Lúpežníkov zradil jediný odtlačok
Takmer každý týždeň pribudne do krimikroniky záznam o náleze mŕtvoly dôchodcu, ktorého poslal na druhý svet zlodej alebo lúpežník. Jednoducho mu vlezie do bytu či domu, majiteľa zavraždí a potom prekutrá interiér. Predstava bohatého úlovku sa neraz zmení na sklamanie. Stáva sa, že lup tvorí iba starý televízor, obstarožné šperky či minimálna hotovosť. "Iba" takúto cenu má pre niektorých "dlhoprstých" ľudský život... Podobne kruto postupoval aj starší z dvojice hlavných hrdinov dnešného prípadu. Pritom veľa nechýbalo a zostal by on i jeho komplic v anonymite.
"Ja som ju nezabil! To on! Karol! Dosekal tú babaku a potom zaškrtil. Ja som mu vravel, že je to zbytočné, že nám žiadne zlato nedá. Bál som sa ale, že ak budem veľa rozprávať, podreže aj mňa." Tak znie záznam úvodu nahrávky výsluchu Petra P., keď ho kriminálka vyšetrovala v súvislosti s vraždou 88-ročnej dôchodkyne. Nebolo naň treba vôbec "pritlačiť". Stačilo mu ukázať dve veci. Snímok daktyloskopickej stopy, sňatej z okenného rámu domu nebohej a jeho evidenčnú krimi-kartu s odtlačkami oboch jeho rúk. Daktylka sa zhodovala s pravým ukazovákom. Vtedy si Peter uvedomil, že proti technike nič nezmôže a poslušne všetko vyzvonil...
"Po prvý raz som sa s karolom stretol v pivárni U Dežiho," pustil sa do podrobného opisu jeho dovtedy najväčšieho prešľapu mimo zákon. "Spomínali sme na staré časy a on to všetko platil. Asi po hodine prezradil, že má z poslednej akcie schované nejaké cennosti a chcel by ich predať." Šlo o zlaté mince a šperky, ktoré Karol ukradol z bytu nejakého podnikateľa. Mince mali hodnotu asi pol milióna a šperky okolo 280-tisíc. "Dohodli sme sa, že ak mu s predajom tých vecí pomôžem, dostanem 20 percent. Tak som navrhol, aby sme šli do Rakúsku. Poznám tam človeka, ktorý také veci dokáže speňažiť. Karol súhlasil..."
Na to, aby mohli vycestovať za hranice, potrebovali auto. Veď ako inak by preniesli "cez čiaru" 64 mincí a takmer štvrť kila šperkov, ak nie dobre ukrytých v dobrej skrýši pod sedadlom či v motore. Plán už teda mali, problém ho bol iba realizovať. Auto totiž ukradnúť nechceli a tak sa obaja dohodli, že po prvý raz v živote čosi hodnotné kúpia. Nejaké ojazdené auto, ktoré by ich poklad spoľahlivo previezlo do Rakúska. Peniaze však žiadne nemali a vtedy prišiel Karol s nápadom, vziať ich od pani Terézie L. Vraj mal v pláne ozbíjať ju už dávnejšie, ale prekazila mu to sudkyňa, čo ho poslala na dva roky do "lochu". "Karol tvrdil, že tá babka má okrem peňazí aj rozprávkové bohatstvo," pokračoval Peter. "Milión v hotovosti a kopu rodinného zlata. Karol rozprával tak presvedčivo, že som sa na tú akciu dal nahovoriť."
Deň D stanovili na nedeľu a hodinu H na polnoc. Keď prišli k domu Márie T., Karol vyhliadol jedno okno a prelepil ho celé leukoplastom. Potom doň udrel a hoci sa sklo rozbilo, na zem nespadol ani jeden úlomok. Len čo sa presvedčili, že sa nikde nerozvietilo svetlo, tabuľu skla celú odstránili a vošli dnu. Vtedy sa Peter porezal na ostrom kúsku, ktorý trčal z rámu a táto drobnosť sa im obom neskôr stala osudnou. Krvácanie bolo pomerne prudké. Peter si musel dať dole rukavicu a prst obviazať akýmsi špagátom, aby ho stlmil. "Dnu sme sa pohybovali s baterkou," opísal pohyb po dome. "Tú babku sme našli až v tretej izbe. Spala. Ja som jej zapchal ústa a Karol previazal ruky špagátom. Kým sa stihla prebrať, ešte sme jej ústa prelepili leukoplastom. Preniesli sme ju na stoličku a priviazali, aby nemohla usjť. Potom sme sa rozdelili a šli hľadať tie peniaze a zlato."
Okrem troch stovák nič nenašli. Pravda, ak nerátame tri vkladné knižky na približne 250 tisíc, o ktoré však nemali záujem. Nielen preto, že boli na heslo, ale riskovať problém v banke sa im nechcelo. Po asi 15 minútach to obaja vzdali a vrátili sa k pani domácej. Prvý ju udrel Karol a po ňom aj Peter. "Karol sa jej stále vyhrážal, že to z nej vytlčie a aj ja som na ňu kričal. Potom povedal, že jej dá dole pásku z úst, nech mu prezradí, kde má prachy a zlato. Urobil to, no ona s plačom tvrdila, že okrem tých knižiek nemá nič. A šperkoch tiež nič nevedela. Myslím, že neklamala a o tom zlate si to Karol vymyslel, aby ma tam dostal. Veľmi bol naštvaný. Vytiahol dýku a sekol tú ženu po hrudi..."
Bledomodrá nočná košeľa sa okamžite sfarbila krvou. Babka zrejme žiadne peniaze nemala, alebo sa rozhodla lúpežníkom odolávať, no Karol z nej nič nevymámil. Iba ju po každej otázke opäť sekol... Keď mu došla trpezlivosť, stisol jej hrdlo... V pitevni neskôr narátali 34 seknutí, no smrteľné bolo udusenie. Obaja lúpežníci vzdali svoje úsilie po hodine od vniknutia do domu. Celý ich lup pozostával z 320 korún, retiazky a prívesku s podobizňou Panny Márie, ktorý nebohej strhli z krku. Keby z miesta činu odišli dverami, možno by sa ich nikdy nepodarilo vypátrať. Vyliezli však oknom a tam zanechal Peter ten osudný odtlačok.
Karola R. vypátrala kriminálka o tri dni po Petrovom monológu. Zapieral, no nebolo mu to nič platné. Za vraždu i staršiu krádež minci a šperkov dostal 18 rokov, Peter vyfasoval za spolupáchateľstvo lichotivú "sedmičku".
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
