vpred. Svoje povolanie miluje a nevie si predstaviť, že by robil niečo iné ako hudbu.
Odkedy sa venujete gitare? Kedy u vás prepukol muzikantský boom?
- Ešte pred konzervatóriom, kde som gitaru študoval, som chodil na súkromné hodiny a veľa som cvičil. Po škole som sa musel rozhodnúť, či pôjdem na vysokú školu múzických umení, alebo budem učiť deti na ľudovej škole. Mal som ale iné plány, chcel som robiť muziku, a tak som sa ocitol na akejsi križovatke, na ktorej som nevedel kam... Potom prišlo stretnutie s Ľubom "Umelcom" Priehradníkom. Tento vynikajúci hudobník mal kapelu a vyzval ma, či v nej nechcem spievať. On bol ten, kto ma objavil a posunul o krok ďalej.
Spievali ste aj v armádnom umeleckom súbore. Ako si spomínate na svoje časy na vojne? Nešikanovali vás?
- Počas vojenskej služby som spieval s big bandom. Pre mňa to teda ani nebola vojna, bola to skôr umelecká prax. Bol to rok plný hudby a dobrý štart do mojej muzikantskej kariéry.
Neskôr vás Dara Rolins zoznámila s producentom, ktorý vám pomohol k prvým albumom. Aký s ňou máte vzťah teraz?
- Teraz sa s ňou už nestretávam. Vtedy to bolo intenzívnejšie, raz-dvakrát za mesiac. Momentálne sme na tom tak, že sa občas stretneme na nejakej akcii, ale nie je to často.
Začali ste teda popom a najnovšie ste prešli k džezu. Nemáte pocit, že ste zanechali vašich verných fanúšikov, ktorým ste sa páčili ako popový spevák?
- To je ťažká otázka... Dúfam, že to moji fanúšikovia, podobne aj kapela, s ktorou som predtým hral, berú tak, že som urobil akýsi krok vpred a majú moju hudbu aj tak radi. Ak nie, prídu iní, noví fanúšikovia.
Očakávate, že sa váš nový album "SWING & LATIN" dostane aj do zahraničia?
- Ja by som bol samozrejme len veľmi rád, ale tento album má zatiaľ promo len na Slovensku, možno na budúci rok odohráme nejaké džezové festivaly v Česku a neskôr aj ďalej. Ale to sú len moje neskromné priania.
Je niečo, čo na muzikantskom živote nenávidíte?
- Možno to dlhé cestovanie. Je to dosť únavné a keď ešte máte večer podať na pódiu dobrý výkon... Nemám rád ten pocit, keď veziem v aute kapelu a viem, že som zodpovedný za ich životy. Ale nechcem sa sťažovať. Asi to tak musí byť, cestovanie k hudobnému životu patrí.
A čo fakt, že vás ľudia na ulici spoznávajú a "hádžu pohľady"?
- Toto vôbec neriešim. A mimochodom, teraz sa už o mne až tak veľa nepíše. Snažím sa poskytovať rozhovory len do hudobných časopisov a prezentovať sa len ako muzikant. Nemám rád bulvárne informácie a plátky. Určite hudobníkovi nepomáha, keď sa o ňom píše v súvislosti so škandálmi.
Jednému z množstva vašich albumov ste dali názov Prílev energie. Čo ju dodáva vám?
- Koncerty. To, že môžem stáť na pódiu a spievať s takými úžasnými muzikantmi. Robím to s veľkým srdcom a veľmi ma to baví. Okrem hudby je to samozrejme vzťah, ktorý musí byť v pohode. Momentálne takýto vzťah mám.
Myslíte si, že vaše fanúšičky pozerajú len na to, čo robíte a nie na to, ako vyzeráte?
- Ja som hlavne hudobník a prezentujem sa len hudbou. To, ako vyzerám, som nikdy neriešil...
Ako najradšej trávite voľné chvíle?
- Rád hrám tenis, jazdím na kolieskových korčuliach, chodím plávať, občas si idem zacvičiť do fitka, ale všetko už len tak rekreačne, predsa len, som už starší pán...
Pôsobíte tak optimisticky a veselo. Ste vždy takýto?
- Áno. Mám teraz pokojné a šťastné životné obdobie, a to sa odráža aj v mojom pôsobení a správaní.
Je ešte niečo, čo vám chýba k dokonalému šťastiu?
- Rodina a deti. Ale to príde, hádam už čoskoro.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
