Nevynechá portréty, figúry, zátišia, či prírodné scenérie. Zaujíma ho tematika Zamaguria s goralskou kultúrou. Na nejednom jeho obraze sa objavujú mestské uličky Starej Ľubovne a Ľubovniansky hrad so skanzenom.
"Máme tu peknú prírodu, takže chvalabohu je z čoho vyberať. Myslím si, že namaľovanie obrazov z nášho kraja istým spôsobom propaguje náš región," myslí si Vladimír Šipoš.
Jeho počiatky maliarskej tvorby boli opatrné. "Najprv som chodieval nenápadne po ateliéroch, kde som sa snažil vždy čosi obkukať. Maľoval som si len tak sám pre seba. Ako sa hovorí - kreslil som si. Jednoducho som nemal odvahu ukázať obrazy aj iným. Nechcel som s tým na svetlo. Až neskôr som vlastné diela začal ukazovať iným," spomína maliar.
Postupne začal V. Šipoš nadobúdať kontakt s inými umelcami. Ako priznáva, niektorých tak trochu napodobňoval. Bol výrazne ovplyvnený impresionizmom, aby sa odpichol k svojmu vlastnému prejavu. Ten nadobúda uvoľnenejší charakter. "Ešte mám do stovky ďaleko, takže sa snažím ísť svojou cestou," smeje sa majster so štetcom. Podľa neho "v dnešnej dobe musí byť obraz obrazom. Dôležité je vyhýbanie detailom."
Staroľubovňan je vo svojom remesle zaujímavý ešte čímsi. Jeho záľubou je maľovanie aktov. Ako však sám tvrdí, "nájsť objekt v našich končinách je veľmi ťažké." Naposledy sa mu to podarilo ešte vo Francúzsku. Akty nepovažuje za niečo mimoriadne. Podľa neho aj to patrí k život, rovnako ako žena. "Ženy si zaslúžia, aby sme ich maľovali. Rovnako maľujeme kvetiny. A aj ženy, aj kvetiny sú krásne," vyhlasuje V. Šipoš. Naposledy na celoštátnej výstave v Čadci. získal hlavnú cenu. Vyznamenali ho za dielo Žena a kvet, kde chcel vzdať hold predovšetkým žene.
Pri svojej práci Vladimíra Šipoša neobišli ani veselé príhody. "Raz som sa vybral do Forbás, kde bola nádherná scenéria. Zobraziť som chcel časť dreveníc, kde v pozadí vynikal kostol. Neskôr som zistil, že som sa ocitol na teritóriu troch kráv a jedného mladého býka. Tí po mne okamžite šli. Môj bicykel schytal poriadnu pecku. Ja som musel zutekať a vyliezť na najbližší strom. Čakal som až dovtedy, kým ktosi neprišiel na pomoc," opisuje historku z nedávnej minulosti.
Maľovanie neostalo pre Vladimíra Šipoša jedinou umeleckou záľubou. Istý čas pracoval ako brúsič a to ho priviedlo k brúseniu pohárov. "Má to blízko k maľovaniu. Motívy kreslím ručne na papier a podľa toho ich prebrusujem na sklo. Na gravírovanie skla používam zubársky diamant," predstavuje svoju druhú činnosť. Námety čerpá zo života. Vyrýva symboly stužkových, svadobných oznámení, či rôznych výročí. Ako sám priznal, aj jemu sa "podarilo" v začiatkoch rozbiť nie jeden pohár. Dnes sa však nad tým už len pousmeje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
