Najprv ju miloval, potom chcel zabiť
Podľa zákona je pokus o spáchanie trestného činu posudzovaný a "honorovaný" rovnako, ako ten dokonaný. Ak sa napríklad zlodej pokúsi ukradnúť ukradnúť auto a policajti ho prichytia vo chvíli, keď sa spojením káblov snaží naštartovať, môže "vyfasovať" toľko, akoby tým autom ufujazdil. Hoci rovnaká zásada patrí aj pri závažnejších trestných činoch, existujú výnimky. Napríklad taká, na akú sme narazili v súdnom archíve.
Keď sa Emil vrátil z vojenčiny, mal 21 rokov. Uvedomiac si, že v rodnej dedine ho žiadna perspektíva nečaká, zbalil si veci a naložil do auta, čo zdedil po otcovi. Potom sa so všetkými rozlúčil, opustil rodný dom a zamieril do krajského mesta. Prácu našiel rýchlo a rovnako aj ubytovanie na slobodárni. Keďže mal dosť času, chodil do kina, prechádzal sa, alebo iba tak polihoval na izbe. Po čase sa Emilovi takýto život zunoval. Cítil sa prázdny a opustený. Uvedomoval si, že potrebuje niekoho, s kým by sa mohol dôverne porozprávať a podeliť o dobré i zlé. A keďže nebol "teplý", pochopil, že tým chýbajúcom článkom v jeho živote je žena...
So zbalením vhodnej partnerky to šlo Emilovi ťažko. Nebol typom frajera, na ktorého baby letia. Bol tichý, utiahnmutý a kontakty nadväzoval ťažšie. No pomohla mu náhoda. Emil totiž veľa času trávil v knižnici, kde bola zamestnaná Jana. Najprv si ju nevšímal a bral ju ako súčasť inventáru. Zlom nastal potom, keď sa pri ňom raz zastvil malý chlapec menom Paľko a potiahol ho za rukáv. "Poprosil ma, aby som mu podal knižku z hornej poličky," spomínal Emil na osudný okamih. "Podal som mu ju a pustili sme sa do reči. Potom ma zoznámil so svojou mamou..."
Emilov život sa úplne zmenil. Už nevysedával doma, ale každú voľnú chvíľu bol v knižnici. Najprv sem-tam kúpil niečo drobné iba Paľkovi, no postupne i jeho mame. Keď onanoval v kúpeľni, už si nepredstavoval Samanthu Fox alebo Madonnu, ale Janu. Jednoducho, zamiloval sa. Odkiaľsi vypátral, že je rozvedená, žije v dvojizbovom byte a jediným zmyslom jej života je Paľko. Emil sa s ňou postupne zblížil natoľko, že si dokázali povedať všetko. Asi po dvoch mesiacoch bol u Jany po prvý raz. Najprv iba na kávu, potom uspať malého a neskôr na noc. Prišli prvé bozky a zakrátko aj milovanie. "Po pol roku ma Paľko nazval ockom a ja som sa cítil najšťastnejším človekom na zemi. Niekedy vtedy som Jane navrhol, aby sme sa vzali. Odmietla s tým, že je to ešte príliš skoro. Myslel som si, že som to uponáhľal, a preto ma to neodradilo. Veril som, že až ma viac spozná, môj čas príde..."
Neprišiel. Jedného dňa Jana Emilovi oznámila, že je síce fajn chalan, ale ona potrebuje čosi iné a že spolu končia. Má ho vraj rada, ale iba ako priateľa a skutočne ľúbi niekoho iného. Šokovaný Emil sa dozvedel, že tým "iným" je jeho kolega z roboty, ktorému sa od začiatku o svojom vzťahu zdôveroval. "Toto by som od Romana nikdy nečakal," spomínal Emil na chvíle, kedy sa jeho sny o veľkej láske s Janou zrútili ako domček z karát. "Najprv som tomu nechcel uveriť a sľuboval hory-doly, len aby sa ku mne vrátila. Zbytočne. Veľmi ma to vzalo..." Emil sa dokonca pokúsil o samovraždu. Napchal sa krabičkou diazepamov, no akurát ho rozbolela hlava. "Vtedy mi napadla myšlienka, že prečo by som mal skántriť seba, keď ja som nič nezbabaral, ale ona. Čím dlhšie som nad tým premýšľal, tým viac som sa utvrdzoval v názore, že na vine je Jana s Romanom a musím ich potrestať..."
V ten osudný deň bol Emil pod vplyvom liekov. Sedel vo svojej starej škodovke neďaleko knižnice a čakal. Z brány vyšla Jana, po nej Roman i Paľko. Hoci s ním Emil vo svojich plánoch nerátal, už nemienil cúvnuť. Naštartoval, rozbehol sa a namieril to s autom na trojicu chodcov. Jana, jej syn i Roman šli po chodníku a vôbec netušili, čo sa za ich chrbtami chystá. Keď bol Emil tesne za nimi, údajne zavrel oči. Prebral ho až náraz a za ním ďalší. Keď otvoril oči, auto bolo v plote a dymilo. Vystúpil a hľadal tých troch. Roman ležal opodiaľ, nadával a držal si nohu. Jana práve vstávala a šla k synovi. Emil dlho nepremýšľal a vrhol sa na ňu. Chytil ju za krk a stisol. Metala sa, lapala po dychu, no márne. Keď sa už zdalo, že ju zadusí, Emila z nej ktosi stiahol. Bol to Roman, ktorý sa tackajúc na jednej nohe dostal ku dvojici a zachránil priateľke život. Všetkých odviezla sanitka, no Emil sa už na slobodáreň nevrátil. Keďže sa auto podľa svedkov vyrútilo na chodcov zámerne a vodič sa k úmyslu zraziť ich priznal, po obvinení z pokusu o vraždu ho sudca ubytoval vo väzbe.
Malý Paľko mal okrem otrasu mozgu zlomené tri rebrá. Okrem Romana mala zlomenú nohu aj Jana, ktorá si to v prvom momente ani neuvedomila. "Už som si svoje konanie uvedomil a je mi to veľmi ľúto. Som skutočne rád, že všetci vyzdraveli. Prosím, odpusťte mi to," povedal Emil na súde a rozplakal sa.
Či mu tí traja odpustili, nevedno, no senát ho uznal vinným z pokusu o trojnásobnú vraždu. S prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti, a tiež preto, že nedošlo ku zamýšľanému zámeru, putoval Emil za mreže "iba" na sedem rokov.
rob
Autor: V PONDELOK 18. 9.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
