Základnú vojenskú službu absolvuje iba ten, kto si ju zaplatí
Z košickej železničnej stanice opäť vypravili vlak plný brancov
Na železničnej stanici bolo minulú sobotu rušnejšie ako inokedy. Zvýšený pohyb osôb nesúvisel s príchodom športovcov pred nedeľným maratónom. Približne tisíc ľudí prišlo ku vlaku na druhom nástupišti, kde stál špeciálny vlak. Na povel výpravcu v ňom opustilo mesto 320 mladých chlapcov a približne dvojnásobný počet ľudí im z peróna mával na rozlúčku...
Určite si ešte pamätáte na časy, kedy každý polrok narukovali na základnú vojenskú službu stovky košických brancov. Na stanici sa s nimi prišli rozlúčiť frajerky, kamaráti i príbuzní a vlaky potom mladých mužov porozvážali po celej republike. Zlom nastal po roku 1989. Dĺžka služby sa postupne skracovala, až povinnosť narukovať úplne zanikla. "Najprv to všetkých dospievajúcich chlapcov potešilo," spomína na koniec minulého storočia generál Degól. "Veď komu by sa chcelo nasilu opustiť komfort rodinného krbu či frajerku a plniť často nezmyselné rozkazy veliteľov..."
Zlom vraj nastal minulý rok, odkedy sa na ministerstvo obrany začalo obracať čoraz viac rodičov s nevšednou prosbou. A to, aby vojaci z ich synov vykresali poriadných chlapov... "Úplne sme tomu rozumeli," priznáva gen. Degól. "Voľakedy k nám často prichádzali dengľaví a nerozhodní chapci, z ktorých sme za dva roky urobili životaschopných a silných chlapov. Ani vlastné matky neverili, ako sa ich maznáčikovia tvrdým výcvikom v armáde zmenili."
Žiaľ, zrušením povinnej vojenskej služby pominuli aj vojnou zocelené ročníky. Mnohí 20-roční sa o seba nedokážu postarať a takmer vo všetkom sú závislí na rodičoch. Nešportujú a nevedia variť ani udržať poriadok vo svojich veciach. Na poplach bijú aj lekári. Kým v súčasnosti je pomer obéznych mladých mužov okolo 30 percent a stále rastie, kedysi mal nadváhu po návrate do civilu iba jeden zo sto. Spokojné boli aj dievčatá, ktoré sa cítili pri chlapcoch, ktorí mali po vojne, bezpečnejšie.
"Preto sa na ministerstve rozhodlo o obnovení základnej vojenskej služby," pokračuje gen. Degól. "Ale funguje na báze dobrovoľnosti. Narukuje iba ten, kto o to sám požiada. Armáda mu garantuje výcvik podľa dĺžky, ktorú si zaplatí. Najkratší turnus trvá pol roka, potom je ešte 9-mesačný a najdlhší trvá rok. Všetko funguje tak, ako kedysi. Budíček o šiestej, povinná rozcvička, odborný výcvik i popoludňajšie voľno s večierkou o 22. hodine. No nielen to. Vojaci musia rátať aj s občasnou ´buzeráciou´ veliteľov, nočnými poplachmi a iba občasnými opušťákmi. Samozrejmosťou sú známe ´rajóny´, šváby v jedle či šikanovanie..."
Hoci to znie neuveriteľne, o prvý októbrový turnus bol taký záujem, že sa doň z kapacitných dôvodov dostala iba tretina prihlásených. Zvyšok si bude musieť počkať na 1. apríl 2007, kedy sa "polročáci - mazáci" vráti do civilu a uvoľnia kasárne pre "bažantov". Samozrejme, na pobyt chlapcov v zelenom neprispieva armáda ani korunu. Všetko, stravou počnúc a ubytovaním končiac, si hradia branci a ich rodiny. Štát financuje iba vojakov z povolania a techniku, ktorá sa počas výcviku využíva.
"Po skončení každého turnusu dostanú absolventi certifikát a zostáva im hodnosť, ktorú dosiahli. Od nanižšieho slobodníka až po maximálneho poručíka," prezradil gen. Degól a dodal i perličku. "Pre veľký záujem uvažujeme vyhovieť aj dievčatám. Už v apríli narukuje prvých sto."
Róbert BEJDA
Autor: V PONDELOK 2.10.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
