V dresoch tureckého Besiktasu bolo oblečených akosi priveľa hráčov

Neviem, či to naozaj spôsobili malé medzinárodné skúsenosti, alebo zdesenie z chaosu v istanbulských uliciach, ale dostať nakladačku o jedenásť gólov od v hádzanárskej Európe prakticky neznámeho Besiktasu, je aj medzi bratmi trochu priveľa. A tak sú postupové akcie 1. MHK Košice na burze Pohára víťazov pohárov pred sobotňajšou domácou odvetou prakticky zmrazené.

Čo sa v tej tureckej zemi Košičanom vlastne prihodilo, o tom už výpoveď ich najskúsenejšieho hráča Jána Kolesára. Pravdou je, že iba on, bývalý Prešovčan Olejár, a azda ešte tréner Schmiedt, vedeli niečo o tom, ako sa na pohárovej palubovke treba obracať. Inak bola v družstve bronzového tímu uplynulého extraligového ročníka iba hŕba nováčikov. "Je pravda, že tých skúseností v našom družstve veľa nie je, ale vysoká prehra nejde iba na ich vrub, ani na vrub prostredia, v akom sa hralo. Nebolo až také búrlivé, ako sa píše. V malej hale bolo asi štyristo miest na sedenie, ale zďaleka neboli všetky zaplnené. Atmosféru trocha zdvihli až fans Besiktasu, ktorí prišli do haly v priebehu zápasu. V meste to žilo určite viac ako na sobotňajšom zápase. My sme sa odrovnali najmä vlastnými chybami a prispením bosnianskych rozhodcov, ktorí Turkov strašne tlačili. Určite im aspoň štyridsať percent, a to je veľmi vysoké číslo. Urobili im dosť gólov, kým nám tri neuznali, trikrát nám nepískli sedmičku a zobrali pár dôležitých lôpt napríklad za kroky, ktoré vôbec neboli. Ich hráč sa hodí do šestky, zrazí loptu do autu, ale zahrávajú oni. Niektorí naši hráči podľahli tomu, čo s nami tí rozhodcovia robili. Keď bol náš manažér Jirko Shejbal v piatok na technickej porade, oni vraj na ňu prišli v dresoch Besiktasu. A počas zápasu sa nám doslova smiali do očí," krútil rozohrávač Košičanov hlavou nad tým, čo všetko je možné zažiť aj na medzinárodnej úrovni.

Priznáva však, že jeho mužstvo samé dalo Turkom zbrane do rúk, aby vykonali popravu. "Zápas sme otvorili veľmi dobre, na začiatku Turci nevedeli kde sú," dostali sa Košičania až do päťgólového vedenia. "Domáci tréner trocha prestriedal, z ľavého krídla stiahol na stred ich najskúsenejšieho tridsaťšesťročného hráča a karta sa začala obracať. Oni mali dve-tri kombinácie, na ktoré sme zle reagovali, zle sme si preberali hráčov, obrana prestala fungovať. Takže naše chyby a tlak rozhodcov sa podpísali pod ďalší priebeh zápasu. Aj keď sme potom začali z ich náskoku aspoň po góliku sťahovať, až na rozdiel ôsmich, rozhodcovia nám zase dve veci odpískali. Desaťgólový rozdiel bol pre nich asi optimum, na akom chceli Turkov udržať, boli priveľmi lojálni k domácemu tímu."

Bol by teda Besiktas, aj bez "helfovania" bosnianskych rozhodcov schopný takého výsledku?

"Aj pri takejto podpore rozhodcov to malo byť maximálne o päť gólov. Myslím, že v minulej sezóne tam hral jeden Maďar, teraz sú v tíme všetko domáci hráči. Ich výhodou však je, že pohár hrajú každý rok. Aj my sme si ich hru mohli preštudovať na videu zo zápasu s nemeckým Göppingenom. Oproti minulej sezóne káder veľmi nezmenili, ani štýl hry, hrali prakticky to isté, čo sme videli na videu. Neviem kto nám bude v sobotu pískať, ani ma to nezaujíma, ale keď nebudú mať takú podporu rozhodcov, určite budú poraziteľní."

Otázkou je o koľko? Či výšku skóre je ešte možné natiahnuť až na postupovú úroveň. Len nech to nie je o desať, lebo by bolo na porazenie keby chýbal jeden gólik... Ale dá sa s tým vôbec ešte niečo urobiť?

"Stiahnuť jedenásť gólov je naozaj veľa, ale v pohároch je všetko možné, čo dokazujú aj niektoré výsledky z minulej sezóny. Napríklad v súboji francúzskeho Montpellieru s nemeckým Flensburgom obaja súperi vyhrali doma tuším o trinásť gólov, takže aj taký náskok sa dá stiahnuť. My síce nie sme Flensburg ani Montpellier, ale ako vravím, v hádzanej je možné všetko. Bodaj by sa nám podarilo vyhrať o dvanásť... No radšej nemyslime na postupový výsledok, v prvom rade sa sústreďme na víťazstvo, nesmieme dopustiť, aby sa súper našimi chybami dostal na koňa. Neviem či je to len fáma, ale ktosi prišiel s tým, že v ďalšom kole by sme narazili na španielsky Leon, tak prečo sa o postup aspoň nepokúsiť?"

Aspoň ste si, pustiac z hlavy ten nešťastný výsledok, výlet do Istanbulu trošku užili?

"Aj keď som v Turecku predtým nebol, tie južanské, balkánske krajiny som už trošku poznal, takže zhruba som vedel, kde asi ideme. No tri dni v Istanbule mi bohato stačili, v tom meste je poriadny chaos, hlava na hlave, auto na aute, doslova katastrofa. Vyzeralo to tak, že ide ten, kto má silnejšiu trúbu. V tých uzučkých uličkách sa parkuje po oboch stranách, nechápem ako tam funguje doprava. Keď niekto zaváha, hneď je zápcha. My sme bývali neďaleko futbalového štadióna Besiktasu, a celkom blízko bola aj hádzanárska hala, keby sme išli z hotela pešo, tak sa tam dostaneme za desať minút, ale cesta na tréning autobusom nám trvala štyridsať minút. A Turci nás pri každej príležitosti trošku naťahovali, ani raz sme nemali autobus pristavený načas, ba vyzeralo to tak, že nám nedajú k dispozícii ani halu na tréning, vraj v nej je nejaká akcia, ale po našej urgencii, že je to podľa reglementu EHF povinnosť, hala zrazu bola. Hrali sme v sobotu o štvrtej tamojšieho času, takže po zápase bolo ešte času po meste sa trošku poobzerať. Keďže centrum bolo odruky, niektorí chlapci zašli aspoň do shopping centra čosi nakúpiť. Po tých teroristických útokoch sú prísne bezpečnostné opatrenia aj v obchodoch, pred vstupom musíte všetky veci vyložiť a prejsť cez detektory, ako na letisku. Niektorí sa boli prejsť aspoň po okolí, ale mňa to príliš nelákalo, lebo svet je dnes všelijaký," skonštatoval Ján Kolesár.

Bohuš MATIA

Autor: Modely spestria fotoobrazy

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári