v Metropolitan Top Model ju vystrelilo z rodných Košíc na prehliadky, kde predvádzala pre svetoznáme značky ako Dior či Versace. Je tvárou firmy Samsung v Nemecku, slovenskej AB kozmetiky, robila módnu šou pre značku Wella v Miláne. Namiesto toho, aby chodila ako každ iná tretiačka z gymnázia na školské výlety, fotí vo Viedni, v Malajzii, Tokiu. A hoci má Edita Krešáková ešte iba 17 rokov, vie celkom presne, čo chce. Pracovať na sebe, zdokonaľovať sa a živiť sa tým, čo ju najviac baví - modelingom. S Editou, ktorá sa len pred pár dňami vrátila z fotenia zo susedného Rakúska, sme sa stretli na Fashion show JKlett v Košiciach.

Aká bola vaša cesta na svetové móla?

- Dlhá. A dodnes sa neskončila. Všetko to odštartovala súťaž Metropolitan Top Model, po ktorej som začala pracovať pre značkové firmy v rôznych kútoch sveta.

Aké boli ohlasy okolia, keď ste pred tromi rokmi vyhrali modelingovú súťaž?

- Bol to neskutočný šok pre všetkých, hoci niektorí mi povedali, že to čakali. Ja sama som to nečakala a bolo to veľmi veľké prevapenie pre rodinu aj kamarátov.

Nestali sa z niektorých kamarátok nepriateľky?

- Ani nie. Ostali mi zatiaľ verné a dúfam, že to tak aj dlho vydrží.

A čo chalani, keď ste sa vrátili ako víťazka?

- Vyhrala som skúter, tak si pýtali kľúče, chceli si zajazdiť. (Smiech)

Mali ste odrazu viacerých nápadníkov?

- Povedzme, že sa o to snažili. No ja potrebujem človeka viac spoznať.

Máte teraz priateľa?

- To nebudem komentovať.

Okrem prehliadkových mól stojíte veľmi často pred objektívmi známych fotografov. Čo je na fotení najťažšie?

- Desať hodín strávených v štúdiu. To stále usmievanie sa, aj keď človek nemá náladu.

A to štrnásťročné dieťa vie?

- Vtedy som si to tak neuvedomovala. Každá práca ma nadchýnala. A teraz to beriem tak, že ma to posúva ďalej.

Nie je vám ľúto za voľným časom a bežnými starosťami -násťročných, ktoré vám unikajú?

- Ušli mi mnohé školské výlety, akcie. Stratila som voľný čas, ktorý by som normálne trávila s kamarátkami. A súkromie. Na každom rohu totiž stretávam ľudí, ktorí ma poznajú a musím sa kontrolovať. Hoci, ani za normálnych okolností nevyvádzam, pretože som odjakživa bola vedená k tomu, aby som sa správala slušne. Táto práca si vyžaduje nemalé obete, no mnohonásobne sa mi to vrátilo. V cestovaní, spoznávaní nových ľudí.

Netúžite ísť niekedy sa len tak "vyblbnúť" ako úplne normálna, neznáma pubertiačka?

- Absolútne nie. Na diskotéky nechodím a ani mi to nechýba. A ani to, že by som sa šla opiť s kamarátmi. Som totiž zásadne proti drogám.

Chodíte do zahraničia s niekým z rodiny?

- Nie, chodievam úplne sama. Ale stále si telefonujeme.

Aké to bolo, keď ste cestovali prvýkrát sama?

- Môj prvý veľký let som absolvovala v štrnástich, keď som šla do Paríža. V Košiciach som nastúpila, v Prahe prestúpila. Brala som to ako dobrodružstvo. Vôbec nie ako stres. Nebála som sa. Stále som totiž túžila osamostatniť sa a to sa mi splnilo naozaj veľmi rýchlo.

Takže sa bála viac mamka?

- Oveľa viac ako ja sa báli moji rodičia.

Ako ste sa naučili vysporiadať sa so závisťou medzi modelkami?

- Myslím, že to, že sa vám niekto do tváre usmieva a za chrbtom vás ohovára, nefunguje len v modelingu. Ja som sa zatiaľ s ničím takým nestretla. Možno to ľudia predo mnou len maskujú, ale žiadne vážne konflikty nemám.

Museli ste kvôli spôsobu života, aký vediete, rýchlo dospieť?

- Áno, pretože, hoci máte len 14, musíte sa o seba postarať, dohovoriť sa, orientovať sa v cudzích mestách, navariť si, postarať sa o seba. To človeka zmení.

Keď ste odchádzali do veľkého cudzieho sveta, dostalo sa vám od rodičov poučenia o drogách a sexe?

- Stále mi prízvukujú, a to budem aj ja opakovať svojim deťom, aby som sa správala tak, aby som sa za to nikdy v živote nemusela hanbiť. Toho sa držím a tak dúfam, že na mňa rodičia budú hrdí.

Mali ste aj ťažké chvíle, keď ste to mali chuť vzdať?

- Takých chvíľ je veľmi veľa. Ale sú to skutočne iba chvíľky, keď si hovorím, že by už stačilo, že túžim mať pokoj. No vzápätí si spomeniem na všetko to odriekanie a uvedomím si, že mi to za to stojí. Nikto by ma nedonútil, aby som modeling nechala. Muselo by to byť len moje rozhodnutie.

Snívali ste odmalička o kariére modelky?

- Byť modelkou bol vždy môj sen. Odmalička som pozerala súťaže krásy a keď som zbadala Adrianu Sklenaříkovú, povedala som si, že chcem byť ako ona.

A stretli ste sa už na nejakej prehliadke?

- Zatiaľ nie, ale dúfam, že sa to raz podarí.

Teraz ste gymnazistka. Rozmýšľate už, čo bude ďalej?

- Budem sa musieť rozhodnúť či modeling, alebo vysoká škola. Najradšej by som však študovala diaľkovo, pretože školu určite chcem mať. Prihláška asi poputuje na právo, lebo by som chcela študovať niečo, čo môžem neskôr využiť. S paragrafmi to treba aj vo svete modelingu vedieť.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári