Divadla Andreja Bagara v Nitre, neskôr na Novú scénu a od začiatku deväťdesiatych rokov je členom Divadla Astorka Korzo´90. Za svoje postavy bol dvakrát ovenčený cenami za najlepší mužský herecký výkon. Hoci je pôvodom východniar, pracovné povinnosti mu len zrieka dovolia, aby sa sem vracal. Tentoraz ho však na východ Slovenska pritiahlo práve divadlo. S kolegami z Astorky tu rozohral tragikomédiu Play Gorkij alebo Letní hostia. Po predstavení sme sa na chodbe v zákulisí zastavili na kus reči.
S Letnými hosťami ste sa tentoraz predstavili svojim rodákom. Ako sa vám hralo na východe Slovenska?
- Tradične veľmi fajn. Ľudia sú tu veľmi vnímaví. Vždy sa teším domov na východ. Tým, že sa už v televízii nemôžeme prezentovať klasickým hraním, je to jediná cesta, ako sa ukázať divákom na východe.
A pripomenúť sa svojim rodákom?
- To nie je až také dôležité. Veľmi veľa ľudí ani nevie, že som odtiaľto.
Chodievate ešte aspoň občas na východ?
- Musím sa priznať, že už málokedy. Ale toto leto som tu pár dní strávil. Mám tu výborného kamaráta, spolužiaka z gymnázia, s ktorým dodnes udržiavame kontakt.
Chodievate aj na stretnutia z gymnázia?
- Bol som tuším na troch. Je to veselé, tie spomínania sú úžasné. Napriek tomu, že sa obyčajne spomína na to isté, je to fajn a každý sa na to teší. Lebo s pribúdajúcimi rokmi sa na tej príhode vždy niečo zmení, máličko sa čo-to prikrášli a dáva sa tomu lepšia pointa.
Spomínate spolu aj na zašlé lásky?
- O láskach sa hovorí menej ako o spoločných zážitkoch.
Dozvedeli ste sa po rokoch o nejakej tajnej ctiteľke z triedy?
- Dozvedel som sa o tajnej ctiteľke z triedy, z vysokej školy, aj z divadla. Ale, žiaľ, neskoro. Obyčajne sa ten dialóg vyvíja takto: "Ty si nevidel, ako strašne som ťa milovala?" a ja sa opýtam: "A teraz?" "Teraz už nie." Aj také býva. (Smiech)
Boli ste vari zaslepený divadlom, že ste tie ctiteľky nevideli?
- Na gymnáziu som ešte divadlo nehral. Iba občas pred učiteľmi.
Na čo sa najbližšie tešíte?
- Točil som film, ktorý sa teraz strihá. Tak neviem, či sa budem tešiť, alebo plakať. Ale veľmi by som sa potešil, keby ten film dobre vyšiel.
Pozeráte sa na seba rád?
- Nie. Sú herci, ktorí sa na seba pozerajú neradi a sú takí, ktorí sa na seba pozerajú veľmi radi. Ja sa na seba dívam nerá. Ale to je prirodzené pre ostýchavých ľudí.
Ste ostýchavý?
- Viac áno ako nie. Druhý krok za oponu a už som ostýchavý. A ak tak nevyzerám, tak to len dobre hrám.
Hráte dobre aj v civile?
- Nie. Tí, čo hrajú v civile, obyčajne nevedia hrať na javisku. Nevedia to oddeliť. Myslím, že v civile sa nemá hrať. Prečo ukazovať tromfy? Človek by potom nemal čím prekvapiť. Lebo keď si všimnete hercov, ktorí sa predvádzajú v súkromí, veľmi podobne hrajú aj na javisku.
Prekvapili ste na javisku aj svoju vlastnú rodinu?
- Samozrejme. Každé naštudovanie hry je pre nich tajomstvom. Neviem totiž doma študovať hru, keď ešte niekto behá po byte. Takže sa zo mňa stal neskorý nočný vták. Musím počkať, kým všetci zalezú do postele, a potom sa venujem hre.
Dospávate potom na druhý deň ráno?
- Málokedy, lebo divadlo je len ozdoba. Je to povolanie, ktoré túžime robiť, lebo všetko ostatné je už skomercionalizované a toto je jediný druh poctivého kumštu. Televízne srandy, estrády, relácie... To sa nedá porovnať s divadlom. A bohužiaľ, to je u nás paradox - za divadlo dostávame almužnu. Keď niekomu poviem, že mám 10- až 11-tisícový plat mesačne a je jedno, koľko hrám a koľko skúšam, tak mi povedia: "Počkaj, chcel si povedať 10-tisíc za predstavenie!?" Toľko možno dostávajú muzikálové hviezdy, ale my, činoherci, nie. Takže nemáme veľa času vylihovať. Čakáme každú príležitosť, aby sme si mohli niekde privyrobiť. V podstate zarábame na divadlo. Lebo niet takých úžasných sponzorov divadla, ako sú herci v divadlách.
Nepríde potom po čase spánkový deficit?
- Býva aj také. Potom to zas doháňam. Cez víkend viem potiahnúť aj do dvanástej.
Takže v rodine nie ste ktovieaká pomoc...
- Ale som. No rodina vie, že ak chce pomoc, musí ma občas nechať vyspať sa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
