rokov pôsobil ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Teraz prišiel do Košíc, aby ako korepetítor pomohol spevákom pri naštudovaní Mozartovej opery Čarovná flauta, ktorá bude mať v Štátnom divadle Košice premiéru koncom októbra. Ľudovít Marcinger.
Čo vás privialo na východ našej republiky?
- Pozval ma sem tunajší šéf opery Peter Dvorský. Stretli sme sa a on mi vraví: "Čo robíš?" Reku, nič. "Nič môžeš robiť aj v Košiciach." (Smiech) A keďže som mal čas, tak som prišiel a som naozaj rád, že som teraz tu.
Ste klavírny umelec, pedagóg, no vašou parketou bolo prevažne to, že ste doprevádzali spevákov na koncertoch po celom svete. Vari najznámejším slovenským umelcom, s ktorým ste spolupracovali, bol práve Peter Dvorský...
- S Petrom som sa zoznámil veľmi dávno. Ešte ako mladučkého som ho videl na akejsi súťaži na Slovensku. A potom som ho už v Ženeve, kde vyhral jednu z najvýznamnejších súťaží, doprevádzal.
A potom ste ho doprevádzali na koncertoch takmer na všetkých kontinentoch sveta. Zážitkov máte určite neúrekom...
- To teda áno. Zažili sme spolu nádherné koncerty. Peter je síce hlavne operný spevák, ale keď mal čas a robil koncerty, doprevádzal som ho na klavíri. Prešli sme spolu mnohé svetové centrá, kam by som sa bez neho nikdy v živote nedostal. Doprevádzal som ho na scéne milánskej La Scaly, vo Viedni, v Paríži, v Tokiu...
V milánskej La Scale ste si vy vraj aj zaspievali.
- (Smiech) Bolo to tak - stál som v hľadisku a chcel som vedieť, ako tam znie klavír. Tak som poprosil Petra, aby niečo zahral. Začal hrať áriu, ktorú mal večer spievať a tak som spustil. Keď som skončil, vravím mu: "Ale teraz mi všade dosvedčíš, že som spieval v milánskej Scale." Bol to úžasný pocit. Peter mi aj zatlieskal. Len mi šlo na nervy, že ma potom večer napodobňoval. Ja som mu musel hrať a on spieval. (Smiech)
Na cestách ste strávili veľmi veľa času. Našli ste si v zahraničí nejaký vášmu srdcu blízky kraj?
- Zhodou okolností som sa mal možnosť šesťkrát vrátiť do Južnej Ameriky. A to je niečo úžasné. Brazília, Kuba, Argentína, Mexiko... Tieto končiny som si zamiloval.
Nádejali ste sa ako mladý začínajúci klavirista, že raz so svojím umením pochodíte celý svet?
- To sa nenádejá vari nikto. Priniesli to okolnosti. Vyštudoval som síce konzervatórium, VŠMU a potom postgraduálne aj v Budapešti, ale k tomu, že sa to vyvinulo takto, boli potrebné tri veci - šťastie, šťastie a ešte raz šťastie.
Takže šťastena stála po vašom boku?
- V tomto určite áno. Lebo, čo vám budem klamať. Ja som toto krásne remeslo nikdy nebral ako svoje povolanie, ale ako hobby.
Hrať so symfonickám orchestrom a pracovať so spevákmi, je diametrálne odlišná práca. Čím vás lákala práca so sólistami?
- Skôr by som povedal, že ma zlákal život. Ako tie veci priniesol. Začal som totiž spolupracovať s jedným spevákom, ten ma odporučil druhému, tretiemu... A mal som šťastie, že som mohol koncertne pôsobiť s vynikajúcimi domácimi i zahraničnými umelcami.
S kým zo zahraničných spevákov ste spolupracovali?
- Petra Dvoského sa asi pred 20 rokmi pýtala známa operná speváčka Mirella Freni, či nepozná niekoho, s kým by mohla naštudovať Eugena Onegina v ruštine. To je pre talianskú speváčku rarita. Peter navrhol mňa a tak som sa dostal k tejto veľkej kapacite. Bol to pre mňa, samozrejme, veľký záväzok, takže som do spolupráce šiel perfektne pripravený, poznal som každú notu, radil som sa s jazykovým poradcom. A myslím, že pani Freni nebola nespokojná. Po dvadsiatich rokoch ešte stále spieva aj túto postavu a keď je niekde blízko, tak ma na svoje predstavenia pozýva. Naposledy som ju videl v Berlíne.
Teraz robíte korepetítora v Košiciach. Onedlho bude premiéra. S akými pocitmi ju očakávate?
- Rád si to vypočujem a keď sa to vydarí, budem rád. Ale ak narážate na to, či budem mať trému, tak to nie.
Pri tejto práci ste sa zoznámili s novými sólistami. Plánujete s niekým z nich spolupracovať?
- Ak ma niekto poprosí, tak s najväčšou radosťou. Košické divadlo je totiž teraz liaheň dobrých šikovných domácich i hosťujúcich umelcov. Je radosť s nimi spolupracovať.
Na čo sa najbližšie tešíte?
- Neviem. Ale teším sa z toho, že som ešte schopný byť užitočný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
