Korzár logo Korzár Košice
Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

Spútaní lesom

Miesto práce, odpočinku, meditácií, zábavy. Miesto, kde stále žijú staré rituály. Miesto, kde sa čas zastavil a dýcha svojím vlastným tempom. Miesto,

kde ráno neviete, čo vás čaká o pár hodín. Miesto, ktoré dáva živobytie celým generáciám. Miesto, kde napriek pokroku bude stále platiť - žneme, čo siali naši predkovia a sejeme, čo nikdy nezožneme, ale zožnú to naši potomkovia. Miesto, kde súčasník čerpá z minulosti a vytvára budúcnosť - jedna generácia totiž na vychovanie lesa nestačí. Všetci to vedia a hádam aj preto ho majú v úcte. Väčšina z nich by nemenila, vysvetliť to však neodkážu. Na kombináciu ťažkej práce a nízkeho platu si už zvykli a tak zostávajú. Sú spútaní lesom. Lesníci... Svoje o tom vedia aj tí sobranskí, ktorí prednedávnom oslávili 60-ročnicu svojho závodu...

Skryť Vypnúť reklamu

Nikdy neviete...

Týchto pár myšlienok mi prebehlo hlavou, keď som so skráteným dychom v túžbe po dobrej fotke z lesníckeho prostredia vyliezla na jeden z kopcov nad Remetskými Hámrami. V ťažko prístupnom teréne pätica pilčíkov od Sniny robila poriadky - okrem ťažby odstraňovali aj to, čo v lese netreba. „To takto lezú do terénu každý deň? Ako kamzíky?" pomyslela som si. „Inak to nejde. V našich lesoch je veľa takýchto miest. Dostane sa sem len traktor a neraz len kone. A mne sa asi práve to páči. Nikdy neviete, čo vás čaká, keď prídete ráno do práce. Ani vy ste nevedeli, kým ste sem nevyliezli," poznamenal s úsmevom ťažbár a logistik Igor Nemec, vychutnávajúc si krátky oddych uprostred vyrúbaného pásu lesa: „Ale stálo to za to, nie? Super výhľad."

Skryť Vypnúť reklamu

„Choďte tadiaľ, tu to asi spadne," kričí z asi 40 metrov pilčík Jozef Hajduk. Vidno, že novinár v lese pre neho nie je práve rutinou, tú svoju má však v krvi - podrezaný kmeň jaseňa padol v bezpečnej vzdialenosti od našich hláv: „Vidíte, dobre som radil." Bodaj by nie, Pakostovčan je s lesom zrastený už 15 rokov, teraz s partiou štyroch ďalších chlapov robí v subdodávke pre lesný závod. A prečo nevymení ťažkú drinu za čosi iné? „A za čo? Je to moje živobytie a vôbec pre mnohých tunajších ľudí. Naviac, už som si zvykol," odpovie prosto.

Les - živobytie

Čosi podobné skonštatoval aj vedúci lesníckej výroby Martin Kráľ: „Iste, les stále živí veľmi veľa ľudí zo Sobranska a širokého okolia siedmich okresov východného Slovenska, kam náš závod siaha. Väčším zamestnávateľom je hádam len úrad práce," poznamená s úsmevom. Dodáva, že závod hospodári na takmer 33-tisíc hektároch lesnej pôdy v 7 okresoch, celková výmera katastrálneho územia, na ktorom pôsobí, je až 282-tisíc hektárov, čím je jedným z najväčších na Slovensku. Nehovoriac o teréne, ktorý zemepisne uzatvárajú maďarská a ukrajinská hranica a výškovo siaha od 95 m. n. m. pri Bodrogu po viac ako 1000 m. n. m na hrebeňoch Vihorlatských vrchov.

Skryť Vypnúť reklamu

Kráľ priznáva, že 60 rokov závodu nie je až tak veľa, no napriek tomu patrí k jedným zo skôr založených. Čo je však zaujímavé, je množstvo zmien, ktoré stihol absolvovať. „Vyratúvať ich nemá zmysel - hádam len to, že ich výsledkom je súčasná štruktúra s 5 lesnými správami, 17 obvodmi a 2 manipulačno-expedičnými skladmi. Samotná ťažba či pestovateľská činnosť sú už teraz osobitnou zložkou Lesov SR alebo sú postavené úplne mimo," vysvetľuje.

Napríklad na ťažbu si dnes sobranský závod (aktuálne odštepný) objednáva firmy, ktoré po zmenách a prepúšťaní vytvorili jeho bývalí zamestnanci: „V priebehu pár rokov sa počet zamestnancov enormne znížil z 556 na dnešných 106, ale to neznamená, že v lese nerobia, len nie sú našimi zamestnancami. Les bude v tomto kúte Slovenska stále dôležitým zdrojom obživy. Teda, ak budúcnosť ukáže, že to, čo robíme teraz, sme robili dobre," zažartuje si Kráľ.

Tým len naznačuje, že ovocie svojej práce má šancu máloktorý lesník vidieť za života. Počas svojho čerpá z toho, čo mu zanechali jeho predchodcovia a vytvára to, čo zase budú môcť vidieť a zhodnotiť len jeho potomkovia... Hádam aj preto sú lesníci alergickí na tvrdenia, že nič nerobia: „Normálnemu človeku ťažko chápe, že výsledok práce za života neuvidí, ale v lese to inak nejde. Jeden ľudský život na jeho dorastenie nestačí." Prečo je lesníkom už takmer 20 rokov on? „Človek potrebuje štyri dôležité veci - zdravie, prácu, rodinu a priateľov. Keď to funguje na tretinu, je dobre. A mne je lepšie ako dobre, neviem si predstaviť, že by som stál niekde za pásom. Les je živý..."

Oslavy

...a je v ňom veselo. Aj dnes. A najmä, keď sa nájde priestor na neformálne stretnutie, spomínanie, debaty a žartovanie. V tomto sú lesníci chýrni. Ani oslavovať nemôžu bez toho, aby nevošli do lesa. Aj Sobrančania na svoj deň „D" načasovali niekoľko atrakcií - otvorili nový náučný chodník okolo Morského oka, ktorý všetci pozvaní hostia absolvovali ako prví a oficiálne aj novovybudovanú zvernicu v Karnej, určenú na chov danielov a diviakov, bažantnicu majú v Pavlovciach nad Uhom. Ako inak, oba ceremoniály otvárali trubači... Svoju úctu lesu vzdali lesníci aj na svätohubertskej omši, kde sa k oltáru namiesto plodov zeme niesli sadeničky stromov. Máloktorý kostol sa môže pochváliť tým, že v ňom sedí 160 lesníkov v slávnostných uniformách... Im zase vzdal úctu sochár Rudolf Hoffer, ktorý pre nich vytvoril unikátny oltár - po otvorení dvierok mu dominuje bohyňa Diana... Českí kolegovia darovali staré lesnícke mapy, rozdávali sa ocenenia. Na záver sa oslavujúci duch presunul do Remetských Hámrov. A tak to má byť - keď pracovať, tak pracovať, keď oslavovať... A kde sa oslavuje, tam sa aj spomína.

Polstoročie dozadu

Keď prvolezci štátneho lesníctva v tunajších lesoch pred 60 rokmi začínali, sotva by sa im snívalo, čo prinesie budúcnosť. Začínali na ploche asi 8-tisíc hektárov, ako prvý mechanizačný prostriedok dostali v roku 1947 Škodu Rapid, o rok neskôr prevzali od grófky Vanderbildtovej lesnú železničku na odvoz dreva, dlhú asi 16 kilometrov. Prvú odvoznú cestu z Vinného k jazeru tu začali budovať v roku 1949, technický a strojový park pribúdal len postupne, prvé dve nákladné autá mercedes dostal závod v roku 1950. Plocha obhospodarovanej pôdy sa postupne zväčšovala - v roku 1957 už spravoval 12-tisíc hektárov na 9 polesiach. V tom čase mal k dispozícii 5 benzínových píl, 6 nákladiakov, 2 parné a 1 motorovú lesnú železnicu, 4 lanovky a 1 kolesový traktor! Je to neuveriteľné a je to vlastne len pol storočia dozadu.

Dnes sa ani nechce veriť, že ešte do začiatku 60. rokov tu neexistovala poriadna cesta, nieto ešte budovy, chaty, prístrešky, manipulačné sklady a podobne. Lesník musel cestu do práce odšľapať, všetko sa robilo manuálne. Jeden z bývalých riaditeľov Ladislav Maxim hovorí, že keď v roku 1963 nastupoval, najpoužívanejším prostriedkom na ťažbu bola dvojmužná píla: „Na zvážanie dreva sa používali pásové traktory a animálna sila. V roku 1976 bolo v závode 10 záprahov, prvý lesný lesový traktor sme videli v roku 1977."

Práve v tomto období sa vo veľkom začal nákup modernejšej techniky aj investičná výstavba. Celkovo tu vybudovali 180 kilometrov odvozných ciest a 350 kilometrov zvážnic, vyrástli budovy lesných správ, ústredia LZ, škôlkárske stredisko atď.

Súčasnosť

Martin Kráľ pripúšťa, že doba sa poriadne zmenila už len od roku 1989, po ktorom časť lesov bola vrátená pôvodným vlastníkom. Hovorí, že strojový park síce nie je najnovší, ale funguje. Evidenciu a všetky papierové práce dnes zjednodušili počítače, pred rokom a pol dostali všetci zamestnanci mobily. „Nie všade majú síce dosah, ale je to dobrá vec. V Lesoch SR sa celoplošne zavádza nový informačný systém, ktorý všetky závody spojí. Ďalším logickým krokom bude dovybavenie výpočtovou technikou lesníkov a OLH, "vysvetľuje Kráľ.

