Murillo. Aj keď spolu toho zatiaľ veľa neodohrali, keďže permanentne je aspoň jeden z nich zranený, na Slovensku sa cítia veľmi dobre. Angažmán v Michalovciach zároveň znamenal ich prvú návštevu Európy, aj preto mali zo Slovenska väčší strach, než z lietadla nad Atlantikom.
„Sme milo prekvapení tunajšou kvalitou života, aj keď pre nás je to všetko akosi pokojné. U nás sa žije živšie a veselšie, celá atmosféra je v Hondurase temperamentnejšia," priznal starší z dvojice exotických posíl, 26-ročný David. Ten sa musí u nás vysporiadať s absenciou najbližšej rodiny. Manželka Yanira, štvorročná dcéra Michaela a dvojročná Angie mu veľmi chýbajú, a tak veľa peňazí míňa na telefonovanie domov.
Kontakt s rodiskom udržiava aj 20-ročný Antonio. „Aj ja som často v spojení s rodinou, veď mám tri sestry a jedného brata, no moja rodina na Davidovu rozhodne nemá, veď on má troch bratov a tri sestry. Ja aspoň čosi ušetrím," uškŕňal sa rodák z honduraského mesta La Ceiba.
Obaja legionári hovoria po španielsky, no keďže v Michalovciach si s touto rečou veľmi nepomôžu, s okolím komunikujú po anglicky, ale trebárs David celkom solídne „chytá" aj najfrekventovanejšie slovenské slovíčka a frázy. „Mám pocit, že vašu reč by som sa nenaučil nikdy. Pre nás je ohromne zložitá. Aj preto, keď sa chceme dohovoriť, si musíme často vypomáhať rukami i nohami," vysvetlil David, podľa ktorého voľný čas najčastejšie trávia spánkom alebo individuálnym tréningom. Do centra Michaloviec veľmi nechodia, no keď si už zájdu na obľúbenú zmrzlinu, okamžite sa medzi tunajšou mládežou stávajú atrakciou a fotenie len tak fičí. „Aj keď na ubytovanie a stravu sa nemôžeme sťažovať, dosť nám na izbe chýba kvalitná anténa. Televízor síce máme, no čo z neho, keď sa na obrazovke neustále bijú biele blchy s čiernymi," zažartoval na záver debaty Antonio.
Autor: sas
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
