Advokátka: Situáciu môže vyriešiť len súd

Podľa advokátky Ivety Rajtákovej takáto situácia nie je až taká nezvyčajná, ako by sa mohlo zdať. Ak manžel má záujem vychovávať deti, veľakrát je

preto schopný urobiť čokoľvek. "Nie vždy deti pri skrachovaní manželstva ostávajú u matky - zväčša sa tak deje len preto, že otec nemá záujem mať ich vo výchove. Ak chce, aby boli zverené jemu, má na to rovnaké právo. Súd pri rozhodovaní o zverení do výchovy prihliada na to, u ktorého z partnerov bude deťom lepšie. Berie sa pri tom do úvahy predovšetkým vzťah detí k rodičom a osobnostné predpoklady rodičov. Materiálne podmienky nie sú rozhodujúce, pretože ten, kto ich má lepšie, môže byť súdom zaviazaný na platenie výživného vo výške zodpovedajúcej jeho pomerom," hovorí JUDr. Rajtáková.

Ako však vysvetľuje, kým dôjde k zvereniu detí do výchovy jednému z partnerov, prejde obyčajne dosť dlhý čas. Otázka osobnej výchovy detí na čas po rozvode sa totiž rieši v rozvodovom konaní, ktoré sa zvyčajne vlečie celé mesiace aj roky. Dovtedy majú rodičia rovnaké práva a povinnosti pri výchove detí aj keď už nežijú v spoločnej domácnosti. A môžu si s nimi robiť takpovediac, čo chcú. Taká je realita. "Ak niekto odíde zo spoločnej domácnosti, neznamená to, že nemôže so sebou zobrať deti a rovnako ani ten, kto s nimi zostal v pôvodnom byte, ich nemá vo výchove ako jediný. Zvyčajne to býva tak, na začiatku ostáva s deťmi matka, ale po nejakom čase sa to môže zmeniť. Situáciu, keď rodičia spolu nežijú, rieši konanie na úpravu práv a povinností k deťom, ktoré často predchádza samotnému rozvodu, pričom upravuje aj otázku výživného na deti. Aj to sa však môže ťahať dlhý čas, pretože s tým, čo jeden partner navrhuje, ten druhý nemusí súhlasiť. Jeden z partnerov, či dokonca obaja, tiež môžu požiadať o vydanie predbežného opatrenia na zverenie detí do výchovy, čomu takisto súd nemusí vyhovieť. Robí tak obyčajne len v prípade, ak deťom hrozí nejaké nebezpečenstvo, napríklad týranie, zneužívanie či zanedbávanie, alebo ak majú negatívny vzťah k jednému z rodičov," konštatuje advokátka.

Podľa nej teda nemusí byť vôbec jednoduché pre pani Andreu vyriešiť vzniknutú situáciu. Kým nebudú deti zverené súdom do výchovy jedného z partnerov, môžu si s nimi nakladať podľa svojho uváženia. A "unášať" si ich trebárs obdeň... Riešením by mohlo byť rozhodnutie súdu pri nezhodách v zásadných otázkach, ktoré by určilo napríklad to, kam majú chodiť deti do školy.

Autor: jg