Českému hercovi Viktorovi Preissovi nenapadlo, že si ho ľudia budú pamätať vďaka rozprávke S čerty nejsou žerty

Na staré kolená chce mať pokoj od verejnosti a žiť ako samotárKultúrna jeseň v Košiciach sa naplno rozbehla a svedčí o tom i nedeľňajšie

Na staré kolená chce mať pokoj od verejnosti a žiť ako samotár

Kultúrna jeseň v Košiciach sa naplno rozbehla a svedčí o tom i nedeľňajšie predstavenie pražského Divadla na Vinohradech, ktoré otvorilo ďalší ročník festivalu Višegrádske dni. Na javisku Štátneho divadla sa vedľa seba postavili František Němec, Viktor Preiss, Simona Postlerová a mnohí ďalší, aby divákom ponúkli hru Jistě, pane ministře. V šatni divadla si V. Preiss ešte pred predstevením našiel čas na rozhovor.

Priznal sa nám, že v Košiciach sa ocitol po prvýkrát v živote. "Z hotela som do divadla prechádzal Hlavou ulicou okolo katedrály. Všetko, čo som stihol vidieť, sa mi veľmi páčilo a najviac, samozrejme, divadlo. Také divadlo som ešte nevidel a naozaj som ostal očarený. Košice sa mi na prvý pohľad celkom zapáčili, veď nakoniec - videl som ich celé - z lietadla...," prezradil herec s úsmevom.

Keďže už atmosféru metropoly východu ochutnal a celkom mu zachutila, V. Preiss vraj bude rád, ak Divadlo na Vinohradech nadviaže kontakty a bude mať možnosť ešte niekedy do Košíc zavítať... "Navyše som podpísal zmluvu s divadlom Ungelt, ktoré je menšie ako moje domovské divadlo a je zájazdové. Takže sa zrejme nacestujem viac. Musím priznať, že nie som veľký cestovateľ. Navyše - moja manželka nemá rada lietanie a na to, aby sme cestovali po Európe autom, ´mačkali´ sa niekde na diaľniciach, sme už starí... S manželkou sme také domáce typy, až je to trápne... Čím je totiž človek starší, začína byť na mnohé veci lenivý."

Ako sa V. Preiss priznal, zoznam vecí, do ktorých sa mu už nechce, sa stále zväčšuje. "Povedal by som, že som už unavený. Za všetky tie roky na javisku sa nazbieralo vyčerpanie a už v sebe nemám toľko psychických a fyzických síl ako kedysi. Prial by som si byť v takej kondícii ako kolega Otakar Brousek, s ktorým máme v divadle spoločnú šatňu. Keď prídem do divadla, bolí ma hlava alebo som unavený, tak mi je trápne sťažovať sa práve jemu, ktorý už prekročil osemdesiatku a stále je taký vitálny a nabitý energiou."

V rodine majú občas

divadla vyše hlavy

Manželkou V. Preissa je herečka Jana Preissová, ktorú si dobre pamätáte ako Vaškovu mamičku z filmov Jak vytrhnout velrybě stoličku či Jak dostat tatínka do polepšovny. Ich syn Martin je tiež hercom a vraj sa občas stáva, že majú v rodine divadla už vyše hlavy... "Kolega Josef Abrhám sa raz vyjadril, že každý herec sa v istom veku dostane do fázy, kedy sa prestane na javisku cítiť dobre. Zrazu si uvedomí, že sa už iba opakuje a že nemá z hrania potešenie. Preto toľkí kolegovia odchádzajú do dôchodku a nechcú mať s divadlom nič spoločné. Každý z nás má nejaký potenciál, hranice, za ktoré sa nedá ísť ďalej."

V. Preiss však má ešte stále dosť chuti venovať sa divadlu a popri ňom sa občas postaví aj pred televíznu či filmovú kameru. "Naposledy som s mladým hercom Janom Dolanským nakrútil film Hodně štěstí. Je to taxistory a priznám sa, že ešte som to vo výslednej podobe nevidel. Na čo som však veľmi zvedavý, je jedno pokračovanie v rámci cyklu Českej televízie s názvom Oběti. Odohráva sa to podľa skutočnej udalosti, zahral som si tam s Vilmou Cibulkovou a je to skutočne desivé..."

Aj keď doménou V. Preissa je v posledných rokoch najmä divadlo, neodmieta ponuky na nakrúcanie. Dôležité však je, aby bol spokojný so scenárom. "Scénar si najprv dôkladne prečítam a musím mať pocit, že má zmysel. Obyčajne sa rozhodujem veľmi dlho a zvažujem, či to vziať alebo nie. Nechcem, aby to znelo pyšne, ale mám pocit, že mnohé veci som si vybral dobre a dobre som sa rozhodol aj vtedy, keď som iné odmietol. Napríklad dnešná česká seriálová produkcia - do tej sa naozaj nehrniem. Je to ako mlynček na mäso, ktorý pomelie každého herca. Radšej energiu vložím do niečoho iného, ako do nakrúcania seriálu, v ktorom ani neviem, ako sa bude moja figúrka vyvíjať. Ľuďom sa postavy z rôznych seriálov začínajú pliesť, nevedia kto je kto a čo má tá jeho postava vlastne za úlohu. Prepínajú bezhlavo zo seriálu na seriál a zamieňajú si hercov..."

V. Preiss má vo filmografii viac televíznej tvorby a menej filmov. "Keď sa u nás nakrúcali zmysluplné televízne inscenácie a seriály, tie som prijímal. Ale hlavne z časových dôvodov mnohé nakrúcania - najmä filmové - som musel odmietať. Bol som zamestnancom divadla a v prvom rade som musel plniť tieto povinnosti. Dnes je to inak. Dnes len málo hercov sa živí divadelným herectvom..."

V. Preissa si určite dobre pamätáte ako dramatika vo filme Báječná léta pod psa či ako podareného podliaka - správcu kaštieľa v rozprávke S čerty nejsou žerty. "Stále sa stretávam s tým, že som ľuďom utkvel v pamäti najmä vďaka postave v tejto rozprávke. A viete, že je to pre mňa záhada? Obvykle zrejme herec uviazne v takých postavách, o ktorých by to vôbec nepredpokladal a mne samému by ani nenapadlo, že si ma diváci zapamätajú ako správcu kaštieľa. Lenže generácia tých, ktorí na tejto rozpráve vyrastala, ma pozná práve skrz túto úlohu. Som rád, veď tá rozprávka patrí medzi veci, ktoré sa naozaj podarili. Pravdu povediac, dávno som to nevidel a možno by som si to aj rád pozrel... Inak sa však nepotrebujem študovať, ako hrám a pozorovať sa. Ak je človek súdny, tak sa na seba nerád díva..."

Lákala ho

novinárčina

V. Preiss - aj keď pochádza z divadelníckej rodiny - spočiatku nechcel byť hercom, lákala ho novinárčina. "Dnes s odstupom času viem, že som sa rozhodol dobre. Novinárčina by mi nešla, nemám na to schopnosti a povahu. Chýba mi suverenita a schopnosť zariadiť si všetko tak, aby som sa dostal kam treba a zistil, čo treba. Mám totiž takú vlastnosť, že sa ľahko vzdávam. Ak mi nejaké veci nejdú, tak do toho praštím..."

Práve preto by sa mu vraj zišiel niekto, kto by za neho zariaďoval rôzne veci... "Bohužiaľ na to nemám nikoho - by bolo ideálne zvaliť nepríjemné povinnosti na iného. Našťastie mám veľmi praktickú manželku. Nie žeby som bol chlap, ktorý je neschopný a nevie nič urobiť - to určite nie. Lenže Jana je ženská, ktorá sa vie postaviť k práci i k problémom. Viem, že sa na ňu môžem spoľahnúť a že dokáže - ako sa vraví - udržiavať rodinný oheň."

Ich syn Martin sa vydal v šľapajách rodičov a V. Preiss priznáva, že sa tomu nie veľmi potešil. "Viem totiž, že má v sebe aj iné schopnosti, či už na jazyky alebo organizovanie. Mohol by robiť čokoľvek iné a možno ešte lepšie ako herectvo - lebo herectvo nie je len o talente, ale aj o šťastí a príležitostiach, ktoré herec dostane. Môj druhý syn je počítačový grafik a myslím, že sa v tom našiel. Som naozaj rád, že si vybral prácu, ktorá nie je verejná. Ja sám mám také idealistické predstavy, že na staré kolená budem robiť niečo, k čomu nebudem potrebovať verejnosť a že budem žiť ako taký samotár."

Necíti to však tak preto, že by mal pocit, že patrí medzi mediálne známe osobnosti a chcel mať už pokoj. "S tým som nikdy problém nemal, lebo som to nikdy takto nevnímal. Navyše - dnes sú hviezdami úplne iní... Hviezdičky sa rodia z večera do rána, z modeliek sa stávajú herečky, absolventi konzervatórií bez skúseností sa stávajú známymi tvárami a nemajú šancu osobnostne dozrieť. Tí, ktorí z nich za noc urobia hviezdy, tým nejde o to, ako si poradia ďalej - chcú iba využiť ich tváričky..."

V divadelnej sezóne, ktorá sa rozbehla naplno len pred pár dňami, čaká V. Preissa nemálo povinností. Okrem nových hier v Divadle na Vinohradech ho čakajú premiéry v divadlách Ungelt i Viola. "V týchto divadlách sa však k mnohým veciam pristupuje inak, používajú sa iné divadelné prostriedky a to vo mne budú rešpekt. Rád sa v herectve učím novým veciam, no musím mať pocit, že ma k nim vedie niekto, kto tomu rozumie a má jasnú predstavu o koncepcii toho, čo chce na javisku dosiahnuť. Keď mi režisér predloží požiadavku, ktorá má svoju logiku, tak ju splním, hoc by to bol 16-ročný chlapec. V poslednej dobe sa však potýkam s problémom nových režisérskych osobností. Nemajú ucelenú predstavu o inscenácii, improvizujú a ako sa vraví - strieľajú na holuby. Keďže nie som konfliktný typ, tak si v tom prípade nedupnem a nepoviem, čo si o tom myslím. Namiesto toho všetko dusím v sebe a problémy si odnášam domov so sebou. A je to pre mňa v istom zmysle trauma, pretože neznášam na javisku neistotu a pocit vágnosti, keď zisťujem, že to, čo som sa naučil, nefunguje... Potrebujem mať istotu, potrebujem poznať terén, na ktorom sa mám rútiť na rýchlej motorke..." Rovnaké pocity ho trápia nie len na javisku... "Nech sa na to pozriem z akejkoľvek strany - v práci ani v súkromí nemám rád risk, najdôležitejšie sú pre mňa istoty."

Ak má V. Preiss čas a chuť oddýchnuť si a zrelaxovať, vie, že mu stačí vziať do ruky ceruzu a len tak "čmárať" po papieri. "Ale to dokážem iba vtedy, keď mi je fajn. Najlepšie je nesústrediť sa na kreslenie a paradox je, že často veci vypália lepšie bez prípravy, ako keď sa na ne svedomito pripravím. Prekvapuje ma to o to viac, že improvizovanie nemám rád a odmietam ho. No uznávam, že veci, ktoré prídu spontánne, často dopadnú lepšie ako tie, ktoré si človek vydrie. Rovnako je to i pri kreslení. Keď sa sústredím na to, čo chcem urobiť, nedopadne to tak dobre, ako keď si z ničoho nič začnem čmárať a zrazu vidím - aha, ako dobre to vyzerá a dokonca to má aj zmysel," dodal herec na záver.

Dátum narodenia: 13. marec 1947

Znamenie: Ryby

Miesto narodenia: Praha

Ukončené vzdelanie: DAMU

Rodinný stav: ženatý, dve deti

Relax: kreslenie

Výber z televíznej a filmovej tvorby:

2007 Anglická rapsodie

2006 Všechno nejlepší!

2005 Nepovedený kouzelník

2004 Falešné obvinění

2003 Mazaný Filip