a muzika je jej blízka dodnes. V súčasnosti pôsobí vo Vinohradníckom divadle, no ľudia ju viac poznajú z televíznych inscenácií. Pri nedávnom účinkovaní v Štátnom divadle v Košiciach na ňu zapôsobil historický nádych a pôvab mesta.

Pochádzate z divadelníckej rodiny, aj váš brat je herec. Boli to práve oni, ktorí ovplyvnili vaše rozhodnutie stať sa herečkou?

- Dalo by sa povedať, že aj áno, aj nie. Neovplyvnili z toho dôvodu, že rodičia boli stále preč a my s bratom sme ostávali sami. Bolo nám smutno. Povedala som si, že ja si nájdem povolanie, pri ktorom budem stíhať venovať sa rodine. A ovplyvnili preto, lebo som v divadelníckom prostredí vyrastala a zrejme sa niečo na mňa podvedome nalepilo.

Kedy prišlo to vlastné vnútorné presvedčenie?

- V podstate to bolo až na gymnáziu. Hoci hrať som začala už ako šesťročná. Vtedy som nejako zistila, že prostredníctvom roly sa dajú vyjadrovať rôzne veci. A práve o to mi dodnes ide. Netúžim byť ani tak herečkou, ako skôr niečo ľuďom vyjadrovať. Milujem toto povolanie.

Spomenuli ste, že ste hrali už ako šesťročná. Boli ste predvádzavé dieťa?

- To bolo tiež pol na pol. Na jednej strane som bola veľmi uzavreté dieťa, ktoré sa bálo ľuďom pozdraviť. Keď ma mamka brala so sebou do divadla, jej kolegovia si ma doberali. Hodnotili môj vzhľad, ako mi to dnes pristane, alebo nepristane a ja som sa strašne hanbila. Takže prejaviť sa bol pre mňa problém.

Ale na druhej strane, keď to raz do mňa vošlo a keď som mala okolo seba kamarátov, pred ktorými som nemala zábrany, doslovne som sa predvádzať chcela.

Ako je to u vás s predvádzaním teraz?

- V prvom rade je to súčasť mojej profesie a patrí to k tomu. Ale ako som už spomenula, mojim heslom je, že nepredvádzam seba, ale postavu. No zároveň do nej vkladám aj trochu zo seba. Je to taký zvláštny druh schizofrénie.

Neviem si predstaviť, že by som mala byť moderátorkou, pretože tam človek musí prezentovať práve seba. To by som nielen nedokázala, ale ani by ma to nebavilo.

Vraj sa vám stále ujdú nervovo labilné postavy. Ku ktorým sa prikláňate vy? Máte rada skôr tragické alebo komické?

- Hrám rada kombinované. Mám rada postavy, ktoré majú vyjadrenia vážne, ale majú v sebe prvky komiky. Ale malo by to byť v jednom žánri, nie že dnes hrám komédiu, zajtra tragédiu... Najlepšie sú hry, pri ktorých sa divák aj zamyslí, aj zosmutnie, ale hlavne, pri ktorých sa oslobodí a zasmeje sa.

V divadle ste sa zoznámili aj so svojou prvou väčšou láskou Ivanom Trojanom. Chodili ste spolu šesť rokov, mali ste takmer pred svadbou, no nakoniec ste sa rozišli. Prečo?

- Stroskotalo to na tom, že som zistila, že si s ním jednoducho nerozumiem v oblasti životného pocitu. A teraz sa mi to dokazuje, kde som ja v pocitoch a názoroch na život a svet. Ivan je niekde úplne inde.

A kde a ako ste sa zoznámili so svojím terajším manželom, gitaristom Zdeňkom Hráškom?

- V národnom divadle. Práve cez rôzne filozofické ´kecy´, ktoré ja rada vediem. Veľmi ma baví premýšľať o rôznych veciach.

O akých?

- Znie to síce tuctovo, ale o zmysle života. Ja som to premýšľanie mala v sebe odmala. Stále som s otcom diskutovala na rôzne témy, pretože som potrebovala mať z toho všetkého, čo sa deje na zemi, nejaký zmysel. A prostredníctvom Zdeňka som ten zmysel pochopila. Nehovorím, že som nejaká šťastná, teda, som aj šťastná, ale cítim sa veľmi oslobodená. Myslím, že som v ňom našla určitú vieru.

Máte spolu dcéru Janu Magdalénu a syna Damiána. Dosť zaujímavé mená. Dcéra ich má rovno dve. Kto vyberal?

- Zhodli sme sa na nich spoločne, ale predsa len, nápad sa zrodil v mojej hlave. Dcéra má meno Jana po mojej mamke a Magdaléna je pokrstená. No a Damián je pokrstený Augustín, ale voláme ho Damián. Ten si nechcel nechať dve mená.

Vyzeráte vynikajúco. Ako sa dá pri zhone v divadle, doma a pri iných povinnostiach takto vyzerať?

- Ďakujem za kompliment. Ak chcete vedieť, či mám nejaký špeciálny recept, tak to nie. Necvičím, pretože na to nemám čas. Žiadnu diétu nepotrebujem, ale je pravda, že to s porciami nepreháňam. Je toho veľmi veľa, takže zhrniem to tak, že zapracovala príroda, rodičia a pestrý vnútorný život.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári