vyzerajúcej šťave, iba sa napiť alebo zahryznúť. Želé cukríky, ktoré boli pochúťkou v detstve... Všetko toto nájdete zhmotnené vo sviečkach, ktoré vyrába Ing. Danuša Mecková z Levoče. Okrem úžasnej súhry farieb, ktoré vytvárajú zaujímavé obrazce, sú tieto jej sviečky výnimočné tým, že práve takéto nevyrába hádam nikto na Slovensku.
Na pár dní sa zatvorí do svojej dielne, kde sa z nej stane alchymistka. Uvarenej hmote, ktorá nadobúdala tu správnu farbu, teplotu a hustotu možno aj v desiatich hrncoch, odovzdáva prostredníctvom svojich rúk svoju nápaditosť, kreativitu, oduševnenie a kúsok lásky. Možno sa to všetko zhmotní práve vo vašej izbe, keď si farebnú sviečku, ktorá je pastvou pre oči, zapálite. Veď sviečka s horiacim plamienkom je symbolom pokoja, relaxu, uvoľnenia, oddychu, duševnej pohody. A práve svetlo ešte viac rozihráva farebnú mozaiku sviečok.
„O výrobe sviečok som nikdy ani nechyrovala. Moja sestra však žila v Kanade a práve tam som stretla človeka, ktorý ma zasvätil do tejto problematiky. Bol jediným, kto široko-ďaleko vyrábal takéto sviečky, a zrejme si toto výrobné tajomstvo nechcel zobrať do hrobu," s úsmevom spomína ekonomická inžinierka, ktorá je povolaním učiteľkou.
Keď prvýkrát videla tieto sviečky, svoju sestru upozornila, že sa do toho nepustí. Ona ju však povzbudila, že všetko je to ako hra. Pozrite sa niekedy na dieťa hrajúce sa s plastelínou alebo malé dievčatká, ktoré svojim mamám pomáhajú v kuchyni pri práci s cestom... Na tvári majú šťastný výraz, pretože tvárny materiál je určite príjemnou zábavou. „Podobne je to s výrobou sviečok. Pracujem s piatimi základnými farbami. Materiál tvarujem. Samozrejme, je to už fyzicky o čosi namáhavejšie ako práca s cestom či plastelínou. Ale verte, je to tiež podobný príjemný pocit," uisťuje nás D. Mecková.
A z čoho sa vlastne vyrába takáto sviečková nádhera? Verte či neverte, z bezduchého parafínu, ktorý si nemá čím získať vaše sympatie. Ten sa varí na všakovaké spôsoby, potom sa pridá špeciálna farba a korunu všetkému tomu dajú šikovné ruky levočskej sviečkarky. „Inšpirujú ma farebné kombinácie v prírode. Alebo idem do mesta a všimnem si látku na šatách niektorej ženy. Farebná kombinácia, ktorá by sa mi možno inokedy vzdala nevkusná či príliš odvážna, ma v tom momente osloví. Inokedy si prezerám časopis a zrazu si všimnem obrázok, ktorý určite so sviečkami nemá nič spoločné. Je tu však zaujímavá skladba farieb. Spomínam si, raz ma môj známy poprosil, aby som mu vyrobila modrozelenú sviečku. Zhrozila som sa nad jeho požiadavkou. Už siedmy rok však vyrábam práve aj takéto," vysvetľuje sympatická Levočanka a ukazuje nám spomínanú sviečku. Ak radi dovolenkujete pri mori, pripomenie vám šumenie vody a jej príjemný chlad v horúcom lete.
A na záver po poézii aj trocha reality. Výroba sviečok, to sú totiž dve strany mince. Tak napríklad horľavý parafín môže zapríčiniť požiar. K tomu si pridajte aj zápach pri jeho varení. Nasledujú popáleniny, ktorých sa levočskej sviečkárke ušlo habadej. Alebo šaty. D. Meckovej známi dávajú do daru odevy, ktoré si oblečie do svojej dielničky iba raz, potom ich zahodí. Parafín sa lepí všade. Aj na ruky. Neraz sa jej stalo, že v obchode si obzerala tovar a zrazu jej sa jej z ruky odlepil kúsok zabudnutého parafínu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