Lesnícke revíry už nie sú len pre radosť, ale sú postavené na komerčnej báze. Sobranskí lesníci hovoria, že tie ich sa nemajú na čo sťažovať - zveri je tu dostatok a príroda nádherná. „Zvykli si tu Česi, Maďari aj Nemci. Jeden sem chodil 20 rokov a odchádzal spokojný, aj keď nič neulovil. Zahraničných hostí sem láka nielen vidina trofeje, ale aj nezameniteľná, čistá príroda, typická pre Východné Karpaty. Postupne sme vytvorili podmienky pre všetky kategórie poľovníkov a poskytujeme v tomto smere komplexné služby - poľovačku dokážeme ušiť na mieru."

A ešte čosi je v lesoch nové - fenoménom doby sa stal obrovský dopyt po palivovom dreve, ale žiaľ aj krádeže. „Nie je možné ustrážiť takú veľkú plochu a mnohokrát sa vinníci nenájdu. Kým v minulosti každý preferoval plyn, po prudkom zvýšení ich ceny sa ľudia vracajú k drevu. Odbyt nám stúpol len za posledné dva roky o polovicu. Ak sa chceme vyhnúť zbytočným krádežiam, radšej ho ponúkame v rámci samovýroby z toho, čo sa inak zúročiť nedá."

Sobranským lesníkom by dobre padlo, keby dary lesa mohli zužitkovať do poslednej triesky, najmä keď sa dnes toľko hovorí o alternatívnych zdrojoch energie - výroba toľko premieľanej štiepky, na ktorú už mnohé vyspelé krajiny nabehli a využívajú ju naplno, má u nás háčik. „Spracovateľov je dosť, problém je v tom, že jej dovoz sa oplatí len do 100 kilometrov. Na rozdiel od iných krajín štát zatiaľ nedotuje využívanie tejto formy biomasy. Nová vláda síce hovorí o riešeniach a podpore v budúcnosti, ale kedy tá budúcnosť bude realitou, nevedno," zamyslí sa Kráľ.

Dedičná hrdosť...

Balík problémov, porovnávanie s vyspelejšími krajinami ani existencia iných možností na uplatnenie sa sobranským lesníkom nevadí ani ich neodrádza. Keď s nimi človek strávi pár chvíľ, pochopí, že svoju prácu a les milujú. Prirástli k nemu, základy stavovskej hrdosti nejeden dostal do vienka už pri narodení od svojho otca či deda.

„Do zahraničia? Čo ste, v lese je pohoda, rástol som v ňom," hovorí jeden z najmladších zamestnancov závodu, 26-ročný Marián Sejna zo Strihovcov. Priznáva, že z lesa nad Remetskými Hámrami občas zavolá otcovi, ktorý pracuje v Ubli. „Ja som tretia generácia, aj dedo bol lesník."

Od desiatich rokov trávil čas v lese aj dnes už 46-ročný Juraj Dinič, pochádzajúci z Podhorode. Učarovala mu rôznorodosť lesníckej roboty. Rovnako ako stovkám ďalších, ktorí sa za šesť desaťročí spojili svoj život so sobranským závodom.

To, že to platí doslovne, dokazuje aj taký malý detail - výzdoba ústredia závodu na okraji Sobraniec. Všetky chodby, schody, kancelárie ba aj strop lemujú trofeje. Už na prvý pohľad je jasné, že táto zbierka za jeden život nevznikla. Ako sme sa dozvedeli, unikátna, ale aj ideálna dekorácia je rodinnou zbierkou, ktorú závodu daroval jeho súčasný riaditeľ Jozef Staško. Sám predstavuje už piatu lesnícku generáciu...

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  3. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 19 660
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 439
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 12 573
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 8 408
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 8 268
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 7 767
  7. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 877
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 786
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 690
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 4 909
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Veterinár napísal Krajčímu. Nechápe, prečo nemôže testovať

Stretol sa aj s prípadom, že tyčinky do nosa ľuďom vkladal masér.

Veterinár najprv Ag testy vyhodnocoval, potom už nemohol.
Dekan Daniel Pella by lyžovanie povolil, ak by mohlo prísť len obmedzené množstvo ľudí.
Rokycany, obecný úrad.

Dôchodca sa vyhrážal sestre zabitím, schovala sa v špajze

Pred pol rokom dostal za rovnaké konanie podmienečný trest, nepoučil sa.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Jednou z možností, ako zrýchliť očkovanie, je vakcinácia seniorov.
AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Z paralelnej reality, v ktorej premiér uviazol, sa nemá šancu vymotať (týždeň podľa Schutza)

Minulosť už dobieha aj veľké ryby.

Ilustračná fotografia.

Cez čiaru: Ktorí vplyvní ľudia dláždili cestu Haščákovi a Pente?

Kto boli vplyvní známi a kamaráti na strane Penty?

Petra Vlhová ide obrovský slalom v stredisku Kranjska Gora. Pozrite si jej program na víkend.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop