ním spolužiaci nepokrikovali paVOL či paKÔŇ. V týchto dňoch mu po dlhej šesťročnej prestávke vyšiel sólový album.

Šesť rokov je dosť dlhý čas... Mali ste tvorivú pauzu?

- Ani by som to tak nenazval. Medzitým vyšli dva single, podieľal som sa na rôznych albumoch, urobil dve produkcie pesničiek v SuperStar, muzikál Traja mušketieri a okrem toho som mal plodné obdobie v Amerike. Takže tvorivá pauza snáď v zmysle tom, že som dlho nevyprodukoval vlastný sólový album, ale inak nie.

V týchto dňoch je na svete už aj ten. Volá sa To sa stáva. Mysleli ste tým niečo konkrétne?

- Je to názov tretej pesničky na tomto albume a jednoducho sa mi páčil. Je to také všeobecné spojenie a dosť často sa medzi ľuďmi používa. Nemal som na mysli nič konkrétne. Hodil sa mi na označenie celého obsahu albumu, lebo vyjadruje skoro všetky texty, ktoré na ňom sú.

Keď už hovoríme o textoch, napísal vám ich mladý košický spevák Andy Ďurica. Ako ste sa dostali k spolupráci s ním?

- Andyho mi odporučilo vydavateľstvo. Môj kamarát Daniel Hevier mi po mesačnom trápení na tom albume povedal, že to nestíha. Vraj sa necíti na to, aby to otextoval tak, ako si to ja predstavujem. Andy je priebojný a hneď sa toho chytil. Pracoval na tom tiež mesiac, vraj každý deň do štvrtej rána. Potom chvíľu spal, chodieval sa vyvetrať do parku pred domom. Bol do toho veľmi "zažratý".

A ako sa vám s ním pracovalo?

- Bola to výborná spolupráca. Mám pocit, že je to veľmi dobrý človek. Je síce o generáciu mladší ako ja, ale skvelý hudobník. Vážim si, že sa vyzná v muzike.

Takže žiadne vážnejšie konflikty alebo hádky neboli?

- Ale samozrejme, že sme sa hádali. Ja som mu "kecal" do textov, on mne do hudby, obom sa nám občas názory krížili, ale ako vravím, bolo ten len v rámci hudby. Nikdy nič osobné.

V jednom rozhovore ste utrúsili, že nový album nahrať musíte. Vznikol teda iba zo zodpovednosti voči fanúšikom?

- Nie. Vznikol zo zodpovednosti voči firme, s ktorou mám zmluvu. (smiech)

Bolo niečo, čo vás pri príprave albumu prekvapilo alebo šokovalo? Situácie, ľudia, reakcie a podobne?

- Prekvapilo ma, že tam vznikli práve netypické pesničky, skôr také retro, ako moderné. Čudoval som sa, že to takto vypálilo, lebo to vzniklo neplánovane. Nepremýšľal som, v akom štýle to celé bude. Proste som sa nechal unášať fantáziou a pocitmi a vznikol z toho retro štýl.

Prevláda tento štýl na celom albume?

- Je to tak pol na pol. Polovica je typická haberovská a tá druhá je taká staršia, na ktorej som vyrastal. Je tam spomínané retro, beatlesovsko-coldplayovské veci. Mám pocit, že album je plynulý, zručnejší a možno aj muzikantsky hodnotnejší.

Takže ste pyšný?

- Po toľkých rokoch? Z toho som už vyrástol.

Vyrástli ste a zároveň aj zostarli. Platí to aj o vašich fanúšikoch. Myslíte si, že sú na tento album pripravení?

- Myslím si, že máme veľkú základňu verných fanúšikov a či sa nám už album podarí alebo nie, máme už aspoň skupinu ľudí, ktorí ho kúpia. A to je výborné.

Takže to, že by to mohol byť prepadák, tiež vylučujete?

- No minimálne rodina a príbuzní si ho kúpia. (smiech) Za prvý deň sa predalo desaťtisíc kusov, takže nie, nebojím sa.

Zostarol aj váš hlas? Nerobilo vám problém zaspievať vyššie tóniny?

- Ani nie. Pesničky som zložil ja, takže som si ich prispôsobil tak, aby som ich dokázal zaspievať. Nechcel som veľmi kričať, no je tam aj zopár "vypaľovačiek". Je to v únosných tendenciách. Chcel som, aby bol skôr pohodový.

Všetky sú v slovenčine. Bránite sa naspievať piesne v angličtine?

- Nebránim sa, ale žijem s rodinou na Slovensku a chcem, aby ľudia vedeli, o čom spievam. Bol by som rád, keby mu mohli rozumieť aj starší ľudia, ktorí majú s cudzími jazykmi opletačky. Mladí speváci na nich chrlia množstvo piesní v angličtine. Nevedia si ich preložiť. Potom sa interpreti čudujú, že ich nezaujmú.

Ale uvedomujete si, že má tak menšiu šancu preraziť v zahraničí...

- Je to pre mňa otvorená téma. Ja som v tejto veci ťažký realista. Keď som mal tento album v hlave, nepremýšľal som nad tým, že by sa mal uchytiť aj "vonku". Samozrejme, bol by som rád a poctený, ale príliš sa na to nesústredím.

Hovorili ste o mladých interpretoch. Necítite vo vzduchu ich konkurenciu?

- Konkurencia narastá, a preto sa napríklad aj my snažíme robiť lepšie a lepšie veci. Považujem to za hnací motor. Je tu veľa kvalitných spevákov, no už menej kvalitnej autorskej hudby.

Vaše teamové zoskupenie sa tiež už vydalo na vlastnú muzikantskú dráhu. Nevnímate to ako zradu?

- To je perfektné. Dušan Antalík mi priniesol CD, ktoré nahrali a žasol som. Je to úplne iný typ hudby. Mám radosť, že kapela žije, aj keď spolu nehráme. Absolútne im to schvaľujem a považujem ich za výborných muzikantov. Pokiaľ viem, vystupujú klubovo a na festivaloch, veľmi im držím palce.

Pilotný singel sa volá "Od lásky závislí". Ste si istý, že ľudia sú dnes závislí práve od lásky?

- Vždy budú.

Aj vy pôsobíte tak pokojne a harmonicky. Je to vďaka vášmu vzťahu, vďaka vašej láske?

- Áno. Je to kombinácia môjho vzťahu, života, povahy a mám už na to hádam aj vek.

Dá sa povedať, že ste si po vydaní albumu vydýchli? Alebo sa pre vás, práve naopak, ten najväčší stres ešte len začne?

- Vydýchol som si. Už je po všetkom, iné to už nebude. Nič na ňom už nemôžeme zmeniť, takže už len urobiť pár rozhovorov a počkať, či bude úspešný a bude sa predávať.

Nemyslíte si, že bude úspešný len vďaka vášmu účinkovaniu v SuperStar?

- Mám dojem, že existujú aj ľudia, ktorí o mne doteraz ani netušia. Takže, keď si ho kúpia, bude sa im páčiť preto, aký je. No a tých ostatných neriešim.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári