Košice boli jedným z prvých miest na Slovensku aj v Uhorsku, ktoré začalo asfaltovať chodníky. Prvá takáto cesta bola na Mlynskej.
Hospodárstvo mesta bolo ako na hojdačke rozmachu s útlmom
Hospodárstvo Košíc bolo na začiatku 20. storočia ako na hojdačke - raz hore - to bolo obdobie rozmachu, konjunktúry, raz dole - útlmu. Boli to dôsledky hospodárskej krízy, ktoré sa prejavovali etapovito. Prejavovalo sa to v stavebníctve, vo výrobe stavebného materiálu v ktorom raz bolo málo robotníkov a tehál, raz nadbytok, ako napr. pri stavbe vodovodu, aj na výstavbe budov. Tam, kde bol investor, zasa neboli jednotliví otcovia mesta, ako pri zavádzaní elektriny. Roky trvalo, kým poslanci pochopili, že hygienickejšie sú kúpeľne a záchody ako korytá na kúpanie a toalety na dvore, v honosnejších domoch ako v stredoveku. K rozvoju hospodárskeho života v Košiciach prispeli veľkým podielom aj mestské verejné podniky - plynáreň, elektráreň, vodárne a kanalizácia.
Mali asfaltové chodníky
Aj keď mali Košice ako piate mesto na východnom Slovensku elektrinu kvôli tomu, že by bolo nákladné do jej zavedenia investovať a zároveň udržiavať plynové osvetlenie, a že vodovod mali až po Bardejove, mohli sa popýšiť asfaltovými chodníkmi a komunikáciami. Prvá väčšia ulica s asfaltom bola Mlynská, ktorá sa aj vďaka takejto vymoženosti časom stala výstavnou ulicou a dôstojným vstupom do parku cez most pri Jakabovom paláci. Najprv začala anglická firma Neuchtel Asphalte Company úč. spol. asfaltovať chodníky na Hlavnej a Mlynskej. Po priaznivom ohlase Košičanov aj zaťažkávacej skúške chodníkov mesto dalo firme ďalšie objednávky. Bola to plocha nad 10 000 štvorcových metrov a kvôli nej sa firme vyplatilo zriadiť v Košiciach pobočku na starej Moldavskej ceste. Viedla ju betonárska firma Kitzbichler a spol., špecializovaná na zavádzanie vodovodov a kanalizácie do domov, na parné kuchynské zariadenia a plynové vedenia. Košice boli jedným z prvých miest na Slovensku aj v Uhorsku, ktoré dalo asfaltovať chodníky.
Ak sa vrátime späť do 19. stor., situácia v stavebníctve bola závislá od celkovej konjunktúry. Počet obyvateľov rástol: kým v r. 1880 bolo takmer 27 tisíc, o desať rokov už 28 884 a v roku 1900 vyše 40 tisíc. Ľudia potrebovali byty, Košice boli posádkové mesto, museli ubytovať vojakov, vybudovať tiež školy. Asi tridsať rokov pred začiatkom 20. stor. zaznamenalo mesto čulý stavebný ruch. Zo správy OPK vyplýva, že sa stavebníctvu darilo. V roku 1882 bolo vydaných 21 stavebných povolení na nové budovy, 32 na rekonštrukciu, 18 hospodárskych budov, na 7 inžinierskych stavieb. Či sa všetko realizovalo, to správy OPK v ďalších rokoch neuvádzajú.
Štatistiky podchytili za roky 1880 - 1895 odvetvia stavebných remesiel, ktoré nemôžu byť spoľahlivými údajmi. Podľa nich bolo v týchto rokoch v meste 6 - 10 staviteľov, 2 až 8 tesárov, 6 - 12 maliarov. Je to žalostne málo vzhľadom k tomu, že podnikatelia zamestnávali niekoľkonásobne väčší počet stavebných remeselníkov. Iba jeden zo staviteľov - Jakab - zamestnával okrem 40 murárov, 100 rôznych robotníkov v 60. rokoch. Okolo roku 1886 zamestnával až 90 murárov, 20 tesárov a 180 rôznych robotníkov aj spomedzi mimo Košických obyvateľov.
Vznik Hornouhorskej stavebnej spoločnosti
Perspektívu stavebného povolania videli Košický podnikatelia v založení stavebnej spoločnosti. S touto myšlienkou prišiel hlavný župan Barczay, pripojili sa podnikatelia Vilehlmi, Jeney, Legányi, Schiffbeck, Aranyassi, a ďalší. V máji 1882 bolo zakladajúce valné zhromaždenie, na ktorom prijali stanovy a zvolili predsedu správnej rady Bárczaya. Hornouhorská stavebná účastinárska spoločnosť začala fungovať a vytýčila si plán výstavby podnikov na výrobu stavebného materiálu, medzi nimi aj výstavbu vápenky na spracovanie vápenca z okolie Obišoviec a Trebejova. Plán s vápenkou sa kvôli financiám odsunul, nakoniec sa vôbec neuskutočnil. Z ďalších plánovaných stavieb zostali pri prevzatí mestskej tehelne v roku 1875. Ukázalo sa, že vsadili na dobrú kartu. Výrobkami, ktoré boli veľmi kvalitné zásobovali stavby v Košiciach aj inde na východnom Slovensku. Popri tehlách vyrábali aj strešnú krytinu. Podľa správy OPK bola veľmi dobre hodnotená odborníkmi.
V roku 1893 vyrábala táto spoločnosť keramické výrobky v mnohopostavenej továrni s modernými strojmi a vypaľovacími pecami. Konkurenčné Budapeštianske firmy sa pochválne vyjadrili o dlaždiciach na chodníky, o keramických farebných obkladačkách, ohňovzdornej keramike, škridlách a rúrach. Továreň bola na Moldavskej (dnešnej Štúrovej) a sklad na Hlavnej.
Výstavba kanalizácie
Stavebníctvo prežívalo v prvých štyroch rokoch 20. stor. krízu, rovnako aj v roku 1908. Prejavila sa nadbytkom stavebného materiálu v tehelni, na druhej strane ale, čo je paradoxné, zvýšenými požiadavkami na špeciálne druhy stavebného materiálu, najmä na cementové rúry pri zavádzaní kanalizácie v meste. Túto situáciu využil, aj keď riskoval, košický obchodník Göllner, ktorý si postavil továreň na cementové výrobky. Nepochybil, pretože dopyt stúpal, takže továreň rozšíril a zriadil ďalšiu pri Franckovej továrni na kávoviny na Peštianskej ceste. Požiadavky boli na umelé kamene a mramor, farebné dosky od súkromníkov aj stavebných firiem, tak ich začal vyrábať aj podnikať v stavebníctve výstavbou budov z cementových stien, betonárskymi a izolačnými prácami.
Stagnácia nepostihla stavebných robotníkov, pretože boli zamestnaní na výstavbe kanalizácie. Podľa štatistiky OPK pracovalo v roku 1901 v Košiciach 899 ľudí, v roku 1910 menej - 833. Bol nedostatok odborných kvalifikovaných pracovníkov, čo zapríčinilo zanedbanie učňovského školstva a zlá starostlivosť o dorast.
S výstavbou vodovodu a kanalizácie súvisela úprava ulíc, vody a vodojem. Náklady na celú výstavbu siete v meste boli 4 milióny 144 tisíc korún, z čoho na všeobecné kanalizačné práce pripadlo pol druha milióna. Vodovod zaviedli do 3695 bytov, kúpelní bolo 1319, WC 6035. Spotreba vody na osobu bola priemerne 150 litrov v lete 173 litrov. Celkom spotrebovali Košičania za rok 2 551 000 kubíkov vody. Kanalizáciou sa zavŕšila konečne etapa realizácie základných požiadaviek moderného mesta.
Starodávne mestské novosti
Zaviedol ručné práce
Košické noviny uverejnili článok o zavedení nového predmetu do vyučovania v ľudovej aj meštianskej škole - ručných prác - do školského roku 1897 - 98. Bolo to podľa švédskeho vzoru, s ktorým sa oboznámil na študijnej ceste košický pedagóg a publicista, ktorý sa venoval aj "mravnej záchrane" opustených detí a zaoberal sa rodinnou výchovou. V ručným prácach videl spôsob, ako deti zamestnať užitočnou prácou a rozvíjať ich tvorivosť a fantáziu. Projekt výchovy ručnými prácami predĺžil ministerstvu aj mestskému magistrátu v Košiciach, ktorý ho odobril. Podľa košického vzoru sa zaviedli aj v iných mestských školách východného Slovenska a zachovali ich pôvodný švédsky názov "slöjd".
Polnočné zhromaždenie
Z 26. na 27. januára 1898 bolo v Košiciach polnočné zhromaždenie hotelierov, kaviarnikov a čašníkov, ktoré zvolal predseda Spolku, ktorý ich združoval - V. Fritsche. Bola to bilancia za uplynulý rok a podľa správy o hospodárení, priaznivá. Výbor navrhol založiť penzijný spolok, ktorý by bol zárukou sociálneho zabezpečenia najmä čašníkov.
Nariadenie o liehovinách
V auguste r. 1888 vyšlo nariadenie o dodatočnom zdaňovaní liehovín, ktoré obsahujú viac ako 18 percent alkoholu. Takéto liehoviny sa dočasne nesmeli predávať vo voľnom predaji až po písomnom súhlase finančnej kontroly po predložení zoznamu obchodníkmi. Predaj liehovín a piva pozastavili aj vo výčapoch, ktoré si obnovovali licenciu, až do jej vydania.
Kritizovali banky
Obchodná a priemyselná komora na základe kritiky remeselníkov, obchodníkov a bežných občanov sa obrátila na Mestskú sporiteľňu a košické peňažné ústavy, aby do peňažného trhu zaviedli pružnosť a "aby našli spôsob na podnietenie podnikania a neboli voči tým, ktorí nemajú oň záujem, naďalej uzavreté, ale otvorili im priestor podľa viedenských a peštianských bánk". OPK nabádala banky k tomu, aby sa uchádzali o právo zakladať aj lotériové spoločnosti a aby peniaze Košičanov, ktoré nechajú v obľúbených lotériách, nezískavali budapeštianske ústavy. Správu uverejnili v októbri 1891 Košické noviny (Kaschauer Zeitung).
Luxusný telefón nahraádzali telegrafom
Začiatky telefónnej služby v Košiciach siahajú do roku 1888, keď v máji začali propagovať montáž telefónnych aparátov. Poplatky boli dosť vysoké, čo bolo príčinou nezáujmu. Keď sa v roku 1889 rozhodlo o zapojení mestského úradu do telefónnej siete, záujem stúpol. Manuálnu ústredňu so 40 účastníkmi dali do prevádzky v roku 1891, dokedy prebiehala pre nich montáž telefónnej siete. O dve roky ich bolo 90. Bol to v istom zmysle luxus, pretože telefón nemal veľký význam, až kým do siete neboli napojené všetky dôležitejšie úrady vrátane polície a železnice. Telefónne spojenie s Budapešťou bolo zavedené až od roku 1900.
Oproti tomu vo veľkej miere využívali Košičania služby telegrafu - v roku 1881 bolo poslaných okolo 20 tisíc platených a 1791 neplatených telegramov a košické telegrafné úrady sprostredkovali takmer 92 tisíc telegramov. Podľa štatistiky z roku 1894 pripadalo ročne na jedného Košičana 23 obyčajných listových zásielok, 3 doporučené listy, 9 korešpondenčných lístkov, 5 tlačív, 3 balíky a cenné listy.
Poštové úrady v Košiciach poskytovali aj osobitné služby: vydávali železničné cestovné lístky, podávali burzové správy, meteorologické hlásenia a po zriadení poštovej sporiteľne poskytovali peňažné služby na všetkých košických poštových úradoch.
Doktorát robili v Košiciach
V Košiciach bolo veľa dobrých právnikov a sudcov. Študovali na Právnickej akadémii, ktorá bola spočiatku (1850 - 51) ako odborná škola vysokoškolského charakteru s dvoma a potom so štyrmi ročníkmi s ôsmimi katedrami, ale neumožňovala jej ukončenie doktorátom. Rovnako úsilie zriadiť v Košiciach univerzitu alebo vysokú školu technickú až do roku 1918 bolo neúspešné. Mnohí absolventi pokračovali v štúdiu na právnických fakultách v Budapešti alebo v Kluži a potom sa vrátili do Košíc.
V júni roku 1922 sa už na Právnickej akadémii v Košiciach robili "štátne vedecké skúšky", keď 14. mája vymenoval minister školstva a národnej osvety ČSR skúšobnú komisiu. Vybral do nej najlepších košických právnikov. Za predsedu komisie župana Dr. Rumana, za jeho zástupcov profesorov Baintnesa a Ošvátha, ako členov - Dr. Bullu (županovho zástupcu), mešťanostu Dr. Mutňanského, predsedov tabulárneho súdu Dr. Toronského, Dr. Kovalíka, hlavného župného zástupcu Dr. Párnického, mestského radcu Dr. Bauera a advokáta Sekáča.
Stranu pripravila: Soňa MAKAROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
