absolútnej špičke v oblasti klasickej hudby. Pod dirigenstkou taktovkou Leoša Svárovského sa predstaví sólistka - Kateřina Englichová (harfa). Tá študovala na Konzervatóriu v Prahe a prestížne Fulbrightovo štipendium jej umožnilo študovať na Curtisovom inštitúte v americkej Philadelphii. Je držiteľkou mnohých cien zo svetových súťaží, ako sólistka sa predstavila s mnohými českými i zahraničnými orchestrami, je častým hosťom významných svetových festivalov. Po skúške na dnešný koncert, na ktorom zaznie Zeljenkova Ouvertura giocosa, Bodorovej Mysterium druidum pre harfu a sláčiky i Smetanove symfonické básne z cyklu Má vlast, sme sa stretli na krátky rozhovor.
V Košiciach ste prvýkrát a tunajšiemu publiku sa predstavíte hneď dvakrát. Na dnešnom koncerte i na nedeľňajšom galakoncerte Štefana Margitu. Ako tu budete tento takmer týždeň tráviť?
- Mám toho dosť veľa. Recitál v Humennom, skúšky, koncerty. Okrem toho si chcem pozrieť mesto a cvičiť na ďalšie vystúpenia, ktoré ma čakajú.
Pricestovali ste autom. Čo v ňom zvyknete počúvať?
- Veci, ktoré som si chcela vypočuť už dávno - cédečka, ktoré natočili moji kamaráti a doposiaľ som na ne nemala čas. A rada počúvam aj Suchého a Šlitra i Horníčka.
Striedate hudbu s hovoreným slovom?
- Veľmi rada. Ak je to slovo milé a vtipné.
Muzikanti sa však radšej vyjadrujú muzikou ako slovom...
- To je prirodzené. Cítime sa lepšie, keď hráme, ako keď máme hovoriť.
Vy ste študovali v Amerike...
- Áno, dostala som tam štipendium, ktoré mi to umožnilo. Lebo študovať tam stojí veľmi veľa peňazí.
Ako to, že ste sa vrátili do Čiech?
- Cnelo sa mi. Navyše, mala som len študentské vízum, takže ak človek naozaj veľmi nechce, tak tam nie je jednoduché ostať. Ja som sa chcela vrátiť. A dnes som tomu rada, lebo kontakty tam stále mám, chodím tam skoro každý rok.
Už počas štúdií v Amerike ste stáli na významných pódiách...
- Bola to pre mňa veľká skúsenosť. No napriek tomu si myslím, že je to jedno, či hráte v Carnegie Hall alebo niekde inde. Stále totiž tvrdím, že niet malých a veľkých pódií. Je to akurát vec prestíže. Je dobré mať to v životopise.
Harfa nie je príliš rozšírený nástroj. Deti skôr študujú hru na klavír, husle... Prečo ste sa vy rozhodli takto?
- Myslela som si, že na to nebudem musieť toľko cvičiť ako na klavír. Čo bol, samozrejme, veľký omyl. (Smiech)
Na košický koncert ste si priviezli svoj vlastný nástroj, ktorý je pozlátený. Patrí teda asi k tým lepším kusom, však?
- Patrí k najlepším. Je to, samozrejme, najmä o zvuku. To, že pekne vyzerá, je iba bonus. Väčšinou sa tie najlepšie zlatia. Inak by som si to zlato pokojne odpustila, lebo sa to iba odiera a je s tým starosť.
Na čo sa najbližšie tešíte?
- Že prídem domov a tam bude moja trojročná dcéra i manžel a budeme mať aspoň deň voľna.
Kedy vás to najbližšie voľno čaká?
- Ja si voľno musím urobiť. Lebo človek by mohol hrať stále. Takže také veci si musím plánovať. My plánujeme dovolenku rok dopredu. Inak sa to nedá, lebo by sme boli pracovne stále preč. No nejaké voľno budeme mať teraz, aj pred Vianocami. A hoci je teraz najväčšia sezóna, okrem Japonska ma žiadne väčšie zájazdy nečakajú.
Beriete so sebou na väčšie zájazdy aj dcérku?
- Bola so mnou v lete v Amerike. Spojili sme to s dovolenkou. Inak sa ju snažím do svojich vecí neťahať. To nie je prostredie pre malé deti. Na koncertoch už, samozrejme, bola, ale myslím si, že deti majú mať svoj režim a svoj poriadok.
Hrá už na nejakom nástroji?
- Hrá na klavír, harfu, bicie, píšťalku a na nervy. (Smiech)
Na čom momentálne pracujete?
- Teraz majú vyjsť dve cédečka nášho Luxemburského tria, ktoré sme založili s luxemburským flautistom Carlom Jansom a českou violistkou Jitkou Hosprovou. Jeden album bude komorný - na tom zaznejú skladby Mozarta, Beethovena, či Debussyho, druhý je s orchestrom a sú na ňom koncerty českých autorov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
