Niektorí herci prídu povedať, kde ich má v texte "podržať"

Sú schované v tme divadelného zákulisia a divák často o ich existencii ani netuší. Vie však o nich každý herec na javisku, ktorý sa neraz na nich s prosbou v očiach otáča a často sú pre neho poslednou záchranou, keď sa dostaví "okno". Šepkárky, ktoré si určite nikto z hercov nechce pohnevať, dámy, ktoré celé hodiny striehnu na text pred sebou a na to, či niektorý z protagonistov na javisku nepotrebuje ich pomoc. V opere Štátneho divadla šepkajú dve dámy - Anna Szekeressová a Daniela Gažová. Obe dokonale poznajú divadlo, veď začínali ako herečky a speváčky. Dnes sú šťastné, že si našli cestičku, ako naďalej nasávať atmosféru divadla.

Anna Szekeressová spievala v opere dlhé roky a ešte stále sa nájde nejaká úloha, do ktorej ju obsadia. Napríklad v operete Veselá vdova nielen spieva, ale si i zatancuje kankán. Šepká v divadle už vyše osem rokov a robila to istú dobu i popri aktívnom spievaní v opere. "Rozmýšľala som už dávnejšie nad tým, aké si otvoriť zadné dvierka, aby som v divadle mohla ostať aj v staršom veku. V tom čase ochorela jedna zo šepkárok, tak som sľúbila, že za ňu zaskočím. Každý mi však vravel - čo budeš šepkať, veď môžeš stále spievať. Tak som robila jedno i druhé a keď som odišla do dôchodku, tak som definitívne prijala úlohu šepkárky."

Šepkárky v opere to nemajú ľahké. Musia sledovať nie len text, ale i hudbu. Sústrediť sa musia najmä pri tých partoch, kde na javisku spieva viacero spevákov. "Treba sa sústrediť na to, aby som niekomu nenahodila text toho druhého. To by mi dali... No ak má človek rád operu, túto prácu musí zbožňovať. Som v kontakte s hudbou a to ma napĺňa - ak sa bude dať, tak šepkať chcem čo najdlhšie. Niekedy je to veľmi vyčerpávajúce, no ja som rada, keď mám pocit, že som potrebná. Je úžasné, keď viem, že herci sa na mňa obracajú s dôverou a prídu mi pred predstavením povedať - v týchto miestach ma prosím podrž..."

Pani Anna sa za tie roky naučila vycítiť, v ktorej chvíli je pre hercov na javisku "poslednou slamkou", ktorej sa pokúšajú zachytiť... "Keď vidím a počujem, že čosi na javisku nie je tak, ako by malo a zbadám, že herec na mňa pozerá - vidím, že ide do tuhého. Neostáva nič iné, len sa snažiť zachrániť situáciu. Vtedy mi pripadá každá sekunda večnosťou a najhoršie je, keď ma herec nepočuje. Neraz sa stane, že nešpekám, ale doslova kričím na herca či herečku a - nič... V tom momente sú v šoku, strese, majú okno a ohluchnú... Ja sama si to dobre pamätám - keď som ešte spievala, tak sa to neraz stalo aj mne. Sú herci, ktorí dokážu v sekunde zachytiť, čo im šepkám a sú takí, ktorí v tej chvíli nevidia a nepočujú... Potom po predstavení im vravím - veď som vám šepkala..."

Aj keď je pre šepkárky predstavenie stresom, najviac roboty si užijú počas skúšok pred premiérou. "V čase, keď sa začína pracovať s režisérom, herci sa musia sústrediť na to, aby plnili jeho pokyny. Vtedy ešte nemajú poriadne uložený text v pamäti, takže im pomáhame stále. Doslova kričíme každé slovo textu, aby sa oni mohli sústrediť na prácu s režisérom a nemuseli myslieť na text. Pamätám si na jedno také predstavenie, kedy sme skúšali Eugena Onegina. Lenže túto hlavnú postavu mal spievať hosťujúci herec, ktorý na skúškach nebol - veď sme si aj robili žarty, že na premiéru možno príde aj Onegin... Takže som musela hovoriť všetky jeho party. Bolo to vyčerpavajúce, doslova som celé skúšobné obdobie prekričala, potom som už nevládala ani šepkať..."

Počas skúšok špekárky nešepkajú, ale často doslova kričia. Neraz sa stane, že im iné - ako zakričať - neostane ani počas predstavenia. "Keď vidím, že šepot nepomáha, tak musím zvýšiť intenzitu hlasu a zakričať. Potom sa stáva, že mi ktosi povie, že ma bolo počuť až v prvých radoch... Lenže keď treba zachrániť situáciu, nič iné mi neostáva."

Občas treba zasiahnuť i pri režijných zádrheloch, lebo nie len výpadok textu je situácia, kedy herci potrebujú pomoc... "Nedávno sa stalo, že som pri šepkaní Bohémy spozorovala, že čosi nie je v poriadku. Jarko Dvorský, ktorý spieval Rodolfa, mal pred sebou part, v ktorom sa zo svojej lásky chce vyžalovať klobúčiku, ktorý kúpil Mimi. Mal ho mať vo vrecku - lenže tam nebol. Gestom mi ukazoval, že má prázdne vrecko. Tak som vyskočila z pultíka, utekala s krikom k rekvizitárke, schytila klobúčik a priniesla ho. On sa ku mne nenápadne priblížil, otočil sa chrbtom, natiahol ku mne ruku a ja som mu klobúčik podala. Sekundu na to začal orchester hrať tú časť, v ktorej má spievať klobúčiku... Vzal ho spoza chrbta a začal spievať, akoby sa nič nestalo! Mne v tej chvíli odpadol kameň zo srdca..."

Pani Anna je počas predstavenia schovaná pri pultíku, kde má pod malou lampou partitúru. Zrak jej skáče z papierov pred sebou na javisko a späť. "Už som nezažila situáciu, keď bola v strede javiska umiestnená takzvaná ´mušľa´. V nej bola schovaná šepkárka a mala pred sebou celé javisko. Bolo to oveľa lepšie, ako keď sme teraz na jeho okrajoch. Pri každom predstavení sme totiž obidve - každá na svojej strane javiska. Ak by totiž mal problémy herec na opačnom konci, moje šepkanie z druhej strany by mu veľmi nepomohlo. Aj preto musíme byť dve a teda nesmiem chýbať ani na jednom predstavení - pred tým sa mohli šepkárky striedať. Lenže ´mušľu´ zrušili ešte pred rokmi z hygienických dôvodov..."

Šepkárka teda stojí pri insecnácii od jej zrodu a sleduje ju až do jej derniéry. Len má tú smolu, že si nemôže sadnúť do hľadiska a operu si naplno vychutnať. "Viem však, že som potrebná na mojom mieste pri pultíku, a tak mi to nie je ľúto. Je to pekná robota a aj keď najmä pri skúškach je to práca od rána do večera, mám ju rada. Zbožňujem muziku i divadlo, veď som v ňom už 48 rokov..."

Najradšej má A. Szekeressová tie opery, pri ktorých si na konci poplače. "Pri Bohéme si len držím hrdlo, aby som neplakala. V poslednej dobe som si však veľmi obľúbila aj Rusalku. Zrejme aj kvôli tomu, že sme na nej spolupracovali s pánom režisérom Zdenkom Troškom. Veľmi sa teším na to, že príde režírovať operu Faust a Markéta. Nedávno mi volal a ja som mu povedala, že jeho francúzštine sa tá moja rovnať nemôže, tak mi vravel - Neboj sa, ja ti budem šepkať...," dodala so smiechom.

kid

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári