to, čo sme prešli, je obrovské vodohospodárske dielo. Jeho prevádzka je náročná, i keď všetko zabezpečujú stroje a zložité technologické zariadenia. Mechanicky sme schopní vyčistiť 2 400 l odpadovej vody za sekundu. Tak ako je to dnes bežné, aj my pri práci využívame počítače. (V čase našej exkurzie mal službu na dispečingu Branislav Vyrostko, operátor riadiaceho systému.) Cez počítačovú sieť kontrolujeme, či všetko funguje ako má," hdodáva Ing. Bielek.

Bude tam park?

Zmiešané pocity, kam sa to vydávame za poznaním, sa veľmi skoro ukázali ako neopodstatnené. Všetko bolo prekvapivo čisté, upravené. Areál pripomína skôr veľkú trávnatú plochu ako čistiareň odpadových vôd. Kto vie, či raz, keď sa výstavba novej nádrže skončí, nemohlo by tam vzniknúť hoci golfové ihrisko. Alebo kvetinový a kerový raj. Vo Švajčiarsku Ing. Bielek takú ČOV videl a keby nevedel, kde je, tipol by si, že vkročil do botanickej záhrady. Dokonca tam mali vlastného záhradníka, čo sa o všetkú zeleň staral. S tým rozdielom, že čistička nemala až 50 hektárov.

Areál Čistiarne odpadových vôd v Kokšove-Bakši podľa odhadov poslúži ešte minimálne 50 rokov. Pritom tam netreba prakticky nič investovať, len to prevádzkovať. Tak tam všetko funguje.

Kapacita prietoku v prívodných kanáloch je 1 300 litrov za sekundu. Priemer je okolo 1000 l/s. Teraz, keď neprší, je to len okolo 790 l/s. Ak by prišla veľká voda, napríklad pri dažďoch, situáciu rieši stoková sieť, ktorá je súčasťou ČOV. Na dažďovú vodu čaká 22 odľahčovacích nádrží.

Košice sú v rámci čistenia opadových vôd správajú ekologicklejšie, než Brusel alebo Miláno

Keď sa baktérie vrhnú do odpadu, žerú všetky nečistoty ako divé

V minulosti sa z odpadovej vody odstraňovalo len organické znečistenie - teda tuky, cukry, bielkoviny. Slovensko sa však na podnet EÚ prihlásilo medzi krajiny, ktoré sú vodohospodársky citlivé. Znamená to, že hoci máme vody dosť, snažíme sa ju chrániť, preto naše čistiarne odpadových vôd musia spĺňať prísne kritéria. Hlavne sú zamerané na to, aby ani povrchová, ani podzemná voda nebola kontaminovaná. A tiež, že sa z vody musia odstraňovať dusíkaté látky a fosfor.

Nemci napríklad nie sú medzi týmito krajinami, takže u nich platí limit 18 miligramov celkového fosforu na liter vody meranej pri odtoku. My máme povolených 10 mg. Kvôli väčšej ochrane sa v ČOV zaviedol okrem mechanického predčistenia aj biologický stupeň. Využíva sa pri ňom technológia regenerácie vratného kalu, (denitrifikácia a nitrifikácia). Dosahujú sa ňou výborné výsledky, čo oceňujú aj kontrolné orgány, napríklad inšpekcie životného prostredia. ČOV v Kokšove-Bakši teda plní limity EÚ, pritom sú tvrdé...

"Celý proces biologického stupňa je v podstate odpozorovaný z prírody, len zrýchlený," vraví Ing. Bielek. "Využívajú sa pri ňom baktérie. Systém spočíva v tom, že sa odpadová voda, ktorá priteká na biologické čistenie, mieša s očkovacím kalom, získaným z regeneračnej nádrže. Pritom sa z kvapalnej fázy amoniakálného dusíka vytvára plynná, čiže z vody sa dostáva preč dusík."

Aby sa tak stalo, do systému sa prostredníctvom kompresorov dodáva vzduch. Na konci nitrifikačného procesu sa odmeria zákal, čiže koncentrácia baktérií. I keď na prvý pohľad voda s baktériami vyzerá špinavšia ako tá, čo do systému priteká, vôňa, ktorá pripomína čerstvo porýľovanú pôdu, hovorí o inom. O procese čistenia vody, z ktorej sa v sedimentačných nádržiach oddeľujú baktérie. Ich výhodou je, že sa dajú používať prakticky do nekonečna. Keď jedny zhynú, ďalšie sa rýchlo rozmnožia. V rámci biologického stupňa sa prebytočný kal, teda prebytočné baktérie, odčerpajú pred sedimentačné nádrže. Tam sedimentujú a znovu idú na ďalšie spracovanie do vyhnívacích nádrží.

Keďže opis postupu v podaní Ing. Bieleka vyzeral veľmi odborne, pridal aj "lopatistickejšie" vysvetlenie. V tomto ponímaní celý systém spočíva obrazne povedané na kŕmení a "diéte" baktérií. Kyslík totiž dostávajú, takže žijú, no sú bez substrátu, čiže bez "žrádla," a tak sú scvrknuté. Keď ich potom v rámci biologického spracovania vrhnú do odpadovej vody, čiže dostanú potravu, žerú nečistoty ako divé. Vďaka tomu vytvárajú číru a biologicky vyhovujúcu vodu.

Prebytočný kal sa podľa ďalšieho popisu technológie prečerpáva pred sedimentačné nádrže. Časť z neho sa vracia späť cez čerpaciu stanicu vratného kalu ako očkovací materiál do aktivačnej nádrže. Väčšina, ktorá je prebytočná, ide pred usadzovacie nádrže. "Stále sa pri tomto procese musia sledovať viaceré veličiny, napríklad amoniakálny dusík. V lete je povolený limit 5 mg na liter vody, v zime 10 mg. Merajú sa tiež hodnoty dusitanov a dusičňanov."

Momentálne sa v areáli vo veľkom pracuje. V rámci projektu ISPA sa začala stavať nádrž s objemom 8000 m3, v ktorej sa bude v rámci biologického stupňa odstraňovať z vody fosfor. Bude to nádrž AN RDN, čiže anaeróbna časť s regeneráciou, denitrifikáciou a nitrifikáciou. Nádrž poslúži na odstraňovanie fosforu, ktorý sa vo vode akumuluje do vločiek kalu bez prítomnosti kyslíka, dusičnanov a dusitanov. Dokončiť by sa mala do konca roku 2007. Po sprevádzkovaní anaeróbnej nádrže urobí ČOV v Kokšove-Bakši ďalší krok k ekologizácii a tomu, aby sa do Hornádu dostávala maximálne čistá voda. "Nemuselo by sa to robiť, nikto to zatiaľ nekáže a investičné náklady sú nemalé. No prevádzkové podstatne vyššie," vraví Ing. Bielek. "Radšej teda teraz jedna veľká investícia, ktorá v budúcnosti výrazne ušetrí náklady na prevádzku. Momentálne sa totiž musí do vody, aby sa z nej odstránil fosfor, pridávať síran železitý. A to stojí ročne asi 12 miliónov Sk."

Tým, že sa v Kokšove-Bakši bude biologicky odstraňovať fosfor, predbiehame mnohé mestá Európy. Aj priamo Brusel, ktorý, i keď je to neuveriteľné, nemá ešte čistiareň odpadových vôd. Dostal termín, že ju musí do dvoch rokov postaviť. "Podobne je na tom talianske Miláno. Aj tam všetky odpady a splašky vypúšťajú do mora," spomenul na porovnanie Ing. Bielek.

Fosfor a dusík sú nutrienty, ktoré spôsobujú v riekach zazelenanie vôd, známy vodný kvet. Hovorí sa im aj sinice. Keďže spotrebujú kyslík, vyššie organizmy, napríklad ryby, ho potom nemajú a hynú. Do vody sa tieto zložky dostávajú vplyvom človeka, jeho močom, výkalmi.

Delegácia sa brodila v tonách "voňavého svinstva"

K už zďaleka patria k viditeľným stavbám v Čistiarni odpadových vôd (ČOV) v Kokšove-Bakši štyri obrovské, tzv. vyhnívacie nádrže. Na vzhľad sú rovnaké, každá má priemer 45 m a výšku 22 m. Aby ste si to lepšie predstavili, je to približne výška 10-poschodového bloku. V týchto nádržiach sa ohrieva a premiešava kal, ktorý sa každé štyri hodiny prečerpáva z primárnych usadzovacích nádrží, aby sa podrobil ďalšiemu spracovaniu.

Všetko sa začína vyhnívacím procesom. Počas neho, ako zdôraznil Ing. Bielek, sa uvoľňuje bioplyn, ktorý preteká do plynojemov. Denne sa ho podarí vyrobiť asi 6-tisíc m3, čo je množstvo, ktoré by stačilo po celý rok vykúriť rodinný dom. Pre niekoho to možno nie je veľa, ale ČOV-ke stačí. Časť z neho sa využíva na ohrev na 33-38°C, pri ktorých sa dosahuje obnova baktérií. Ďalšia časť sa využíva na pohon spaľovacieho motora, čiže tiež pre potreby čistiarne. Tretí diel pomáha pri výrobe elektrickej energie, ktorú ČOV odpredáva elektrárňam.

Keď je kal dostatočne vyhnitý, prichádza k slovu druhý stupeň vyhnívania v uskladňovacích nádržiach, počas ktorého sa oddelí kalová voda od kalu. Oddelená voda ide späť na predčistenie a kal na mechanické odvodnenie. "Niekedy sa využíva aj tretí stupeň, kedy je kalová voda gravitačne odvádzaná do sacej nádrže vratného kalu a kal prečerpávaný do zahusťovacích nádrží. Fungujú ako tzv. terciálny stupeň zahusťovania pred mechanickým odvodnením. Slúžia k tomu dve kruhové nádrže, kde sa kal prečerpaný z uskladňovacích nádrží ešte dostabilizuje zahusťovaním."

Celý systém je pod tlakom. Ak by niečo zahaprovalo, napríklad by klesol tlak pod povolenú hranicu, aby nedošlo k výbuchu, komora sa automaticky uzavrie. "Musí sa, lebo zmiešaním metánu s kyslíkom by vznikla výbušná zmes, ktorá by mohla rozmetať budovy vo vzdialenosti pár sto metrov. Veď len v jedinej z nádrží je 1500 kubíkov plynu."

Raz, v roku 1994, sa v ČOV havária stala. Nevybuchol plyn, len železobetónová komora. V prevádzke už bola 30 rokov a aj voľným okom začalo byť viditeľné, že jeden z betónových blokov dožíva a "otvára sa." Darmo vtedajšie vedenie ČOV i Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti upozorňovalo ministerstvo, nech sa nájdu na opravu peniaze. Neboli. "Betónový blok jedného dňa praskol a prevádzku zaplavilo asi 3000 kubíkov kalu. Iste si viete predstaviť ten obraz. Páni z ministerstva, ktorí sem okamžite došli, chodili v gumákoch a pekne im to pod nohami čľapkalo a v nose svrbelo... Vďaka tomu sa neuveriteľne rýchlo na opravu peniaze našli," opísal Ing. Bielek situáciu z čias, keď tam ešte nebol, no vie o nej z počutia.

Keď kal dostatočne vyhnije a odvodní sa, vyváža sa na skládku, ktorá je tiež v areáli ČOV. Keby sme ju náhodou na prvý pohľad neobjavili, nos by nás k nej určite zaviedol. Práve pri tomto bode spracovania odpadovej vody sme sa po prvýkrát presvedčili, kde sme. Dovtedy zápach nikde tak intenzívne neprenikal. Kalu aj mesiac trvá, kým "dozrie", čiže sa dostatočne vysuší a môže sa ďalej využiť. "Najčastejšie po ňom donedávna siahali poľnohospodári. Využívali ho ako hnojivo, lebo obsahuje veľa dusíka, draslíka i fosforu. Ešte predtým sa však z neho musia odobrať vzorky. Vhodnosť kalu na poľnohospodárske využitie potvrdzuje Výskumný ústav vodného hospodárstva. Hoci je jasné, že hnojivo nesmie obsahovať organické látky ani ťažké kovy, ani tak sa nemôže použiť na hnojenie koreňovej zeleniny. Iba na technické plodiny."

Zákon o likvidácii a využití kalu, ako doplnil Ing. Bielek, je obrazne povedané ešte len v plienkach. Vyšiel iba v roku 2004. Takže aj všetko okolo toho, čo s kalmi ďalej, sa v súčasnosti iba rozbieha. "O spoluprácu v tejto oblasti sme prednedávnom požiadali Technickú univerzitu. Zadali sme jej vypracovať štúdie ďalšieho spracovania a využitia kalov. Uvidíme, s čím vysokoškoláci prídu. Najpravdepodobnejšie je, že kal sa bude využívať ako palivo." Vo Švajčiarsku je už bežné, že kal sa suší na 90 percent. Potom sa z neho vyrábajú guľky, ktoré spaľovňa využíva ako palivo. Možno by sa ním raz, po úpravách, mohlo aj u nás kúriť v spaľovni, či dokonca v domácnostiach. To je však hudba budúcnosti.

Čistočky spracujú priemerne 1000 l za vody sekundu. Toľko jej priemerne z košických domácností a firiem pritečie. Za 24 hodín je to 86 400 m3 vody. Z toho je kalu o 30-percentnej sušine približne 60 ton denne. Znamená to, že z 86 400 ton vody, ktorá za 24 hodín do ČOV pritečie, je 60 ton kalu. Ostatok, teda asi 85 800 ton vyčistenej vody, sa vracia späť do Hornádu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári