aby som čušala a išla s ním, lebo ma zabije. Odviedol ma cez koľajnice, po ktorých chodia električky, k neďalekému parkovisku. Stálo tam auto, v ktorom sedel len šofér. Ten pán ma vtiahol do auta a odviezol ma niekam mimo Košíc. Bola som v hroznom šoku, nebola som schopná požiadať vodiča o pomoc," uviedla pred vyšetrovateľom a potvrdila pred senátom Krajského súdu v Košiciach Jana V.

Z jej výpovedí vyplynulo, že pán, ktorý ju 4. septembra okolo 22. hod. zo stanice doslova uniesol, šiel s ňou na návštevu k svojim príbuzným do obce Valaliky. Prosila ich, aby jej zohnali taxík, resp. ju odviezli späť do Košíc. Na jej prosby nikto nereagoval, Jana vycítila, že pred jej únoscom, Dušanom I., mali rešpekt. Ďalej uviedla, že po krátkej návšteve pokračovali v ceste autom, ktoré malo na kopci pri Dargove poruchu. Vodič zabezpečil iné vozidlo, ktoré ich odviezlo do Sečoviec. Dušan I. ju tam odviedol do baru, objednal si rum a ona malé pivo...

Neskôr ju prinútil nastúpiť do autobusu, ktorý ich odviezol do obce Zbehňov. Po vystúpení, cestou k domu, sa Jana pokúsila ujsť do poľa. Dušan ju však dobehol a udrel po tvári. Následne jej strhol z krku dve zlaté retiazky, ktoré si prisvojil. Potom prinútil Janu, aby s ním išla do rodinného domu jeho sestry. Tam ju nútil piť víno a rozprával príbuzným, že s ňou bude žiť. Jana im vysvetlila, že Dušan ju k nim dovliekol proti jej vôli a prosila, aby jej pomohli. Dali jej jesť, ale plnili príkazy Dušana, pretože sa ho báli.

Jana uviedla, že chcela zavolať priateľovi, aby po ňu prišiel, ale zistila, že nemá kredit. Keďže mala bankomatovú kartu, dala ju jednému z domácich, prezradila mu PIN-kód s tým, aby šiel vybrať z jej účtu 2 000 korún. Keď sa vrátil, peniaze jej nedali a neskôr zistila, že jej účet "odľahčili" o 8-tisíc korún.

"Vyhrážala som sa im, že keď mi nepomôžu, skočím pod auto. Obžalovaný povedal, že budeme spolu žiť, a že ideme do jeho domu. Cestou sme stretli dvoch chlapcov na bicykloch, ktorých som požiadala, aby zavolali políciu," uviedla Jana.

Zdôraznila, že keď prišli k domu obžalovaného, odmietla ísť dnu. Sadla si na múrik a on ju nasledoval. Sedeli tam, aj keď prišla polícia.

V súvislosti s uvedeným Dušan I. čelí obžalobe z trestných činov vydierania a krádeže. On však tvrdí, že je nevinný: "Bola so mnou dobrovoľne, ja som ju nedržal, mohla kedykoľvek odísť. Nič som jej neukradol. Chcel som s ňou sexovať, ale bola opitá, akosi ma prešla chuť. Ona si to podľa mňa všetko vymyslela, aby ospravedlnila svoje správanie pred priateľom. Je nelogické, aby som ju na stanici plnej ľudí a taxikárov nasilu nútil nastúpiť do taxíka," tvrdil obžalovaný.

Podľa jeho verzie sa s Janou stretli na stanici. Mala vypité, sedela na lavičke a plakala. Povedala mu, že bola s dvomi kamarátmi na Ružíne a tí ju opustili. Neskôr ju niekto okradol. Bolo mu jej ľúto, preto ju zobral do obce Valaliky, kde im jeho mama urobila kávu. Odtiaľ išli taxíkom do Zbehňova. Cestou sa bozkávali, obchytkávali, preto im taxikár urobil prítmie... Jana chcela pivo, preto išli do baru v Sečovciach a späť do obce sa vrátili až ráno. Išli k jeho sestre, vypili kávu a neskôr sa vybral kúpiť víno. Potom už len pili "čučo", jedli a zabávali sa.

Jana, ktorá celé pojednávanie, resp. svoj výsluch preplakala, však trvala na svojom. Obhajcu obžalovaného zaujímalo, či sa v priebehu cesty k parkovisku, išlo približne o vzdialenosť 50 metrov, na seba pokúsila upozorniť ľudí na zastávkach električiek a autobusov, ktorými prechádzali.

"Bola som v šoku, zľakla som sa, keď ma chytil za ruku a v druhej mi ukázal vystreľovací nožík," uviedla Jana. Keďže sa o noži v ruke obžalovaného dosiaľ nikdy nezmienila, nasledovala otázka, prečo. "Bola som rozrušená, odpovedala som len na to, na čo sa ma pýtali," vysvetlila svoje počínanie Jana. Otázky obhajcu, obžalovaného, ale aj členov senátu sa ešte dlho krútili okolo toho, prečo v priebehu takmer 18 hodín, ktoré strávila s obžalovaným, nikoho nepožiadala o pomoc, resp. neušla. Napríklad v taxíku, v autobuse, bare či v dedine. A to napriek tomu, že sa od nej občas vzdialil alebo keď odišla na toaletu.

Jana neustále argumentovala rozrušením a strachom. Keď videla sestru obžalovaného a jeho príbuzných, myslela si, že sú v rómskej osade. Bála sa, preto sa nepokúsila ujsť. Ku konzumácii alkoholu uviedla, že pred piatimi rokmi prekonala pankreatídu, preto alkohol nepije. Následne obžalovaný poukázal na výpoveď jej priateľa, ktorý uviedol, že na Ružíne Jana vypila 12 veľké pivá, ďalej, že si dala pivo a tiež víno, aj v jeho prítomnosti. "Pijem len príležitostne, pokiaľ ide o víno, obžalovaný ho do mňa lial nasilu, neskôr som predstierala, že pijem, lebo mi jeho sestra poradila, že keď sa opije, zaspí," reagovala na otázku Jana.

Dušan I. je okrem uvedeného skutku obžalovaný aj z ďalších dvoch. Ide opäť o vydieranie a zanedbanie povinnej výživy. V máji, pri otvorení pojednávania, predseda senátu upozornil 44-ročného obžalovaného, že mu v zmysle zásady "trikrát a dosť" hrozí výnimočný trest 25 rokov alebo doživotie. Ide o prísnejší postih recidivistov, na základe ktorého súd pri treťom odsúdení za násilný trestný čin nekompromisne uloží najprísnejší trest. V prípade uznania viny u Dušana I. by sa tak mohlo stať vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia za násilné trestné činy.

Pojednávanie bude pokračovať v novembri, senát potrebuje vypočuť dôležitého svedka.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári