Prehodiť za sekundu hlas zo Žbirku na Zicha nie je veru žiadna sranda
Spevák a imitátor Stano Vitáloš len nedávno rozosmieval publikum počas valalického jarmoku. Pri tej príležitosti sa nám pochválil aj novým cédečkom, ktoré obsahuje mnoho piesní inšpirovaných chorvátskymi melódiami ale aj zábavné imitácie známych osobností - či už politikov, hercov alebo spevákov.
S. Vitáloš sa venuje imitovaniu rôznych osobností už dosť dlhú dobu, v jeho "repertoári" by ste našli Václava Havla, Vladimíra Mečiara, Luďka Sobotu, Magdu Pavelekovú, Karola Poláka ale i Petra Naďa či Olda Hlaváčka a mnohých ďalších. Za tie roky sa mu neraz stalo, že ho jeho "objekt" imitovania počul i na vlastné uši. "Stalo sa mi to napríklad pri Karolovi Polákovi, ktorý ma potom pochválil. Rovnako ma už počul i Luděk Sobota, ktorý sa veľmi dobre pobavil. Od vtedy sa medzi nami vyvinul blízky priateľský vzťah," prezradil nám S. Vitáloš. Priznal sa však, že ak vie, že v hľadisku sedí ktosi, koho bude imitovať, máva väčšiu trému ako zvyčajne. "To sa potom človek obáva, aby to celé nepokašľal..."
Vraj sa imitovanie hlasu známych osobností dá naučiť, sám S. Vitáloš vie, ktoré hlasy sú ľahšie, niektoré ťažšie... "Napríklad Jožka Kronera som sa učil pol roka. Vždy to prebieha tak, že počúvam pásky s originálom a skúšam a skúšam, kým sa mi nepodarí nájsť v sebe techniku, ako hovoriť tak, aby to znelo ako niekto iný... Základ je nájsť a zachytiť farbu hlasu, potom je potrebné odkukať melodiku, gestá, mimiku... Napríklad Václava Klausa som sa naučil robiť za polhodinku..."
Najviac sa potrápil s Milanom Markovičom. Naučiť sa imitovať tohto humoristu nie je vraj vôbec jednoduché. "Markoviča som začal imitovať už pred mnohými rokmi, keď som po Slovensku chodil so Senzusom. Teraz som sa k tejto kapele po pauze vrátil. Musím však povedať, že Markoviča z repertoáru pomaly vypúšťam, lebo pri ňom sa mi veľmi rýchlo unaví hlas... Hovoriť ako Markovič - to sa dá iba chvíľu. Potom cítim, že mi jeho farba hlasu úplne oddchádza. Preto je najlepšie pri imitovaní venovať sa jednej osobnosti iba chvíľu, povedať nejakú výstižnú a vtipnú historku a skúsiť to s iným hlasom. Aj keď - pri niektorých osobnostiach je to jednoduché a dokázal by som rovnako ako oni hovoriť aj hodiny. Napríklad Mečiara by som mohol imitovať hoc i pol dňa v kuse..."
Ďalšími ťažkými hlasmi sú pre S. Vitáloša Oldo Hlaváček a Ivan Krajíček. "Ľudia ich poznali ako dvojicu - Gazdovia. Obidva hlasy treba robiť zachrípnuté, navyše sa rýchlo striedajú a z toho ma potom doslova bolí hrdlo. Ľudia v publiku sa smejú a ja na javisku trpím..."
Imitovaním rôznych ľudí zabával S. Vitáloš svojich kamarátov už do detstva. "Ako puberťák som behal po dvore, hral futbal a sám som si ho komentoval ako Karol Polák. Potom na vojne som zabával kamarátov po večierke tým, že som komentoval fiktívne hokejové zápasy - dokázal som totiž napodobniť hlasy všetkých vtedajších hokejových komentátorov. Neskôr som prešiel na spevákov - Žbirku, Korna, Zicha, Nagya, Müllera... Až potom som sa pustil aj do hercov - Hlaváčka, Krajíčka, Kronera, Pántika..."
Dnes napríklad dokáže na javisku odspievať takmer všetky hity Peťa Stašáka či Roba Kazíka tak, že ak by ho nebolo vidieť, málokto by si všimol, že to spieva ktosi iný. "Najhoršie to však je vtedy, keď mám pripravenú zmes skladieb a v nej za sebou idú krátke útržky piesní od rôznych spevákov. Prehodiť hlas napríklad zo Žbirku na Zicha - musíte uznať, že to nie je žiadna sranda a navyše na to mám iba sekundu..."
Nezriedka sa S. Vitálošovi stáva, že po ňom priatelia a známi požadujú, aby ich zabával imitovaním populárnych osobností. "Keď ide o novú spoločnosť, tak to rád urobím. No keď ma o to žiadajú starí kamaráti, ktorí ma už počuli robiť napríklad Mečiara nespočetne veľakrát, tak ma to nebaví. Ale ak ide o takpovediac nové publikum, urobím to rád, som totiž zvedavý na ich reakcie," dodal na záver.
kid
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári