Plačúcu dcéru umlčala navždy
Smutný je osud detí, ktoré prišli na svet bez "pozvania" rodičov. A to nielen tých, ktoré sa po narodení ocitnú v detských domovoch, ale aj takých, ktoré si ich matky ponechali. Veď o čo je ich detstvo krajšie, keď sú považované za príťaž...? V prípade 7-mesačnej Denisky, jednej z hlavných postáv dnešného prípadu, bola smrť vykúpením. Jej ďalší život by bol totiž iba pokračovaním utrpenia...
V ten osudný večer sedela Jana pred telvízorom a sledovala milostný seriál. Nervózne si obhrýzala nechty a snažila sa uhádnuť, či Mary s Johnom skončia v posteli už v tejto časti, alebo v budúcej. Odrazu sa z vedľajšej izby ozval plač. Bol čoraz nástojčivejší, preto Jana vstala a cestou k dcére zakliala. Vzala ju na ruky a vtedy zacítila zápach. "Zasa si sa posrala?!" - skríkla. Šmarila Denisku do postieľky a začala prebaľovať. "Dnes si sa vykadila už tretíkrát a zasa také riedke! Kto to má večne prať?!" Na znak vážnosti svojich slov capla dcéru po zadočku. Plač zosilnel a Jana ešte viac znervóznela. Rýchlo Denisku doobliekala, strčila jej do rúk fľašu s čajom a vrátila sa pred televízor. "Dofrasa!" - zrevala. Seriál skončil a šla reklama. Teraz nevie, či John Mary "pretiahol", alebo nie. A to všetko kvôli tej usmrkanej beštii...
"Prekliate decko," šomrala Jana, keď v kúpelke prepierala špinavú plienku. Tisíckrát oľutovala, že malú nestrčila do decáku už po narodení. No zakaždým si uvedomila, že je to jediný zdroj jej príjmov. Od toho ženatého inžiniera, čo ju nabúchal, síce dostáva za mlčanie tri tisícky mesačne, ale z toho by nevyžila. Podstatná je sociálka a prídavkami, čo dohromady tvorí vyše 10 tisíc. Pre Janu však malo materstvo aj tienisté stránky. Už nemohla vysedávať v baroch a loviť solventných kunčaftov. Veď kam by ich vodila? Domov, kde večne ziape tá malá a cítiť pach posratých plienok? Navyše, vlani oslávila tridsiatku a jej postava už dávno stratila krivky zo študentských čias.
Vtom si Jana uvedomila, že každú chvíľu príde Dušan. Má popoludňajšiu, tak sa okolo pol jedenástej zastaví. Naje sa, ju pomiluje a keď bude mať dobrú náladu, zostane do rána. Nebol to žiaden Alan Delon, ale bol jediný, komu sa chcelo chodiť ku nej a "urobiť jej dobre". A nič za to nechcel. Iba najesť sa a vypiť si.
Bolo čosi po deviatej, keď Jana dovarila krupicovú kašu a začala malú kŕmiť. Dúfala, že ak ju poriadne napchá, vydrží spať až do rána. Po polhodine bola s krmením hotová a šla navariť polievku pre Dušana. Deniska zatiaľ ležala v postieľke a zaspať sa jej príliš nechcelo. Po chvíli sa kaši v jej žalúdku prestalo páčiť a vrátila sa otvorom, ktorým vošla. Keď Jana zbadala ovracanú posteľ, spustila taký krik, že dcérin plač bol iba prirodzenou reakciou. "Tak si rev!" - reagovala Jana a šmarila dcéru do postieľky. Ovracanú plachtu hodila do vedra a vrátila sa ku sporáku. Po dovarení polievky vliezla do vane a pustila si sprchu. Deniska občas zaplakala.
Z vane vyšla Jana vo chvíli, keď prišiel Dušan. Prehodila si župan a vošla za ním do kuchyne. Len čo zbadal poodhalené telo, stiahol Janu na posteľ. Milovali sa náruživo asi 20 minút. Keď bolo po všetkom, Dušan vychlípal dva taniere kapustnice a zaľahol. Jana bola v siedmom nebi. Nielenže si užila, ale zajtra ráno ju čaká repete. S pocitom krásneho očakávania sa pritúlila k Dušanovi a zavrela oči.
Obaja sa prebudili na hlasný plač. "Tá beštia!" - skríkla Jana a vbehla do detskej izby. Náhlivo malú prebalila, tá však plakať neprestala. Jana šla rýchlo naliať do fľaše čaj. Keď bola v kuchyni, prišiel Dušan a oznámil, že odchádza. "Musím sa poriadne vyspať," povedal. "Idem zase na popoludajšiu. Nemôžem byť unavený..." Jana zahrešila. Predstavy o krásnom dopoludní sa zosypali ako domček z karát. Dušana chvíľu prehovárala, no ten sa doobliekal a už ho nebolo. Veď domov to nemal ani sto metrov, o pár minút mohol spať ako v bavlnke. Tu hrozilo, že ani oka nezažmúri.
Len čo odišiel, Jana schmatla dcéru a vynadal jej. "Vidíš, ty mrcha! Kvôli tebe odišiel! Teraz aby som zostala sama! Sviňa jedna! Buď už aspoň ticho!" Deniska však týmto slovám nerozumela a revala čoraz nástojčivejšie. To už jej matke povolili nervy a pochytil ju záchvat zlosti. Bola ako šialená. Zo trikrát tresla malou o stôl a keďže celkom pochopiteľne plakala ďalej, šmarila ju na zem. Keby Deniska stíchla, mohla žiť. Začala však kašľať, čo Janu naštvalo. Zahrešila, do dcéry dvakrát kopla a odišla si do kuchyne naliať rum. Po chvíli si uvedomila, že dcéra je akosi ticho. Vbehla do detskej izby a Denisku zodvihla. Vtedy sa jej z úst vyvalila krv. Jana zhíkla, zabalila dcéru do deky a bežala na pohotovosť. Prišla neskoro, lekárka skonštatovala smrť.
Hoci Jana tvrdila, že dcéra jej vypadla z rúk, znalci to vyvrátili. Viaceré zranenia na rôznych častiach tela svedčili o tom, že dieťa ich nadobudlo postupne a cudzím zavinením. Smrť nastala v dôsledku vnútorného krvácania a poranení hlavy. Súd uznal Janu T. vinnou z ublíženia na zdraví s následkom smrti a poslal na 6,5 roka za mreže.
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
