teraz v Slovenskej televízii uvádza program Umenie 06. Literatúra mu dáva živobytie a zároveň je preňho obrovským zážitkom. V novembri vychádza vo vydavateľstve L.C.A. jeho detektívna parodická kniha Rota pomalého nasadenia, ktorú napísal spolu s režisérom Petrom Krištúfkom.
Máte charakteristicky posadený hlas. V relácii 7, s. r. o. vám ho vychvaľoval aj Marián Labuda. Vy sám ste s ním spokojný?
- Ani neviem. Som s ním spokojný, ale veľmi nerád sa počúvam. V rádiu Twist som mal literárnu reláciu, ktorá sa vysielala celých 13 rokov naživo. Bolo to príjemné, lebo som ju už po sebe nemusel spätne počúvať. Teraz nahrávam na rádiu Viva knižnú rubriku na celý týždeň. Tie nahrávky si vždy musím aj vypočuť a dosť tým trpím...
Vyštudovali ste angličtinu a ruštinu. Čo mladého človeka, ako ste vy, lákalo na ruštine?
- Okrem toho, že mi celý život ľudia hovorili, aké je to perspektívne, som mal ruštinu naozaj veľmi rád. V tých časoch bol socializmus a ja som sa zamiloval do ruskej literatúry a kultúry. Na gymnáziu k ruštine pribudla ďalšia vášeň - angličtina. Iné predmety ma na strednej škole nebavili, a tak bolo o vysokej škole rozhodnuté.
Teraz ruštinu využívate?
- Je mi dosť ľúto, že slová učiteľov, ako sa nám ruština v živote zíde, sa až tak nenaplnili. Ale zhodou okolností som si práve včera v ruštine pohovoril aj potlmočil. V Bratislave prebieha multimediálny festival Ars poetica a moderoval som večer s ruskými a bieloruskými spisovateľmi. Niekedy však celé mesiace po rusky nehovorím a potom sa roztrhne vrece s tlmočeniami pri stretnutiach so spisovateľmi.
Už na výške ste začali pracovať v rádiu. Z učiteľstva do práce v rádiu... prečo?
-Bola to asi skôr náhoda. Na vysokej škole som vysielal v internátnom rozhlasovom štúdiu. Koncepcia vyučovania na výške ma veľmi nenadchla. Ponuka do rádia Twist prišla viac menej náhodou. Bral som to spočiatku ako hobby. A postupne bolo menej angličtiny a viac kníh a moderovania.
A potom ste sa ocitli v televízii. Bol to váš sen?
- Úplne na začiatku ma oslovili z televízie VTV, potom prišlo niekoľko pokusov a literárnych relácií v Slovenskej televízii. Vždy ma niekto z televízie oslovil a to v čase, keď som sa na to ani nesústredil. Ale kdesi v podvedomí to sen bol.
Veľa ľudí vás má zafixovaného z rozhlasovej relácie Literárna revue na Twiste a Literárne oko v STV. Čo myslíte, aký typ ľudí vás sleduje?
- Priznám sa, že presne neviem. Ale myslím si, že je to dosť široká škála, ktorá sa chce dozvedieť čosi viac o literatúre. Sledovanosť, najmä Literárnej revue bola celkom vysoká.
Ozaj a prečo literatúra? Čo vás k nej ťahalo?
- Vždy ma bavilo čítať a zaoberať sa knihami. Začalo to v rozhlase na výške v internátnom rozhlasovom štúdiu. Literárna revue mala veľký úspech a na to sa začali nabaľovať ďalšie aktivity moderovanie a organizovanie literárnych podujatí, recenzie, vlastné texty. Chcel som sa zoznámiť s autormi, ktorých som rád čítal. A predovšetkým, chcel som mať doma veľa kníh. To sa mi bohužiaľ aj splnilo.
Myslíte si, že sa dá na tejto práci finančne trhnúť?
- Mám veľmi rád otázku, z čoho vlastne žijem.(smiech) Milióny sa na tom trhnúť nedajú. Ale som veľmi šťastný, že môžem robiť to, čo ma baví. Moji spolužiaci z učiteľstva postupne prešli do perspektívnejších profesií, ako tlmočníctvo, politika, diplomacia a podobne. Keď som potreboval viac peňazí, snažil som sa zabrúsiť popri svojej práci aj do iných oblastí.
Akých iných?
- Jeden čas som robil v reklamnej agentúre. Píšem, moderujem akcie, robím rôzne čítačky... Peniaze na živobytie sa mi teda vyskladajú z rôznych zdrojov a nemusím odchádzať od toho, čo mám rád.
Letia ženy na takých literárnozdatných mužov?
- Jasné... Pre dnešné ženy je podstatné, či je ich muž finančne perspektívny a vie zabezpečiť rodinu. Z tohoto hľadiska som skvelý kandidát. Keby to bolo nevyhnutné, pridal by som si k moderovaniu programov o literatúre aj služby súkromného detektíva, nájomné vraždy alebo niečo podobné.
Šepkali ste niektorej verše do uška?
- Asi ani nie. Alebo áno?
Nevykrúcajte sa!
- Nie, verše nie. Ale pamätám si na vaňovú čítačku, na ktorú som balil dievčatá. Nebudem zabiehať do detailov.
Aspoň povedzte, či ste boli úspešný.
- Áno, bolo to celkom úspešné.
Dá sa povedať, že po množstve kníh, ktoré ste prečítali , ste sa nejakou z nich inšpirovali aj v súkromí?
- Skoro každou. To je na knihách to úžasné. Ponúkajú možnosť prežiť množstvo životov, osudov a príbehov. Keď si s niečím neviem rady, konzultujem to so svojou knižnicou a hľadám ako si s nejakým problémom poradil ten ktorý literárny hrdina. A potom je tu psychológia, história, filozofia... umenie... A hneď je môj problém menší. Alebo aj väčší, keď zistím, aký som nevzdelaný...
Čo vás okrem literatúry zaujíma?
- Som kinofil. Celý život som rád chodil do kina. Mal som dokonca obdobie, keď som chodieval do bratislavského kina Mladosť každý deň. Teraz mám DVDčko a sú dni, keď absolvujem aj tri filmy. Milujem najmä bonusový matieriál na DVD vystrihnuté scény, pokazené scény, komentáre tvorcov a rôzne filmy o filme.
A ako ste na tom so športom?
- Niekoľko rokov som sa profesionálne venoval akrobatickému kloktaniu, ale inak nie som veľmi športový typ. Alebo som? Teoreticky som veľký športovec.
Minulý rok som začal chodiť do posilňovne. A práve keď mi tréner povedal, že to už s mojou kondíciou nie je až také zlé, tak mi pri jednom cviku ruplo v krížoch a spamätával som sa skoro dva mesiace. Potom som cvičiť prestal. Inak som však veľmi súťaživý typ, mám napríklad rád futbal. Mal som priateľku, ktorá bola odo mňa asi o hlavu vyššia a raz ma vytiahla hrať basketbal. Ja som hrdinsky súhlasil, ale po piatich minútach pobehovania po ihrisku som bol odrovnaný. Vidíte, šport je dobrá téma.
Vraj sú spisovatelia introverti. Platí to aj o vás?
- Áno. Som rád, keď som doma sám. Vychutnávam si pokojnú atmosféru a ticho, keď sa nič nedeje a ja si môžem len tak sedieť a premýšľať, prípadne čítať. Potom príde frajerka a začne chaos, hluk, debaty, život.
Ste so sebou a svojím životom momentálne spokojný?
- Keď sa nevidím a nepočujem, som celkom spokojný. Problém je, že sú tu aj iní ľudia. Ale momentálne som spokojný. Vychutnávam si každé životné obdobie, lebo viem, že o chvíľu bude všetko inak možno horšie, možno lepšie. A mne je ľúto, že všetko plynie tak rýchlo. Rád by som čas niekedy trochu zastavil alebo vrátil. Som typický egoistický ješiťák. Ale zas nie prehnane, asi ako každý chlap.
Nechýba vám vlastná rodina?
- Je to niekde v podvedomí, ale stále mám dilemu, či je už tá správna chvíľa.
Bojíte sa zodpovednosti?
- Áno.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
