improvizovať už ako štvorročný, študoval na bratislavskom konzervatóriu, začiatkom osemdesiatych rokov absolvoval polročné štipendium v Paríži, kde študoval po vedením Clauda Helffera. Jeho cédečká so skladbami J. S. Bacha žnú v Anglicku obrovské úspechy a priazni publika sa tešia aj skladby, ktoré skomponoval. V Košiciach sme sa stretli pred Literárno-hudobným večerom, na ktorom účinkoval s Oskarom Rózsom.

Prv ako ste prišli do filharmónie, zastavili ste sa s Oskarom v kníhkupectve. Čo ste si vybrali?

- Oskar mi poradil knihu ruského filozofa, ktorého meno som prvýkrát počul. Ale vraj je to jeden z najväčších súčasných guru, ktorý dáva nový zmysel života.

Potrebujete nový zmysel života?

- V bežnom živote ho mám, ale možno z toho filozofického hľadiska.

A čo je zmyslom vášho života?

- Hudba, manželka a priatelia, medzi ktorých už po jedenástich rokoch radím aj môjho psa.

Aké knihy máte rád?

- Práve nad tým som rozmýšľal, keď mi Osi povedal, že ideme do kníhkupectva. Uvedomil som si totiž, že v posledných rokoch čítam málo. No zasa vo veku od 15 - 25 som prečítal asi štyristo diel rôznych žánrov. Prelúskal som knihy rôznych filozofických smerov a keď som sa tými knihami naplnil, prestal som čítať. Potom som zas hľadal vzťah ku knihám - teda k ich obsahu, ale už sa mi zdalo, že sa všetko opakuje.

Čomu teda teraz venujete svoj voľný čas?

- Prestavbe domu, záhrade, rodine, priateľom a predovšetkým hudbe. Tento rok je taký zvláštny. Podľa čínskeho horoskopu je to rok hľadania a zmien.

A čo ste v ňom našli?

- Každý rok sa človek stretne s novými ľuďmi a vecami, ale tento rok som prvýkrát napísal veľký koncert pre orchester a husle. Hrajú to v Rakúsku. A hľadám sa aj v hudbe, lebo na jednej strane majú moje nahrávky obrovský úspech, no na druhej strane mám veľmi málo koncertov. Aj na budúci rok mám zatiaľ málo vystúpení, zato veľmi veľkých. Na veľkých pódiách, medzi svetovými sólistami. To sú veci, ktoré na jednej strane človeka potešia, na druhej strane je to aj veľký otáznik.

Prečo?

- Cítim skrátka pocit takého otáznika - čo teraz? Písať hudbu, hrať džez, klasiku alebo robiť pop. Robiť štyri veci, to je dosť. Najradšej by som sa zameral len na jednu konkrétnu, ktorá by bola pravidelná. Veľmi rád by som hral len klasiku a komponoval klasiku.

Písať muziku, hrať klasiku, džez, pop... Je to podľa vás roztrieštenosť alebo flexibilita?

- Na Slovensku je to nutnosť. Chvalabohu, že mám tieto danosti a viem to.

Nikdy ste neuvažovali, že by ste odišli žiť do zahraničia?

- Ale áno, no možnosť žiť na západe legálne prišla neskoro. Nikdy som nemal odvahu emigrovať, navyše som tu za socializmu mal ceny, ktoré neboli také vážne, aby som sa mohol pobrať a osloviť s nimi zahraničné agentúry. No a po revolúcii som už mal viac ako tridsať, tak som si povedal, kto by tam bol na mňa zvedavý, keď je tam kopa mladých vynikajúcich interpretov.

Aj tak ste sa však dostali na svetové pódiá...

- Chvalabohu, každý rok mám nejaké pozvánky a sú stále významnejšie. Okrem toho mám objednávky aj na písanie hudby. Ale potreboval som k tomu veľkú dávku šťastia, trpezlivosti a tvrdohlavosti.

Prečo tvrdohlavosti?

- Musel som ísť hlavou proti múru. Lebo väčšina interpretov na Slovensku si vybaví funkciu alebo ide aspoň učiť, čím si zabezpečia istotu. No ja som vždy chcel byť slobodný.

Ale sloboda je drahá...

- Áno. My máme doma na dvore magnóliu. A jeden kamarát nám raz povedal, že je to škaredé. Tak mu my so ženou vravíme: "Ale má to krásne kvety." A on na to: "Má, ale len dva týždne." A moja žena hovorí. "Len dva týždne. Ale stojí to za to." Tak je to aj so slobodou. Je to ťažké, ale stojí to za to.

Aké máte ambície, čo sa týka muziky?

- Chcel by som pochopiť zmysel hudby, koncertovať a písať dobré veci.

Kedy ste si uvedomili, že nechcete byť len interpret, ale muziku aj písať?

- Vždy som písal hudbu. Od detstva. Ako decko sme s bratom hrávali na klavíri. Aj on mal vynikajúce nápady, aj ja. Potom som písal aj na základnej škole a na gympli som pre tú našu kapelu napísal dve hodiny džezrockovej muziky. No nemal som o sebe názor, že som skladateľ. Až keď som začal písať pre rakúskeho huslistu Benjamina Schmida a zaznelo to s vynikajúcim interpretom, videl som reakcie hudobníkov aj publika, tak som si uvedomil, že by sa to dalo. Tento rok som preňho napísal najprv husľový koncert, ktorý hral s orchestrom a potom som mu skomponoval koncert pre husle a klavír, ktorý zahral so svojou manželkou, vynikajúcou klaviristkou Ariane Haerin. Ten v rámci cyklu koncertov zaradil medzi Mozartove sonáty a bol to pre mňa úžasný pocit, pretože moja skladba mala medzi geniálnymi Mozartovými sonátami najväčší úspech.

Na čo sa najbližšie tešíte?

- Na budúci apríl, keď hrám v Budapešti recitál v rámci cyklu koncertov, na ktorých vystúpia také osobnosti ako Grigorij Sokolov, Alfred Brendel, Zoltán Kocsis... A medzi nimi aj ja. To ma motivuje, aby som si dovtedy vybavil mnoho koncertov, aby som mal vôbec odvahu vyliezť na také pódium.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári