miláčikov. Jitka Ižová patrí k druhej skupine ľudí. Keď sa jej v štyridsiatich deviatich rokoch podarilo konečne otehotnieť, svoje dve mačky si nechala...
"Micu a Miňu sme mali tri roky a poriadne sme sa na ne naviazali - o to viac, že sme nemali deti. Keď som otehotnela, s dobrými radami známych, že mačky musia z domu, sa roztrhlo vrece. Počúvali sme to z každej strany a naozaj sme to dosť zvažovali. Ale nakoniec sme sa rozhodli inak. Ovplyvnili nás slová detskej lekárky, ktorá nám povedala, že alergény miznú z bytu aj po odstránení zvierat celé roky," povedala nám pani Jitka.
Ižovci nechali samozrejme mačičky vyšetriť, či nie sú prenášačmi nebezpečnej toxoplazmózy a keby zistili, že Veronike a Natálke spolužitie so zvieratami v jednom byte neprospieva, vzdali by sa ich. U detí sa však neobjavili žiadne alergické prejavy a mačičky im ani inak neškodili. Samozrejme, vstup do ich izby mali zakázaný, obzvlášť prísny zákaz pre ne platil priblížiť sa k detským postieľkam, aby sa nebodaj nestalo nejaké nešťastie. Napríklad, aby niektorá z mačiek dieťa nepriľahla, alebo to nevdýchlo jej chlpy.
"Medzičasom nám jedna z mačiek zahynula, ale Mica je tu stále s nami a deti miluje. Je rada v ich blízkosti, obtiera sa o ne a mojká sa s nimi. Myslím, že im vzájomná spoločnosť prospieva," poznamenala mamička dvojčiat, ktorá je rada, že sa mačičiek kvôli deťom nemusela vzdať.
Podľa alergológa sa deti a zvieratá nevylučujú
Čo hovorí na spolužitie zvierat a detí odborník? Oslovili sme alergológa Norberta Lukána, aby nám povedal, či chlpáči a deti patria k sebe...
"Nie som a priori proti tomu, aby deti vyrastali v jednej domácnosti so zvieratami. Vždy však treba starostlivo zvážiť okolnosti," hovorí alergológ, podľa ktorého je vhodnejšie, ak sa dieťa už narodí do prostredia, v ktorom je prítomný nejaký alergén, než keď dostane zvieratko v štyroch-piatich rokoch. Vtedy totiž môže skôr vzniknúť alergická reakcia. "Zvieracie alergény patria po peľoch a prachových roztočoch medzi najexponovanejšie alergény, pričom tie mačacie sú exponovanejšie ako psie. Sú totiž veľmi maličké a rýchlo sa rozptýlia po prostredí, pričom u alegikov spôsobujú alergické reakcie," vysvetľuje Norbert Lukán.
Ako sme sa dozvedeli, u mačiek a psov je alergénom srsť a produkty ich mazových žliazok, zatiaľ čo u drobných cicavcov je to zas moč. Zvieratá tiež v srsti prenášajú aj prachové roztoče, šantiace mačky a psy ich víria po celom byte. Aj kvôli tomu sa chovanie takýchto zvieratiek neodporúča v prípade, ak sa už v rodine vyskytla alergia, hoci aj u niektorého zo starých rodičov. Všeobecne však odborník spolužitie so zvieratkami schvaľuje. "Kontakt ľudí so zvieratami je veľmi dôležitý z psychologického hľadiska a pozitívny vplyv domáceho miláčika z tohto pohľadu veľakrát prevýši iné negatíva. Tiež neodporúčam držať deti v ´inkubátore´. Ak budú prichádzať do styku so zvieratami od útleho veku, otužovať sa a chodiť veľa do prírody, budú oveľa zdravšie a odolnejšie, ako keď sú chované takpovediac vo vatičke. Samozrejme, neplatí to pre deti alergické na pele a s oslabenou imunitou," zdôrazňuje N. Lukán.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
