Diváci zablokovali celý príves, lebo chceli vidieť párenie hadov

Minulý týždeň pred Hypermarketom Tesco na niekoľko dní zaparkoval svoje maringotky český pojazdný zverinec Maxi Expo. Deti aj dospeláci si tak popri nákupoch mohli trošku rozptýliť "nahliadnutím" do kúska živej exotickej prírody. A mali sa na čo pozerať. Zverinec totiž vystavoval niekoľko vzácnych a veľmi zaujímavých živočíchov.

Keď sme do areálu pojazdnej "zoo" vošli, privítali nás i ostatných návštevníkov dva veľké papagáje. Pestrofarebná ara a papagáj sivý - žako. Z klietok si ľudí nenápadne obzerali a čakali, čo sa bude diať. Či sa im neujde nejaká dobrota, alebo či sa im nebude niekto venovať. "Keď majú okolo seba ľudí, tak sa nenudia. Pozerajú na nich, ako keby boli v kine," vraví majiteľka pojazdného zverinca Šárka Joo. "Najviac rozprávajú o šiestej hodine ráno. Vtedy tu nikto nie je a oni sa musia zabaviť. Tak bavia sami seba."

Papagáje vedia nádherne pískať, hovoriť, nadávať i štekať ako psy. Je to tým, že majú úžasnú schopnosť napodobňovať zvuky a hlasy. Dokážu verne "kopírovať" zvonenia mobilov, zvuk auta i domácich pánov. "Napodobňujú môj hlas, keď volám dcéru, alebo keď manžel volá mňa. Potom sa stáva, že sa navzájom hľadáme a nevieme prečo. To sa nedá rozpoznať, pretože oba papagáje na mňa volajú manželovým hlasom. Sú to potvory," smeje sa. Najrýchlešie sa naučili, ako inak, nadávky. Hrešiť vedia jedna radosť. "Vedia tie najšťavnatejšie. Ale to tam nenapíšte. Medzi tie ich jemnejšie patrí napríklad ´potvora´." Niekedy bývajú aj slušní a svojich živiteľov pekne pozdravia Dobré ráno. Slovíčka ich neučí nikto, jednoducho ich "pochytajú".

Žako sa volá Pepík a má šesť rokov. Práve mu dorastá perie na brušku, ktoré si vyškubal, keď ešte bol u súkromného chovateľa v Nitre. Vyžaduje veľa pozornosti od majiteľa a keď ju nedostáva, je frustrovaný, nebaví ho život a preto máva sebadeštrukčné spôsoby. Život v pojazdnom cirkuse sa mu evidentne páči. Pepík sa tu zbavil "depky". Stále má okolo seba niekoho. Ak sa mu nevenujú majitelia, nahradia ich návštevníci a ak ani tí, tak má vedľa seba kamarátku aru Loru. Každý deň počúva hudbu a je mu dobre. Vidieť to na ňom. Je milý, necháva sa hladkať a nikoho nepokúše.

Papagájica Lora je na rozdiel od Pepíka z iného cesta.

"Je veľmi tvrdohlavá. A potvora falošná. Keď som pri nej sama, tak sa mi dá pohladkať, ale keď je pri nej so mnou manžel, tak ma kusne," bonzuje Šárka. Lora je samica do mrku kostí a ako každá žena aj ona neznáša konkurenciu. Šárkinmu manželovi prejavuje lásku zbožňujúcim okusovaním ucha a pitím jeho piva. "Mne ucho okusuje bolestivo, ale jemu to robí jemne, preberá mu vlások po vlásku. Ale potom to aj vyžaduje naspäť. Skloní hlavu a manžel ju musí hladkať," opisuje Šárka priebeh vzájomných láskyplných prejavov. Trojročná Lora má jej manžela tak rada, že keď spí, ohľaduplne stíchne. Neplatí to však pri Šárke. Pri jej spánku neohľaduplne prenikavo škrieka.

Kradnú mobily

Od papagájov mierime k nenápadnému akváriu, v ktorom žije zaujímavá Kajmanka supia, pochádzajúca zo severnej Ameriky. "Tento živočích sa od praveku nezmenil. Nohy má ako praveký vták, pancier a chvost tiež. Je veľmi vzácna, pretože je ich málo. Ich vajíčka sú delikátne na polievku." Kajmanka je najväčšou sladkovodnou korytnačkou na svete jej maximálna hmotnosť presahuje 100 kg. Úžasný je jej spôsob lovu. Na korisť číha nehybne s otvorenými čeľusťami a láka ryby vírením malého oranžového výrastku na spodnej časti papule, ktorý vyzerá ako červ. Hákovité čeľuste pripomínajúce zobák dokážu silno uhryznúť.

Najviac zábavy si majitelia zverinca užijú s dvoma čiernymi opičkami. Mangabeje čierne sú milo vyzerajúce samce s "čírom" na hlave. Vyzerajú ako "pankáčikovia", ale pozor, zdanie klame. Neoplatí sa k nim nahýňať bližšie, lebo hryzú a sú šikovní zlodeji. V momente dokážu spoza mreží prestrčiť zvedavú paprčku a chytiť si čokoľvek. A potom to už nepustia! "Ľudia sa ani nestihnú spamätať a majú v klietke mobil, kameru, fotoaparát, či kabelku. Veci rozkušú, zahodia, alebo hádžu po ľuďoch."

Návštevníci sú na maniere dlhoprstých opičiakov Alfonza a Vinceka upozorňovaní tabuľkou pod klietkou. Napriek tomu sa bežne stáva, že ich veci končia v klietke. "Ja tieto veci nevyberám. Nevleziem ku nim za nič. Nenechám sa predsa rozkúsať. Rešpekt majú jedine pred manželom. Tento druh je veľmi zákerný a zlý. Spredu majú pekné ploché zuby ako bylinožravci, ale zboku majú tesáky ako mäsožravci."

Kvôli foteniu sa Šárka presúva bližšie ku klietke a dominantný Alfonz je okamžite pri nej. Šikovne zdrapí ponúkanú papriku a ešte zručnejšie ju malými prstami a papuľou odkôstkuje. Medzi touto činnosťou sa Šárke pozerá priamo do očí. Neuhýba pohľadom. "To je výzva na boj. Pohľad znamená, kto z koho. U týchto zvierat sa pozná dominancia podľa vztýčeného penisu," dodáva Šárka na margo drzého Alfonza.

Vzácna kajmanka

Deťom sa páčia kozičky cyperské. Sú to vlastne capkovia Tonda, Aja a Pája. "Dnešné deti nevedia, ako vyzerajú domáce zvieratá. O týchto si myslia, že je to lama, muflón alebo ťava. Aj vela dospelých nevie, načo pozerá." Napriek tomu, že s rohami vyzerajú hrozivo, sú vraj celkom prítulné.

Vstupujeme do ďalšieho prívesu, domova plazov. Žije tu 25-ročná aligátorka Káča, ktorá patrí k najvzácnejším kusom zverinca. Majitelia ju kúpili od súkromného chovateľa z Poľska za 100 tisíc korún. "Na rozdiel od ostatných druhov vydrží vo vode s teplotou aj mínus dva stupne, pokiaľ mu nezamrznú nosné dierky. U krokodíla tak ľahko nepoznáte či žije, alebo je vypchatý. Dá sa to vidieť len na očných blanách, ktoré mu jemne blikajú a pozorovaním jeho laloka, ktorým dýcha." Káča je dobrý a neutočný druh. Horší sú africkí kajmani v akváriu vedľa.

"Na krokodíloch je zaujímavé to, že koľkokrát im vypadne zub, toľkokrát im dorastie. V zime majú spomalený metabolizmus, pohyblivejšie sú v lete, keď je teplo." Kajmanov a aligátorku Káču živia majitelia nízkotučnými rybami, väčšinou makrelami. Na ich výživu si Šárka po skúsenostiach s krokodílom, ktorý uhynul na infarkt, dáva pozor. "Ako každej gazdinke, aj mne sa páči, keď niekomu chutí to, čo mu pripravím. Ten krokodíl dostal najprv makrelu, ale nijak extra si na nej nepochutnával. Potom som mu dala kapra a to mu veľmi šmakovalo. Odvtedy som dopriavala len kaprov. Jeden deň som zbadala, že mu ochrnula ľavá polka tela. Veterinár mi povedal, že je po infarkte, lebo bol tlstý..."

Okrem krokodílov tu majú domov aj dva hady. "Sú to hlúpe zvieratá. Keď hadovi dáte dve krysy a on zožerie len jednu, druhá mu obkúše telo až do kosti. Hadi totiž nemajú ukončenie nervových sústav, takže to necítia." Šárka si pamätá na párenie hadov v Havlíčkovom Brode. Je to zriedkavé a málokomu sa to podarí vidieť. "Prišli nám ľudia vynadať, že hadom lezú vonku črevá. Keď sme im vysvetlili, že takto vyzerajú hadi, keď sa pária, tak sa k nim napráskali, že zablokovali celý príves."

Mláďatá nepojedol

Vo vedľajšom prívese kraľuje mladý lev. Má ešte len deväť mesiacov a už je veľmi dominantný a agresívny. Šárkina štvorročná dcéra Roseta mu vymyslela filmové meno Simba. "No to sa netrafila. Náš je skôr zlý, preto by sa mal skôr volať Scar. Mala byť vedľa neho aj sestra, ale keďže je absolútne neznášanlivý tvor, museli sme ju dať preč. Teraz je sám. Pred týmto levom má rešpekt aj manžel, ktorý je schopný zobrať do jednej ruky Káču do druhej dcéru a ísť. Zo zvierat proste strach nemá."

Jedinými tvormi, ktorých Simba toleruje, sú jeho susedia - dikobrazia rodinka. S nimi sa Simba nejakým zvláštnym spôsobom dokázal skamarátiť. Bol to on, kto majiteľov upozornil na to, že samička dikobraza sa chystá rodiť. "Vedel, že sa tam niečo deje a bol z toho neobvykle nervózny."

Nasledujúce dni po pôrode malých dikobrazov boli pre ich majiteľov vyčerpávajúce. Šárka vstávala v noci každú druhú hodinu. "U týchto zvierat je časté, že samec zo žiarlivosti zožerie vlastné mláďatá. Chcela som to ustrážiť. Ale našťastie si títo nažívajú ako usporiadaná rodinka a o deti sa vzorne starajú." Mesačné dikobrazie mláďatá sú svojím plachým cupitaním za oteckom a mamičkou, naozaj rozkošné.

Dikobraz sa dorozumieva šuchotavým zvukom ostnitých štrkadiel, trúbivým kvílením a krochkaním. Pri napadnutí svoje ostne nevystreľuje, ale vztyčuje ich a naráža na útočníka. Ostne sa ľahko uvoľňujú a ostrými hrotmi sa zapichujú do tela agresora. Tento obranný systém ich účinne chráni pred inými zvieratami, ale nie pred človekom. Ľudia dikobrazy vo veľkom vybíjajú, pretože im škodia na plodinách, okrem toho ich lovia kvôli lahodnému mäsu.

Prišla o malíček

Český pojazdný cirkus má už 30-ročnú tradíciu a trvalé "bydlisko" v Prahe. "S nápadom založiť ho prišiel môj svokor, cirkusový artista. Sme vlastne pobočkou českého cirkusu Jojo, ktorý vlastní manželov bratranec," vraví Šárka. So zvieratami jazdí po celej Európe. "Stojíme väčšinou pri obchodných domoch. Vyplatí sa to, lebo rodičia si ku nám svoje deti radi ´odložia´ a potom môžu kľudne nakupovať." Štácia pri hypermarketoch sa oplatia aj z toho dôvodu, že obchodný dom im poskytuje zeleninu, ktorú by ináč vyhodil. Väčšina zvierat dostáva nažrať každý deň, krokodíl trikrát do týždňa.

Mimochodom, kŕmenie zvierat je nebezpečná činnosť. Väčšinou ju vykonáva pomocník, alebo majiteľ a niekedy aj Šárka. Nie vždy si vraj uvedomuje riziko, ktoré podstupuje. "Keď som kŕmila piraňu, dala som do vody ruku, v ktorej som predtým mala hovädzie mäso. Neuvedomila som si to a piraňa mi odkusla kus malíčka."

Zverinec ich dokáže uživiť, ale to je asi všetko. "Nezbohatneme z neho. Celý život žijeme v maringotke, nemáme byt ani rodinný dom, nič. Jazdím na 20-ročnej mazde. A nový mercedes mám tam," ukazuje na obrovskú pútaciu maľbu na prívesoch. "Tá maľba nás stále toľko, ako také auto."

Celá rodina je prispôsobená potulnému životu. Deti sa učia formou individuálneho štúdia, raz za určité obdobie chodia na preskúšanie do škôl. Aj z nich sa už postupne stávajú profesionáli. Pätnásťročný Adolf vyberá vstupné v pokladni a 13-ročný David dohliada na deti v kolotoči. V súčasnosti má zverinec približne 20 zvierat. Šárkin manžel plánuje tento počet rozširovať. "Ja som však proti tomu, lebo to nie je možné stále rozširovať. Musí nás to aj uživiť. Plánujeme ešte dokúpiť k levovi samicu, aby nebol sám. Bude menej agresívny a bude mať väčšiu radosť zo života. Práve kvôli tomu sa snažíme mať zvieratá po dvoch kusoch."

Najdrahšou investíciou majiteľov bolo zriaďovanie morského akvária. "Nakúpili sme vtedy morské ryby a živočíchy za 700 tisíc korún. No zdochli nám všetky." Za najcennejšie zviera považuje Šárka aligátora, leva a kajmanku. Tvrdí, že prví dvaja majú väčšiu cenu vypchaté ako živé. "Pretože sú očipované a zaregistrované, čiže legálne zaobstarané. A takých veľkopodnikatelia a milionári chcú. Majú tak papiere o pôvode a môžu ich legálne držať vo svojom majetku. A okrem toho živý zver ´zožerie´ mnoho peňazí. Je to krutá realita, ale je to tak. Týmto ľuďom nejde o zvieratá, ale o prestíž. Viem o mužovi, ktorý za živého medveďa dával 20 tisíc korún a za vypchaného 60 tisíc."

A ešte perlička na záver. Podľa Šárky má teraz medzi Slovákmi najväčší úspech spomedzi všetkých vystavovaných tvorov papagáj ara. V súčasnosti totiž verejnosť "masíruje" televízna reklama mobilného operátora práve s týmto zvieratkom v hlavnej úlohe.

Andrea BOŽINOVSKÁ

Autor: SEVER

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári