Užovka plávala v záchodovej mise, tarantula navštívila reštauráciu

Nedávno sa vo fontáne za Štátnym divadlom objavila takmer metrová užovka. Hoci na frekventovanom mieste, žila si tam v pohode niekoľko týždňov. No nielen ona sa vyskytla v miestach, ktoré je na hony vzdialené od prirodzeného výskytu. O spoločný priestor sa s nami delí mnoho ďalších, nezvyčajných zvierat. Nebadane, skryto, obývajú rôzne miesta našich domovov a v okolí. Veľakrát nás vyplašia viac ako vyplašíme my ich...

Spomínaná užovka by si možno žila vo fontáne dodnes, nebyť toho, že ju spozorovalala istá Košičanka. Okamžite zalarmovala políciu a tá privolala špecialistu na odchyt zvierat z Veterinárnej asanačnej služby Košice - mesto, Líviusa Ivanča. Chytil ju bez problémov pomocou sieťky, tyče a rybárskeho podberáka. O užovke sa vedelo už dva týždne skôr, kedy nad hladinu niekoľkokrát vystrčila hlavu. Vtedy sa ju chytiť nepodarilo. "Podľa hlavy som nevedel, aký druh hada to je. Sú rôzne názory na to, ako sa tam dostala. Buď, že ju tam niekto pohodil, alebo priplávala z Mlynského náhonu. Je to vodný had, takže je to možné," vraví L. Ivančo. "Počul som, ale neviem to potvrdiť, že v Mlynskom náhone ich žije viac. Velé rodiny."

Užovku fŕkanú vypustili do jej prirodzeného biotopu pri Hornáde. Spomedzi štyroch druhov nejedovatých užoviek žijúcich na Slovensku je najvzácnejšia. Je zapísaná v zozname chránených živočíchov a jej spoločenská hodnota bola stanovená na 12 000 Sk za kus. Podľa odborníkov je to teplomilný, veľmi plachý a ťažko pozorovateľný had. Vo fontáne s ozdobnými kapríkmi mohla prebývať dlhšiu dobu, pretože o potravu mala postarané. Ryby si zvyčajne pridŕža ostrými zubami a prehĺta živé. Vodné prostredie opúšťa len vo výnimočných prípadoch alebo neskoro v noci.

Nie je to prvý prípad plaza v meste. Ďalšia užovka nerušene až štyri roky bývala v bloku na Južnej triede oproti závodu Ryba. Migrovala si po vodovodných rúrach z vchodu do vchodu a cestou sa posilňovala potkanmi. Mala sa tu ako v raji a vyrástla do úctyhodných rozmerov. Vypasených potkanov je v pivniciach našich blokov požehnane a na teplých vodovodných rúrach sa vyhrievala celý rok ako na dovolenke. "Bolo ju vidieť v letných mesiacoch, kedy vystrčila hlavu a trošku tela zo škár medzi poschodím, ktoré viedlo dolu do pivnice. Viackrát sme boli ku nej privolaní, ale stále nám ušla. Nakoniec ju chytil pán, ktorý chová hady a pavúky a odniesol si ju domov," spomína L. Ivančo.

Plazy sa niekedy môžu nachádzať aj v bytoch. V jadre, pod vaňou i v toalete... Pred štyrmi mesiacmi volala na tiesňovú linku na smrť vystrašená dôchodkyňa z Palárikovej ulice. Hada zbadala v záchodovej mise. Išla spláchnuť a takmer skolabovala od preľaknutia. "Myslela si, že je to kúsok hadice, ktorá tam odniekiaľ spadla. No len dovtedy, kým sa nezačalo hýbať. Bol som na výjazde, takže trvalo 20 minút, kým som k nej prišiel. Had sa za ten čas z WC misy presunul pod vaňu. Nebolo mi jedno strčiť tam ruku a chytiť ho, keď som nevedel, o aký druh hada ide," prezrádza L. Ivančo. Ale poradil si. Hada jednoducho povysával. Nechcel riskovať zranenie ani to, aby sa had znovu niekde skryl. Ak by sa ho chytiť nepodarilo, stará pani by potom prežívala ťažké dni a bezsenné noci.

Záchodovým hadom bolo hadie mláďa - krásna červeno-čierna nejedovatá teráriová užovka korálová. "Neskôr sme sa dozvedeli, že ušla podnájomníkom z vyššieho poschodia, ktorí chovali hadov. Priplazila sa po jadre, kde mohla žiť dlhší čas. Had vydrží bez jedla aj tri mesiace. Mohla si tam uloviť aj nejakú myš a v pokoji žiť pod vaňou aj v iných bytoch, no ľudia o nej nevedeli. Had je tichý, nepočuť ho. Ukázala sa zrejme preto, lebo si hľadala potravu." Pestrofarebné hadie mláďa sa L. Ivančovi tak zapáčilo, že si ju nakoniec nechal u seba. Chová ju doma v teráriu.

Vrabec v digestore

Pomaly sa mestským dravcom bude nazývať sokol myšiar, ľudovo nazývaný pustovka. Jeho pôvodným sídlom sú lesy. Hniezdi na strechách panelákov vo všetkých košických sídliskách. Často obsadzuje aj väčšie búdky a umelé hniezda. Živí sa predovšetkým drobnými hlodavcami, menej vtákmi a v lete najmä hmyzom. Pri útoku na korisť sa spúšťa priamo k zemi. Ľudia si ho mýlia s malým orlom. Je chránený a jeho spoločenská cena je 20 000 korún. Keď príde obdobie, kedy sa mláďatá učia lietať, teda v apríli a máji, má s nimi asanačná služba veľa práce. "Nosia nám ich, volajú nás k nim a my ich potom vynesieme na strechu budovy, pod ktorou mláďa našli." Pred týmto dravcom by sa mali mať na pozore chovatelia kanárikov a papagájov. "Boli totiž prípady, keď mestský sokol zabil domáceho opereného miláčika v klietke na balkóne."

Na Síslisku Ťahanovce jedno takéto mláďa spadlo do bytového jadra na 8. poschodí. Šramotilo za stropom WC miestnosti a ľudí v byte poriadne vystrašilo. Obávali sa, že je to potkan. "Problém bol dostať sokola von. Museli sme rozmontovať celý umakartový strop." Vták sa protom môže dostať do rôznych otvorov. L. Ivančo našiel vrabca v digestore, ktorý sa tam dostal cez vetrací otvor.

Ak teráristickým chovateľom ujdú domáci miláčikovia, takmer zakaždým je to pohroma. Chovateľovi pavúkov tak raz ušla tarantula. Namierila si to do blízkej reštaurácie. Hosťom pri pohľade na obrovského chlpatého pavúka jesť v tejto reštaurácii určite dlho nechutilo. Tarantula nakoniec skončila v odchytovej sieťke a potom u jednej z pracovníčok asanačnej služby.

Potkany sú v mestách samozrejmosťou. Väčšinou sú schované a ľuďom sa príliš neukazujú. Občas sa stane, že sa vyskytnú na miestach nečakaných a ľudia sú potom od strachu celí bez seba. Vylákať ich na špacírku môže aj aróma z tašiek so smetím, ktoré ľudia s obľubou dávajú pred dvere bytu. Alebo aj pôsobenie otravy. "Vtedy bývajú dezorientovaní a pod vplyvom jedu majú tendenciu vyliezať na vysoké poschodia. V jeden týždeň som mal až tri prípady, keď otrávený potkan skončil na 7. alebo 8. poschodí na chodbe bloku. Videl som aj takého, ktorý bol ešte nažive a stále schopný zaútočiť. Mal rýchle trhavé pohyby, stál na zadných nohách a skákal. Zdochnutého potkana sme našli v jadre na 6. poschodí na Sídlisku nad jazerom."

Len nedávno na Janigovej ulici vletelo v noci cez pootvorené vetracie okno do obývačky na 3. poschodí asi 30 netopierov. Zrejme ich niečo vyplašilo. "Chytal som ich po jednom s rukavicami a sieťkou vyše dve hodiny. Boli poskrývané na záclone, garnižiach, za obývacou stenou, za obrazmi, za gaučovkou. Na druhý deň som sa musel vrátiť, lebo tam ostalo ešte päť netopierov. Zaujímavé bolo, že sa to stalo v stredu a v piatok nám volala dôchodkyňa z Vojenskej ulice, ktorá mala v byte 15 netopierov. Do bytu sa jej dostali cez pootvorené balkónové dvere," opisuje L. Ivančo.

Netopierov je v meste dosť. Cez deň spia zavesené dolu hlavou v najrôznejších úkrytoch: na povalách, vežiach kostolov či bútľavých stromov. V poslednom čase čoraz častejšie využívajú i rôzne škáry v panelových domoch. Vídať ich môžeme, ako krúžia okolo pouličných lámp, kde nachádzajú dostatok potravy. Obľúbeným miestom sú aj vysoké poschodia FN LP na Tr. SNP, kde je množstvo dutín a škáročiek cez ktoré preletia dovnútra. Personál ich už berie ako súčasť nemocničného vybavenia...

Začiatkom minulého roka zachraňovala asanačná služba jazveca, ktorý uviazol na dne prázdneho plaveckého bazéna kúpalisku Ryba na Aničke. Dospelý 18-kilový samec zúfalo pobehoval hore dolu po dne bazéna a hľadal miesto, odkiaľ by sa mohol vyšverať hore. Klzké steny mu to však nedovolili. "V okolí Hornádu mal zrejme noru. Pracovníci kúpaliska ho chceli vytiahnúť metlou, ale nepodarilo sa im to. Musel som ho uspať narkotikami tak, že som ho fukol fukačkou zhora. Pustili sme ho potom na bezpečnom mieste v lese." Zrazených jazvecov nachádzajú na cestách na Sídlisku Nad jazerom i na Alejovej. Vlani tiež odchytávali srnku, pobehávajúcu v areáli DPMK. Zahnali ju do kúta a bez väčších problémov manuálne chytili. "Odniesli sme ju na ranč kde chovajú daniele. Tam potom asi po dvoch mesiacoch uhynula."

Už bežnými zvieracími obyvateľmi mesta sú líšky. Vidieť ich na Watsonovej ulici, v parku na Komenského ulici, pri Kalvárii, na Popradskej i Alejovej. Nory môžu mať aj v parkoch na sídliskách. "Ich odchyt je náročný. Väčšinou na to používame klasickú odchytovú klietku s padacími dvierkami, do ktorej položíme hlavu ryby, alebo kuracinu," dodáva L. Ivančo. Líšky sa často živia odpadkami zo smetných kontajnerov.

Z mnohých zvieratiek, ktoré si za trvalé bydlisko vybrali mesto, majú ľudia v konečnom dôsledku prospech. Zbavujú nás totiž nepríjemných hlodavcov i dotieravého hmyzu a plnia tak sanitačnú úlohu úplne zadarmo.

Kunsthistorik Gabriel Kládek tvrdí, že napúšťanie a vypúšťanie Mlynského náhonu zabíja vtáky aj ryby

Na povale bývalého židovského kasína je holubí cintorín

Nielen asanační pracovníci majú možnosť vidieť v meste nezvyčajné zvieratá. Niektorí ľudia ich vidia viac ako iní. Kunsthistorik Gabriel Kládek prekutráva rôzne zákutia nášho mesta. Neujde mu žiaden trám, krov, či povala, kde sa netradičné zvieratá radi zdržujú..

Pri rekonštrukcii domu na Hlavnej 61 napríklad objavil v drevenom krove 14-metrov dlhé hniezdo ondatry. Malé kostričky svedčili o tom, že tam žila celá rodinka. Ako sa tam dostala nevedno, no jej prítomnosť môže byť dôkazom toho, že toľko spomínaný potok cez Hlavnú ulicu skutočne pretekal.

Zopár rôčkov dozadu, keď bol G. Kládek dospievajúcim chlapcom, pomáhal otcovi pri oprave Dómu sv. Alžbety. Otec ho upozornil na hniezdo jastraba, nachádzajúceho sa na južnej veži v kamennom žľabe. "Bolo to neporiadné hniezdo. Keď pršalo, bolo celé mokré. Mal tam mláďatá a na mokrom hniezde im hrozilo, že uhynú. Preto sme hniezdo každý deň o tri centimetre posúvali paličkou cez škáročky v oknách, ku miestu, ktoré bolo pred dažďom chránené. Museli sme to robiť nenápadne, aby si to jastrab nevšimol a hniezdo neopustil. Za týždeň sa nám to podarilo." G. Kládek si myslí, že takýto dravec je najdokonalejšou ochranou dómu pred holubími trusmi, ktoré na ňom páchajú veľké škody. "Keby tam hniezdil aspoň jeden jastrab dnes, nepotrebovali by sme sieťky a systémy zabraňujúce ukladaniu trusu na stenách dómu."

V posledných rokoch sídli v mestách čoraz viac vtákov, ktoré sa vyskytujú skôr v otvorenej prírode. Sokol myšiar a kavka je toho jasným dôkazom. Prisťahovali sa z lesov, polí a skalnatých porastov. Sokola myšiara spozoroval G. Kládek na viacerých budovách. "Už štyri roky žije na streche hotela Hutník celá komunita sokoliarov. Donedávna som videl hniezdiť niekoľko rodín kaviek na Jakabovom paláci."

Napustený Mlynský náhon sa stáva magnetom pre divé kačice a iné vodné živočíchy. Do náhonu sa dostanú cez rôzne škáry prepúšťacieho filtra. "Nikomu neprospieva pravidelné napúšťanie a vypúšťanie náhonu. Táto infantilná hra spôsobuje veľké škody architektúre i zvieratám. Keď je náhon naplnený, usadí sa na ňom rodinka divých kačíc a keď sa zase vypustí, mladé nedokážu odletieť a dospelé ich neopustia. Preto uhynú, alebo skončia na pekáči istých skupín nášho obyvateľstva. A nielen to. V náhone zostáva mnoho rýb, ktoré čaká koniec. Aj jeden úhor sa tam raz našiel. Na to všetko sa musia pozerať deti z okolia. Tie potom zachraňujú ryby a vedrami ich odnášajú do Hornádu."

Holuby patria ku koloritu veľkých miest. Hniezdia na kostoloch, v rôznych starých i nových budovách. "Zaujímavé ale je, že na niektorých domoch, kde majú priam ideálny prístup na krov sa neusadí ani jeden, ako napríklad na Hlavnej 61. Inde je ich plno. V dome, kde bolo židovké kasíno, je na povale doslova holubí cintorín. Sú ich tam stovky."

Za kuriózne považuje G. Kládek včelie hniezdo, najväčšie aké kedy pri potulkách po starých budovách videl. Je zložené z ôsmych plástov a nachádza sa vysoko nad zorným poľom chodcov pod strechou budovy Košického samosprávneho kraja na Námestí Maratóna mieru.

Stranu pripravila:

Andrea BOŽINOVSKÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári