aby sme dovolili úlet našej fantázií. Juraj Novotný zo Sloviniek je výnimkou. Bežné úžitkové veci ba až odpad povýši na krásne pre niekoho možno extravagantné umelecké predmety.
Spomínaný 34-ročný Slovinčan je umeleckým kováčom. Vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, dnes je umelcom na voľnej nohe. V zbierke, ktorá vyšla z jeho kováčskej vyhne je možné obdivovať špecifické umelecké predmety a okrem iného aj šperky, ktoré sú výpoveďou o jeho umeleckej citlivej duši. Juraj je umelec. V každom tvare, predmete hľadá symbol, nerobí žiadne kópie ani nič čo tu aspoň náznakom kedysi bolo. Juraj je iný ako väčšina mladých mužov v jeho veku. Po svete chodí s otvorenými očami a každá vec v prírode, v meste ho osloví iným spôsobom. Je pre neho podnetom pre hĺbanie.
Materiál, ktorý nám bežným smrteľníkom takmer nič nehovorí, má pre neho špecifické čaro. Drôty, skrutky, matice, klince, či iné kadejaké "haraburdie". Jeho tvorba, tak to je on sám, originalita, nápaditosť, ktorá niekoho môže aj šokovať alebo môžeme dokonca hovoriť o extravagancii. Hoci Juraj sa tomuto prívlastku v prípade tvorby bráni. "Bežné úžitkové veci povyšujem na šperk. Netvorím pre konkrétnu osobu, ani pri práci nerozmýšľam akému typu žien by môj šperk pristal. Nositeľka budúceho šperku nie je v tejto chvíli pre mňa dôležitá. Buď výsledok mojej práce niekoho osloví a stotožní sa s ním alebo nie. Nedokážem svoj šperk ani predať. Je to moja osobná výpoveď. A vlastne je nesprávne hovoriť o šperku. Hovorme o malom objekte, ktorý plní funkciu šperku. V každej veci vidím to, čo som schopný vidieť. Nech sa pozrieme do minulosti alebo prítomnosti, každému predmetu dal určitý význam práve človek. Nech je to čokoľvek," hovorí Juraj.
Určite ohromujúco pôsobí v jeho zbierke napríklad náhrdelník zo skrutiek či matíc, materiál, ktorý nájdete snáď v každej domácnosti. Alebo hrebene z hliníka, mosadze či nereze, s ktorými sa môžete aj bez problémov učesať. "Dôležitý je nápad, súhra ideí, formy, obsahu," pokračuje v rozprávaní o svojej práci J. Novotný. Aj keď podrobne budete skúmať výsledky jeho tvorivosti, asi ťažko nájdete presnú definíciu o aký smer ide. Nedá sa tu škatuľkovať. Samotný Juraj tvrdí, že je skĺbenie, koncert klasiky, extravagancie, trocha histórie a jeho cítenia. Jednoducho, výraz jeho osobnosti. Zaujímavé je, že tento umelecký kováč, ktorý sa zameriava aj na výrobu šperkov sa nemusí zdobiť. Šperky vôbec nenosí. Vraj necíti takúto potrebu. Okrem toho vôbec nie je materiálny založený.
Šperk, šperk, šperk. Stále hovoríme o šperku. Laikovi hneď napadne, že je to čosi krásne, miniatúrne, predmet, ktorým sa zdobia hlavne ženy. Prsteň, brošňa, čelenka, náramok. Tu sa patrí poopraviť zaužívaný názor. Umelci majú totiž iné videnie sveta. "Šperk nie je iba to, čo je nositeľné. Pre niekoho môže byť šperkom aj auto, pre iného zase strom v prírode. A určite to nemusí byť drahé, stáť veľa peňazí. Pre mňa je napríklad šperkom aj zvuk zvona, ktorý vyniká medzi stovkami iných zvukov. Je to jednoznačne čosi čo je výnimočné, očarí, upúta, preto si zaslúži prívlastok šperk," umelecky definuje Juraj.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
